Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/141/2012 z 5. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. júna 2012, sp. zn. 23CoE/141/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811219870.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/141/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811219870.1 | 2012-06-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 103 OSP, § 37 ZRK, § 58 ods. 1 EP, § 63 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 57 ods. 2 EP, § 53 OZ, § 54 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce6a1f9e-5c43-4c65-8ba6-9b872d43ac18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811219870.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/141/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811219870
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811219870.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Haanova 12,
Bratislava, IČO: 43770207, právne zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova
2/B, Bratislava, IČO: 36866881, v mene ktorej koná JUDr. Alžbeta Fuchsová, advokátka, proti povinnej:
N. S., bytom H. XX/X, C., o vymoženie 89,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/3741/2011-20 zo dňa 23. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Blanky
Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na §
44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/
prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom zo dňa 17.10.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
istiny vo výške 89,50 eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. NRS 155/2011
zo dňa 12.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2011 a vykonateľnosť dňa 23.05.2011.
Z predloženého exekučného titulu zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená zmluva o
pôžičke č. 10032225, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej sumu pôžičky vo výške 62,50 eur
(pôžička vo výške 50 eur + náklady vo výške 12,50 eur). Povinná bola povinná vrátiť peňažnú pôžičku v
15-dňovej lehote splatnosti, dňa 17.08.2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Aplikácia spotrebiteľského práva sa vzťahuje aj na každého ďalšieho veriteľa, ktorý pohľadávku
voči povinnej z tejto zmluvy nadobudol. Preskúmaním zmluvných podmienok, konkrétne bodu 14.4 ZP
zmluvy, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o pôžičke ako rozhodcovská doložka.
Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu, resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom
prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, zmluva o pôžičke bola
uzatvorená konkludentne, jej súčasťou sú zmluvné podmienky a v nich obsiahnutá rozhodcovská
doložka. Ak chcela teda povinná, aby jej boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o
pôžičke, nemala možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky. Daná zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť
je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho



výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou
úpravou, keď s účinnosťou os 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie
nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nedostatočne zistil
skutkový stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej
veci zákonom zverená. Mal za to, že Ex. por. ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú
exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V exekučnom konaní nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd.
Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku.
Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 Ex. por. a § 45
ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je nezákonný a protiústavný. Splnomocnenie
exekučného súdu na posúdenie súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné i podľa odbornej
právnej teórie vykladať tak, že exekučný súd je oprávnený posudzoval výlučne splnenie formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 20Cdo 3036/2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2675/2007, nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 95/2010. Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných
orgánov. Aprobovanie postupu súdu prvého stupňa by bolo v priamom rozpore so systémovým
rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní
a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Až do okamihu, kým nebude právoplatný
rozhodcovský rozsudok výrokom rozhodnutia právoplatne zrušený či zmenený, trvá prekážka res
iudicata. V dôsledku postupu súdu sa tak právoplatne judikované právo stalo len právom teoretickým a
iluzórnym, nie praktickým a účinným, čo Ústava SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. I. ÚS 5/02) a ESĽP (rozsudok zo dňa 19.06.2006 vo veci
Hutten-Czapska v. Poľsko, bod 168) nepripúšťajú. Občianske procesné právo vrátane exekučného práva
má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj pre znemožnenie
výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinná nikdy nespochybnila. Cieľom procesného
práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy.
Existenciu dlhov čo do základu ani čo do výšky pritom povinná nikdy nespochybnila a nevyužila
žiadny z prostriedkov ochrany, ktorý jej právny poriadok poskytuje za účelom bránenia svojich práv,
pokiaľ by chcela tvrdený a dôkazmi predložený nárok spochybniť. Ak by sme pripustili, že exekučný
súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou
SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Oprávnenie
exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD.
Neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť
nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. por. a zákona
o rozhodcovskom konaní súd prvého stupňa porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého
integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych
rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Vzhľadom na priebeh konania (vrátane
úplnej pasivity povinnej), predložené dôkazy, odôvodnenie i výrok rozhodcovského rozsudku nemožno
mať pochybnosti o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku ani o tom, že všeobecný súd by
za daných okolností rozhodol rovnako. Povinná pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky, bola
povinná sa oboznámiť s VZP oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadrila súhlas, nakoľko jej pôžička bola poskytnutá. Oprávnený
si dohodol s povinnou znenie rozhodcovskej doložky v súlade s § 53 Obč. zákonníka, obsiahnutý vo
vete, že touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému
súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Uvedenou možnosťou povinnej obrátiť sa



na všeobecný súd bola dodržaná zákonná povinnosť v zmysle § 53 Obč. zákonníka a nebola tým
spôsobená žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného
a povinnej). Povinná mala možnosť podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Je zrejmé, že po začatí
konania na príslušnom rozhodcovskom súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie sporu všeobecný
súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Najvyšší rozhodcovský súd a.s. bola povinná vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohla
podať vzájomnú žalobu a v neposlednom rade žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinná
sa nevyjadrila k žalobnej odpovedi a nijakým spôsobom v čase sporu nenamietala uplatnené právo.
Dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní,
preto má oprávnený za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Poukázal
na to, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že sa zaväzuje splatiť dlžobu ku dňu 11.05.2012.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami
uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V
štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Námietka oprávneného, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu sa zakladá na pravde. Exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. To však ešte neznamená, že nedohliada na
to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie,
tak ju zastaví, prípadne aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). Túto možnosť, a aj povinnosť má v
ktorejkoľvek fáze exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či
vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v
§ 63 Ex. por. sú pre exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.

Exekučný súd je v zmysle vyššie uvedeného teda v každej fáze exekučného konania ex offo povinný
skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu
poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť
podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona.
Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa
potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na takéto plnenie.

Odvolací súd uzaviera, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danej exekučnej veci dôsledne aplikoval ustanovenie



§ 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, a vykonal aj správny výklad
citovaných zákonných ustanovení. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných
na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa
považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.