Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1245/2015 z 24. 1. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. 7Cdo/1245/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6613209236.1
Najvyšší súd | 7Cdo/1245/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6613209236.1 | 2017-01-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 452 ods. 1 CSP, § 427 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 451 ods. 3 CSP, CSP, § 443 CSP, § 447 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f55d1cca-72d6-4bfe-aff3-3d373dea6a15
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6613209236.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/1245/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613209236
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6613209236.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave,
Prievozská č. 37, proti žalovanej C. Q., bývajúcej v A., o zaplatenie 3,65 € s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 7Ro/288/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/240/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie  o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 7. mája 2014 sp. zn.
43Co/240/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ a  spolu
s  odvolacím súdom tiež „nižšie súdy“) z 27. novembra 2013 č. k. 7Ro/288/2013-10, ktorým súd
prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa na výzvu súdu nezaplatila súdny poplatok
za podanú žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Dospel k záveru, že žaloby podané
elektronickými prostriedkami (na externom hard disku), nemožno stotožniť so žalobami pôvodne
doručenými v júli 2006, urobenými elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré
súd prvej inštancie odmietol nezákonným spôsobom prijať. Správnym bolo preto vyzvanie žalobkyne
na zaplatenie súdneho poplatku i zastavenie konania z dôvodu, že žalobkyňa v súdom určenej lehote
súdny poplatok nezaplatila.

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie namietajúc, že nižšie súdy
jej svojím postupom odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Pripomenula názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého za daného skutkového
a právneho stavu treba pristupovať k jej žalobe s účinkami jej podania ešte v roku 2006. V roku 2013
teda nešlo o podanie novej žaloby, ale len o doručenie v inej forme vyhotoveného, avšak inak úplne
identického podania, ktoré malo mať podľa názoru ústavného súdu účinky podania z roku 2006. Postup
nižších súdov, ktoré žalobe nepriznali účinky jej podania v roku 2006 a prehliadli, že súdny poplatok už
v súčasnosti nemožno vyrubiť, je vecne nesprávny. Žaloba podaná v roku 2006 bola riadne podpísaná
a spĺňala všetky náležitosti (vrátane časovej pečiatky a zaručeného elektronického podpisu). Z týchto
dôvodov navrhla žalobkyňa napádané uznesenie odvolacieho súdu spolu s ním potvrdeným uznesením
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len
„C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania



začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

4. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala strana v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.), bez
nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyňa nasmerovala proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho rozhodné právo (§§ 237 a 239 O. s. p.) nepripúšťalo a preto ho odmietol
(§ 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza,
že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým
dovolateľom - por. napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo
355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 a 8 Cdo 98/2014. S
odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd aj v tejto veci v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dôvody preto už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Len na
doplnenie poznamenáva, že závery z odôvodnení vyššie spomenutých rozhodnutí platia aj v prípade, ak
odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby) urobeného elektronickými prostriedkami
v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými prostriedkami v roku 2006 na skutkovom
zistení (ktorého správnosť dovolací súd nemohol do 30. júna 2016 vrátane podľa § 243a ods. 2 vety
druhej O. s. p. a od 1. júla 2016 podľa § 442 C. s. p. naďalej nemôže preskúmavať), že elektronické
podania z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej
pečiatky, a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami
začatia konania v júli 2006 (v zmysle rozhodnutia ústavného súdu z jeho veci sp. zn. II. ÚS 145/2008).

6. Rozhodnutie  o  trovách  dovolacieho  konania  najvyšší  súd  neodôvodňuje  (§ 451
ods. 3 veta druhá C. s. p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom
2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.