{"guid": "0086c090-6461-4fea-b98b-9f6e4ec4fbed:b76d7fb1-f57a-4c6c-844b-4672b1979db4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1", "spisova_znacka": "2Cob/107/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/107/2017 z 14. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2018, sp. zn. 2Cob/107/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1", "identifikacne_cislo": "1112203002", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2018-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b76d7fb1-f57a-4c6c-844b-4672b1979db4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/107/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203002
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112203002.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Groupam Biztosító
Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom
organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova
21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., Jakubovo námestie
9, Bratislava, proti žalovanému: AXA pojišťovňa a.s., Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika,
IČ: 28195604, konajúca prostredníctvom: AXA pojišťovna a.s., Pobočka poisťovne z iného členského
štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6 - 8,
811 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.015,76 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/147/2012-234 zo dňa 14.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/147/2012-234 zo dňa
14.10.2016    p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobou doručenou súdu
dňa 31.1.2012 domáhal zaplatenia sumy 1.015,76,-EUR € a náhrady trov konania. Žalobca ako dôvod
uviedol, že v zmysle čl. I bod 1.1 Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi Groupama poisťovňa,
a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim prešli na žalobcu o.i. všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 2100003987 (havarijne poistenie vozidla) uzatvorenej medzi Groupama
poisťovňa a.s. ako poisťovateľom a poškodeným ako poistníkom na motorové vozidlo EČ: BA-XXXVR.
Dňa 1.4.2010 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla
EČ: BA-XXXOR bolo poškodené vozidlo poistníka žalobcu EČ: BA-XXXVR. Právny predchodca žalobcu
následne vyplatil poistníkovi poistné plnenie vo výške 1.015,76 €. Vyplatením poistného plnenia prešlo
právo na náhradu škody v zmysle § 813 OZ najprv na Groupama poisťovňu a.s. a následne na
žalobcu. Na vozidlo škodcu bolo v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za
škodu u žalovaného č. poistky: 8320012018. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný vyzvaný na refundáciu
poistného plnenia, ktorú však nezaplatil. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 26.6.2012 žiadal
žalobu zamietnuť. Potvrdil, že v čase vzniku škody bolo motorové vozidlo EČ: BA-XXXOR povinne
zmluvne poistené u žalovaného. Žalobca si síce uplatnil nárok u žalovaného, ale poistený - Ing. V. D.
jednoznačne odmietol svoje zavinenie. Zároveň existuje rozpor v tvrdení účastníkov dopravnej nehody,



zo škodovej udalosti nebol vyhotovený záznam o dopravnej nehode, preto žalovanému nevznikla
povinnosť plniť. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobca namietal, že vodič poistený u žalovaného porušil
ustan. § 19 ods. 1, ods. 3, § 30 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke, keď odbočoval vpravo bez toho,
aby dal znamenie o zmene smeru jazdy, pričom vybočil vľavo \"nadchádzal si\" a následne bez toho, aby
si overil, že môže odbočiť doprava, bez použitia znamenia o zmene smeru jazdy vošiel do jazdnej dráhy
poisteného u žalobcu. Uvedené vyplýva z oznámenia o poistnej udalosti, z rozsahu poškodenia vozidla
poisteného u žalobcu ako aj z obsahu zápisu rozsahu poškodenia, ktoré spísali účastníci dopravnej
nehody.  Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchom
svedka Ing. V. D., C. B.Š., C. O., W.. O. O., oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré označil žalobca: výpis z OR žalobcu, zmluva o predaji podniku zo dňa 14.12.2011, Oznámenie
poistnej udalosti zo dňa 13.4.2010, záznam z poistnej udalosti spísaný účastníkmi nehody, zápis o
poškodení vozidla z 6.4.2010, Žiadosť O. O. o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 9.4.2010, Oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 5.5.2010, kalkulácia škody, žiadosť žalobcu o refundáciu poistného plnenia zo
dňa 5.5.2010, fotky VW Passat - jeho poškodenia, prepis telefonického hlásenia škody p. Richterom z
1.4.2010, interný záznam o úhrade poistného plnenia zo dňa 10.5.2010, poistná zmluva č. 2100003987,
osvedčenie o evidencii vozidla VW Passat EČ: Ba-XXXVR, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
ktoré označil žalovaný: poistná zmluva č. 8320012018, fotodokumentácia z miesta nehody, odpoveď
žalovaného zo dňa 12.8.2010 a 16.8.2010, prepisom telefonického hovoru p. D., fotkou  predloženou
svedkom D. a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 431 a               § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu poistnej udalosti - do 31.5.2010 (ďalej len
zákon č. 381/2001 Z.z.), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

4. Poukázal na § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke účinného od 1.6.2009, § 9 ods. 2, § 14
ods. 1, § 15 ods. 1, 2, 3 a 5 písm. f/, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 a 3 zákona o cestnej premávke.

5.  Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 1.4.2010 došlo k dopravnej nehode na parkovisku pred
Shopping Palace Zlaté piesky, resp. pred Tescom, kedy došlo k stretu dvoch motorových vozidiel zn.
Volkswagen Passat a Volkswagen Transporter. Zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 14.12.2011 vyplýva,
že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Groupama poisťovňa, a.s., Miletičova 21, Bratislava,
IČO: 35 862 131, v ktorej bolo havarijne poistené motorové vozidlo zn. Volswagen Passat EČ: BA-
XXXVR. Na základe uzavretej poistnej zmluvy právny predchodca žalobcu dňa 10.5.2010 poskytol
svojmu poistenému O. O. poistné plnenie vo výške 1.015,76 €. Vyplatením poistného plnenia sa
právny predchodca žalobcu (a následne žalobca) stal v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka aktívne
legitimovaným na uplatnenie nároku v tomto konaní. Sporným ďalej nebolo, že vozidlo zn. Volkswagen
Transporter EČ: BA-XXXOR bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dopravná nehoda bola spôsobená motorovým
vozidlom zn. Volkswagen Passat EČ: BA-XXXVR, ktoré riadila v čase nehody C. O. a ktorého
prevádzateľom v čase nehody bol O. O. jej manžel. Ako vyplynulo z výpovede svedka Ing. V. D., vodiča
motorového vozidla zn. Volkswagen Passat EČ: BA-XXXOR, tento išiel svojim vozidlom po parkovisku,



kde chcel zaparkovať auto na pravej strane. Po tom ako zadal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo,
začal odbočovací manéver tak, že si svojím vozidlom veľkých rozmerov nadišiel do ľavého pruhu (do
protismeru) v súlade s § 19 ods. 3 zákona o cestnej premávke a následne odbočoval pomaly, krokom do
pravej strany na parkovacie miesto. Samotné vojdenie do ľavého pruhu je logické s poukazom na veľkosť
vozidla, ktoré by sa nebolo zaradilo do parkovacieho boxu keby sa držalo iba na pravej strane vozovky.
Skutočnosť, že zadal znamenie o zmene smeru jazdy potvrdil i svedok C. B., ktorý sa nachádzal na
mieste nehody, nehodu videl a videl i svietiť smerovku do vypnutia motora. Vodička druhého vozidla - C.
O. síce uviedla, že vodič VW Transporter nedal znamenie o zmene smeru jazdy, avšak jej tvrdenie bolo
vyvrátené výpoveďou dvoch svedkov. Výpoveď svedka D. síce poprela, ale výpoveď druhého svedka C.
B. nie. Vodič V.Š. D. potvrdil, že podpísal lístok č. 1 (č.l. 142 dole) vyhotovený na mieste nehody v znení:
kde sa udalosť odohrala, kde boli označené vozidlá VW čierny Passat combi a VW Transporter matná
zelená, kde bola zakreslená situácia pri dopravnej nehode. Nevšimol si, že by tam bolo napísané, že by
trafil Passat bez blinkrov, uvedené malo byť dopísané následne. Poprel, že by pospisoval i druhý lístok,
kde malo byť jeho potvrdenie, že z boku mierne narazil do bočných dverí VW Passat BA-XXXVR. Túto
skutočnosť opakovanie poprel i v telefonickom hovore so svojou poisťovňou, kde taktiež opakovane
tvrdil, že nehodu nezavinil. Skutočnosť, že sa v rozhovore pýtal na prípadnú stratu bonusu pri uznaní
jeho viny je irelevantná, nakoľko nepreukazuje jeho reálne zavinenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že lístok ako bolo potvrdené výsluchom svedka O. O., V. D. ako i C. O. bol napísaný pánom
Ing. O. O., ktorí spolu s manželkou potvrdili že pán D. ho pred nimi podpísal. Podpis na tomto lístku č. 2,
ktorý bol vykonaný v časovej nadväznosti na prvý podpis, je ale zjavne odlišný od podpisu na papieriku
č. 1, čo je badateľné voľným okom. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal a žalobca ohľadom tejto
spornej skutočnosti nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie pravosti tohto podpisu. Súdu sa
preto javí uvedený podpis ako podpis, ktorý neurobil priamo p. D..

7. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prvom rade vodič motorového vozidla zn. VW
Passat bol povinný jazdiť v jazdnom pruhu a vybočiť z neho do iného jazdného pruhu mohol iba pri
predchádzaní alebo obchádzaní vozidla. Zákon rozlišuje možnosti spôsobu jazdy pri obchádzaní a
pri predchádzaní. K obchádzaniu v danom prípade nedošlo, nakoľko k obchádzaniu dochádza len pri
vozidle, ktoré zastavilo, alebo ktoré stojí. Keďže v čase nehody bolo vozidlo VW Transporter v pohybe,
došlo zo strany vodičky VW Passat k predchádzaniu v zmysle § 15 a nasl. zákona o cestnej premávke.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona bolo povinnosťou vodičky VW Passat predchádzať vozidlo vľavo, čo
sa nestalo. Vpravo mohla vodička predchádzať vozidlo iba v prípade keby odbočovalo doľava, čo sa
taktiež nestalo. I v prípade, keby vozidlo zn. VW Transporter nedávalo znamenie o zmene smeru jazdu
bolo povinnosťou vodičky C. O. počkať kým druhý vodič dokončí parkovací manéver, najmä s ohľadom
na okolnosť, že mala pochybnosť o ďalšom smere jazdy, keď sa vozidlo pohlo najprv smerom doľava
a potom doprava. Už z uvedeného je zrejmé, že vodička VW Passat nemala začať predchádzanie,
ktoré nemohla uskutočniť iba cez jazdný pruh. Napriek tomu, že vodička nemala predchádzať vozidlo
idúce pred ňou cez parkovacie boxy, bola zároveň pri predchádzaní povinná zachovať taký dostatočný
bočný odstup od predchádzaného vozidla, aby nedošlo k ich stretu. Túto povinnosť vodička C. O. v
zmysle § 15 ods. 3 zákona o CP taktiež nedodržala, čím ohrozila vodiča predchádzaného vozidla.
Uvedeným konaním neprispôsobila svoju jazdu a rýchlosť okolnostiam, ktoré možno predvídať a ani
svojím schopnostiam v zmysle § 16 ods. 1 zákona o CP. Vodič motorového vozidla ako uviedli obaja
vodiči išiel veľmi pomaly, krokom, nemal tak ako inak predchádzať škode a preto dodržal svoju povinnosť
v zmysle § 19 ods. 1 zákona o CP. Jediným možným prostriedkom ako mohol vodič VW Transporter
predísť škode, bolo zabrzdiť a nepokračovať v parkovaní, čo však nie je v súlade s duchom a výkladom
zákona o cestnej premávke, že by každý vodič, ktorý chce zaparkovať musel nechať najprv prejsť
všetky vozidlá idúce za ním, ktoré chcú prejsť a následne dokončiť svoj parkovací manéver. Vodička
C. O. pri svojej jazde zároveň neupozornila, že mieni predchádzať vozidlo VW Transporter tým, že
by dala znamenie o zmene smeru jazdy (porušenie § 19, resp. 30 zákona o CP). Ako vodička sama
uviedla, vozidlo nechcela zastavovať, nakoľko si myslela, že ho obíde zprava i cez parkovacie pruhy.  S
poukazom na uvedené sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že vodič V. D. nezavinil dopravnú nehodu
a neporušil žiadnu povinnosť uloženú či už v zákone o cestnej premávke alebo v Občianskom zákonníku.
S poukazom na uvedené nebol daný predpoklad vzniku škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a na strane prevádzateľa motorového vozidla zn. VW Transporter ani predpoklad v zmysle §
431 Občianskeho zákonníka v spojení s § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko účasť prevádzky vozidla
zn. VW Passat bola na spôsobení škody podstatná. S poukazom na uvedené, nie je žalovaný povinný
v zmysle § 4 ods. 2, 4  a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. plniť žalobcovi ako poisťovateľovi poškodeného,
nakoľko poistený u žalobcu, resp. žalobca nepreukázal  nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením



veci a poistený u žalovaného nezodpovedá za škodu vzniknutú pri škodovej udalosti. S poukazom na
uvedené, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade
s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalovaný
bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na
§ 262 ods. 2 C.s.p..

8. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Zdôraznil, že svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle čl. I bod 1.1. Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej
medzi spoločnosťou Groupama poisťovňa a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim prešli na
žalobcu o.i. i všetky práva a povinností vyplývajúce z poistnej zmluvy č. 2100003987 (havarijné poistenie
vozidla) uzatvorenej medzi spoločnosťou Groupama poisťovňa, a.s. ako poisťovateľom a poškodeným
ako poistníkom na motorové vozidlo EČV: J.. Ďalej uviedol, že dňa 1.4.2010 došlo k škodovej udalosti, pri
ktorej, v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla VW Transporter, EČV: J.. bolo poškodené
motorové vozidlo poistníka (poškodeného) žalobcu VW Passat, EČV: J.. Právny predchodca žalobcu
následne vyplatil poistníkovi poistné plnenie vo výške 1 015,76 Eur. Vyplatením poistného plnenia prešlo
najprv na spoločnosť Groupama poisťovňa, a.s. a následne na žalobcu ako poisťovateľa v zmysle §
813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu spôsobenej škody. V čase škodovej udalosti bolo
na motorové vozidlo VW Transporter, EČV: J. uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného.
Z uvedených dôvodov žalobca vyzval žalovaného na refundáciu poistného plnenia v sume 1 015,76
Eur z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalovaný však žalobcovi odmietol túto škodu nahradiť a to z dôvodov, že škodová udalosť nebola
šetrená políciou SR a že prevádzkovateľ vozidla VW Transporter, EČV: J., ktorý bol označený ako osoba
zodpovedná, nesúhlasí so zavinením.

10. Poukázal na skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že Ing. D. vypovedal na pojednávaní že pri odbočovaní dal znamenie o zmene smeru
jazdy, jeho výpoveď po piatich rokoch od škodovej udalosti bola značne nepresná a nestotožňovala sa
s výpoveďou svedkyne O. a ani svedka B. v podstatných častiach. Svedok D. totiž tvrdil, že ho pani
O. predchádzala cez parkovacie boxy „dosť riskantnou jazdou, pričom skoro zrazila jedného chlapca“,
uviedol, že sa stretli na hranici parkovacích boxov. Keď zastali, podľa jeho tvrdenia chytila pani O.
hysterický záchvat, že do nej pán D. vrazil, on tvrdil, že do neho vrazila ona. Svedok D. uviedol, že
svedok B. išiel cez parkovacie boxy a tam ho skoro pani O. zrazila. Svedkyňa O. však uviedla, že išla za
vozidlom, ktoré začalo odbočovať doľava, akoby išlo parkovať, ona išla za ním. Vozidlo VW Transporter
odbočovalo bez signalizácie zmeny smeru jazdy a svedkyňa O. pokračovala rovno vo svojom jazdnom
pruhu s tým, že vozidlo, za ktorým išla bolo veľké a neparkovalo vľavo na parkovacích miestach, ale
zasa bez signalizácie zmeny smeru jazdy začalo zatáčať doprava na parkovacie miesto vpravo. Nakoľko
svedkyňa O. pokračovala v jazde rovno, vozidlo svedka D. narazilo do jej zadných dverí za vodičom.
Svedkyňa O. upresnila, že je možné, že keď vozidlo predchádzala, vyšla mierne na parkovacie boxy, aby
vozidlo predbehla a pokračovala v ďalšej jazde. Taktiež uviedla, že fotografie z miesta škodovej udalosti
nezachytávajú presne stret, po náraze vozidla VW Transporter do pravej zadnej časti jej vozidla zašla
s autom na parkovacie miesta, aby mohla vybrať syna z auta, nakoľko tento sedel vzadu za vodičom,
kde došlo k stretu. Svedok B. vo svojej výpovedi uviedol, že išiel pozdĺž parkovacích miest po chodníku,
ktorý je na druhej strane parkovacích miest ako cesta, kolízia vozidiel sa stala pri ňom, uviedol, že
žiadne z vozidiel ho priamo neohrozovalo, vyvrátil teda tvrdenie svedka D., že by pán B. prechádzal
cez parkovacie boxy alebo že by pani O. išla riskantnou jazdou, ktorou by ohrozila život alebo zdravie
pána B.. Svedok B. neuviedol, že by po strete pani O. chytila hysterický záchvat tak, ako to tvrdil len
pán D.. Svedok B. potvrdil, že škodovú udalosť videl periférne, preto nie je možné, aby presne videl,
ako ku stretu došlo, teda nemohol vidieť, ako sa pred stretom pohybovali jednotlivé vozidlá. Svedok D.
s odstupom 5 rokov po škodovej udalosti po nahliadnutí do plániku, ktorý si spísali účastníci škodovej
udalosti, uviedol, že ručne načrtnutý plánik s popisom vyhotovili na mieste, že tam je uvedené, že išiel
bez blinkerov si vtedy zrejme nevšimol a pokiaľ ide o nákres, autá sú nakreslené príliš v ceste. Súd sa
stotožnil s pravdivosťou výpovede svedka D. po piatich rokoch odo dňa škodovej udalosti aj napriek



tomu, že sa táto nezhoduje s tým, čo bolo na listinnom dôkaze spísanom účastníkmi škodovej udalosti
a ani so svedeckými výpoveďami svedkyne O. a svedka O..

11. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdení svedkov, títo mali dostatok času na dohodnutie
sa o zavinení a spísanie záznamu o dopravnej nehode, pri spisovaní záznamu o dopravnej nehode
mal svedok D. možnosť nahliadnuť do plánika ohľadne postavenia vozidiel, oboznámil sa s obsahom
záznamu, kde bolo uvedené, že si so svojím vozidlom „nachádzal parkovanie a trafil Passat z boku
bez blinkerov“ a uvedené skutočnosti potvrdil svojim podpisom. Navyše, pokiaľ ide o postavenie vozidla
VW Transportér, fotografie predložené svedkom D. potvrdzujú, že jeho vozidlo sa nachádzalo celým
objemom v ľavom protismernom jazdnom pruhu a jeho vozidlo je natočené doprava. Svedok D. uviedol,
že s vozidlom ostal stáť a toto nafotil v pozícii, kde došlo k stretu. Z fotografi však vyplýva, že jeho
tvrdenie, že by sa vozidlá v čase stretu nachádzali na parkovacích boxoch, nie je pravdivé. Svedkyňa O.
uviedla, že pokiaľ ide o zavinenie, účastníci sa dohodli na zavinení tak, že škodovú udalosť zavinil pán D.,
čo potvrdzujú aj listinné dôkazy. Zdôraznil, že skutočnosti uvádzané svedkyňou O. potvrdil aj svedok O.,
ktorý uviedol, že po jeho príchode už vozidlá neboli „v sebe“ ale VW Passat už bol šikmo na parkovacích
pásoch. Nakoľko to vyzeralo na malú škodu, navzájom sa dohodli, že nebudú volať políciu a spíšu si
záznam. Keďže pri sebe nemali štandardný formulár, spísali si údaje na bločkové papieriky. Svedok O.
na základe opisu oboch účastníkov škodovej udalosti čo najpresnejšie popísal škodovú udalosť a urobil
nákres, potvrdil, že záznam o škodovej udalosti, ktorý spísal, podpísala jeho manželka a druhý účastník
škodovej udalosti.

12.  Nesúhlasil s odôvodnením súdu, ktorý konštatoval, že i napriek uvedenej skutočnosti, v prípade
keby súd považoval lístok č. 2 za podpísaný vodičom D., nie je to pre posúdenie zavinenia škody
právne relevantné, nakoľko v prípade sporných tvrdení účastníkov nehody rozhoduje o zodpovednosti
za škodu, o prípadnom zavinení škody a porušení predpisov buď privolaný policajný (správny) orgán,
alebo súd a nie účastník dopravnej nehody, prípadne strana sporu, resp. zhodné tvrdenia o zavinení
účastníkov nehody, ktorí nemusia mať právnické vzdelanie.  S uvedeným podľa tvrdení svedkov sa
účastníci škodovej udalosti dohodli na zavinení škodovej udalosti, spísali si medzi sebou záznam o
škodovej udalosti, tento podpísali, svedok Schiffer podpísal aj lístok, kde potvrdil, že zboku mierne narazil
do bočných dverí VW Passat BA XXXVR. To, že svedok D. dodatočne odmieta svoje zavinenie, prípadne
skutočnosť, že by podpísal potvrdenie o jeho zodpovednosti za škodu považuje žalobca za irelevantné.

13. Poukázal na ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a uviedol, že v prípade škodovej
udalosti, pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti, žiaden z vodičov
zúčastnených vozidiel nebol zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej
udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko policajný zbor nie
je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. Svedok D. vo svedeckej výpovedi uviedol, že
on svoje zavinenie odmietol hneď pri ústnej komunikácii so svedkyňou O. a svedkom O., no svedkyňa
O. uviedla, že o zavinení sa dohodli, svedok D. svoje zavinenie priznal. Uviedol, že svedok O. uviedol,
že obidvaja účastníci odsúhlasili to čo spísal na mieste škodovej udalosti, nepamätal si, že by medzi
nimi boli nezhody, nakoľko keby boli, zavolali by políciu. Tvrdenie svedka D. o tom, že nesúhlasil so
zavinením bolo vyvrátené výpoveďou dvoch svedkov, ktorí boli j prítomní pri dohadovaní sa na zavinení
škodovej udalosti.

14. Žalobca tiež poukázal na prepis telefonických hovorov poistnej udalosti zo strany svedka D.. Z
uvedeného prepisu vyplýva, že svedok D. obdržal list od žalovaného, ktorým ho žiadali o dokumenty
škodovej udalosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Zástupca žalovaného informoval svedka D., že
je poistený u žalobcu, nárokuje si plnenie z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla VW
Transporter a žalovaný môže plnenie vyplatiť až keď to žalobca dokáže, resp. D. prizná zavinenie.
Svedok D. sa následne informoval, či priznaním zavinenia stratí nejaký bonus á zástupca žalovaného
informoval svedka D., že ak sa niečo bude vyplácať z jeho poistenia, prichádza o bonusy. Z uvedeného,
je zrejmé, že svedok D. mal dôvod popierať dodatočne svoje zavinenie, nakoľko v prípade ak by žalovaný
plnil poškodenému z jeho zmluvného poistenia prišiel by o bonusy na jeho poistnej zmluve.

15.  Ďalej poukázal na ust. §  19 ods. 1 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred odbočovaním
a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní
nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť.



16. Ďalej poukázal na ust. §  19 ods. 3 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého pred odbočovaním
vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Vodič pritom musí s ohľadom
na rozmeru vozidla alebo nákladu vybočiť vo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene
smeru jazdy vpravo. Znamenie o zmene smeru, jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených
v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky (§ 30 zák. o cestnej premávke).

17.  Žalobca zdôraznil, že z výpovedí svedkov ako aj z predložených listinných dôkazov však vyplýva, že
vozidlo VW Transporter prešlo do ľavého protismerného pruhu, nie je preto možné, aby ho vozidlo VW
Passat predchádzalo zľava. Navyše, vozidlo VW Transporter nedávalo znamenie o zmene smeru jazdy
a v čase, keď ho vozidlo VW Passat predchádzalo, vozidlo VW Passat bolo v pravom jazdnom pruhu a
mierne zašlo aj na parkovacie miesta, aby malo dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.
Vodička vozidla VW Passat nemala pochybnosť o ďalšom smere jazdy vozidla VW Transporter, nakoľko
toto sa v čase predchádzania nachádzalo v ľavom protismernom jazdnom pruhu a nezasahovalo do
pravého jazdného pruhu. Vodička vozidla VW Passat tak predchádzala vozidlo VW Transporter v súlade
s § 15 ods. 1 zákona o cestnej premávke v pravo. Aj s ohľadom na dĺžku vozidla VW Transporter je
zrejmé, že predchádzanie takéhoto vozidla trvá dlhší čas. Mal za to, že súd nesprávne posúdil vec,
keď uviedol, že vodička vozidla VW Passat porušila § 9 ods. 2 zákona o cestnej premávke tým, že
pri predchádzaní vyšla na parkovacie boxy, ktoré možno v tomto prípade považovať za krajnicu. V
zmysle § 15 ods. 5 písm. f) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať po krajnici; to neplatí
pri predchádzaní v pravo, ak predchádzané vozidlo mení smer jazdy vľavo, pritom nesmie ohroziť ani
obmedziť chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici.
Nakoľko vozidlo VW Transporter menilo smer jazdy vľavo, vodička vozidla VW Passat ho v súlade s §
15 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 5 písm. f/ predchádzala vpravo po krajnici, teda z jej strany nedošlo k
porušeniu zákona o cestnej premávke.  Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu vyhovel, alebo, aby ho zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že sa stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie, že vodička poškodeného motorového vozidla porušila viacero ustanovení zákona
o cestnej premávke, a to najmä § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/,  § 15 ods. 1, § 15 ods. 3, §
15 ods. 5 písm. a/, b/, c/ a g/, § 16 ods. 1,  § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke.  Žalovaný uviedol,
že vodič odbočujúceho vozidla konal v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa k cestnej premávke napr.
dal znamenie o smere jazdy a plánovanému manévru prispôsobil svoju rýchlosť. Avšak po vodičovi
odbočujúceho vozidla vo všeobecnosti nemožno požadovať, aby dbal na zvýšenú opatrnosť za ním
idúcich vozidiel v takej miere, v akej sú povinní na túto opatrnosť dbať vodiči vzadu idúcich vozidiel, a to aj
najmä s poukazom na obmedzený rozhľad dozadu, ktorý je v zásade limitovaný len spätnými zrkadlami.
Parkovací, resp. odbočovací manéver bolo podľa názoru žalovaného možné zo strany vodičky p. O.
predpokladať, nakoľko v tomto prípade nejde o výnimočný/neobvyklý manéver, a to najmä s ohľadom
na miesto dopravnej nehody (parkovisko pred obchodným centrom), kde sú podobné úkony ostatných
vodičov bežné a pomerne predvídateľné.

19. Žalobca vo svojom odvolaní v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, podľa názoru
žalovaného, argumentuje výlučne nedaním znamenia o zmene smeru jazdy odbočujúceho vozidla,
pričom výpoveďami dvoch svedkov bolo potvrdené, že vodič odbočujúceho vozidla znamenie zmena
smeru jazdy dal. Okrem iného sa v tomto smere žalovaný stotožňuje aj s tvrdením súdu prvej inštancie,
podľa ktorého, aj keby došlo k situácii, že by vodič nedal znamenie o zmene smeru jazdy (ide teda
o hypotetické tvrdenie), je povinnosťou vodiča idúceho za odbočujúcim vozidlom zvýšiť  opatrnosť,
nakoľko p. D.  sa už nenachádzal v predbiehajúcom parkovacom manévri, čiže povinnosťou bolo počkať
na jeho dokončenie, najmä pokiaľ by si vodička nebola s určitosťou o ďalšom smere jazdy odbočujúceho
vozidla.

20. Vo veci spísania záznamov o nehode sa žalovaný stotožňuje s právnym záverom súdu (bod 35),
podľa ktorého sa podpis na lístku č. 2 (zavinenie) nezhoduje s podpisom na lístku č. 1, a to napriek tomu,
že k ich podpisu malo údajne dôjsť bezprostredne po sebe. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením
žalovaného o zjavnej odlišnosti týchto dvoch podpisov, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Zdôraznil,



že žalobca za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybnosti nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na
preukázanie pravosti podpisu.

21. Odmietnutie zavinenia zo strany p. D. je preukázané jeho svedeckou výpoveďou, samotnými
okolnosťami vzniku dopravnej nehody, odmietnutím zavinenia priamo na mieste dopravnej nehody ako
aj záznamu prepisu telefonického rozhovoru p. D. so žalovaným, v ktorom výslovne uviedol, že nie je
vinníkom dopravnej nehody.

22.  Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ohľadom otázky p. D. týkajúcej sa straty bonusov, zdôraznil,
že táto otázka sama osebe nezakladá podozrenie na zatajenia podstatných skutočností dopravnej
nehody. Žalovaný takúto otázku vníma ako bežné správanie akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu,
ktorý je v pozícii klienta - spotrebiteľa a záujem okrem iného aj o informácie o prípadných dôsledkoch
likvidácie poistnej udalosti, čo v žiadnom prípade čo v žiadnom prípade nemožno vykladať ako
skutočnosť spochybňujúcu svedeckú výpoveď a v konečnom dôsledku položenie otázky takéhoto druhu
nemôže ísť na ťarchu p. D. ako klienta žalovaného, a teda zo strany žalobcu ide výlučne o domnienky.

23. Čo sa týka svedeckej výpovede p. D., ako účastníka dopravnej nehody (vodič odbočujúceho vozidla),
žalobca spochybňuje presnosť a pravdivosť jeho výpovede, a to vzhľadom na dobu piatich rokov, ktorá
uplynula od predmetnej dopravnej nehody, pričom toto obdobie žalobca viackrát vo svojom odvolaní
podčiarkuje. Žalovaný poukázal na to, že aj výsluch svedkyne, p. O. ako aj p. O. sa uskutočnil v rovnakom
časovom odstupe (t. j. päť rokov), čiže s takýmto arbitrárnym tvrdením žalobcu o nepresnosti výlučne
svedeckej výpovede p. D. žalovaný nesúhlasí.

24. Žalovaný zdôraznil, že žalobca  nepresnosť vidí najmä v skutočnosti, že predchádzaním
odbočujúceho vozidla došlo k ohrozeniu chodca (svedka p. B.). Žalovaný už v priebehu konania na
súde prvej inštancie uviedol, že nielen pohľad, ale aj vnímanie celkového priebehu nehody je u každého
vodiča rozdielne, preto akékoľvek namietanie nepresnosti je len poukazovanie na rozdielne vnímanie
danej situácie.

25. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že svedok B. potvrdil, že škodovú udalosť videl periférne,
preto i je možné, aby presne videl, ako ku stretu došlo, teda nemohol vidieť, ako sa pred stretom
pohybovali motorové vozidlá, takýmto záverom žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko p. B. v zápisnici zo
dňa 8.9.2015 uviedol, že motorové vozidla registroval periférne a hneď sa na to začal pozerať priamo.
Za daných okolností možno mať za to, že hoci svedok p. B. nevidel vozidlá pred nehodou priamo len
periférne, momentu stretu, ako aj bezprostredne po ňom už tuto situáciu vnímal priamo, čiže výpoveď
svedka ohľadom toho, že p. D. dal znamenie o zmene smení jazdy možno považovať za irelevantné a
odzrkadľujúce vzniknutú situáciu.

26. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal podpísanie lístku
č. 2 o zavinení zo strany p. D. a za týmto účelom nenavrhol ani vykonanie žiadneho dôkazu, výsluchom
svedka p. D., ako aj svedka p. B. bolo dostatočne potvrdené, že odbočujúce vozidlo dalo znamenie
o zmene smeru jazdy, čím nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke zo strany
p. D. a fotodokumentácia nachádzajúca sa v súdnom spise dostatočným spôsobom preukazuje, že
vodička pri predchádzaní vyšla na parkovacie boxy a súčasne vozidlo p. D. je nasmerované tak, že aj
z fotodokumentácie možno mať za to, že sa nachádzalo v parkovacom procese.  S bremenom tvrdenia
je úzko späté aj dôkazné bremeno, pričom v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie, resp. podoprenie svojich tvrdení, pričom žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2008, sp. zn. 4 Obo 145/2007. Žalovaný zároveň poukázal
na §  366 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je použitie prostriedkov procesného útoku v
zásade limitované len na konanie pred súdom prvej inštancie, pričom ich použitie v odvolacom konaní je
limitované a viazané na zákonné podmienky. Na uvedené nadväzuje inštitút tzv. viazanosti skutkovým
stavom, podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie.  Z
uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil a súčasne mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

27.  K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca dňa 14.3.2017. Zdôraznil, že z výpovede p. O. vyplýva,
po  nehode sa autá nachádzali ďalej od seba, manželkino šikmo na parkovacích pásoch. Z tohto
vyjadrenia možno usúdiť, že parkovacie miesta boli v čase vzniku škodovej udalosti prázdne na základe



čoho žalobca spochybňuje nutnosť nadchádzať si doľava pri parkovaní vozidla VW Transporter v tak
veľkom rozsahu k akému došlo. Zdôraznil, že vozidlo VW Transporter sa podľa situačného nákresu
nachádzalo v protismernom jazdnom pruhu v celom objeme a dĺžka tohto vozidla, ktorá je zhruba na
úrovni 5m a prázdne parkovacie  miesta neodôvodňujú podľa názoru žalobcu nutnosť nadísť si doľava
v takomto veľkom rozsahu. P. O. teda dôvodne predpokladala, že vozidlo VW Transporter nebude
odbočovať na parkovacie miesta, ktoré sú umiestnené na pravej strane a z dôvodu plynulosti cestnej
premávky pokračovala v ceste rovno, ako ďalej vyplýva aj zo situačného nákresu.

28. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný už v prejednávanej veci  a k odvolaniu
nepredložil nové argumenty a preto žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle hospodárnosti a
rýchlosti konania o odvolaní žalobcu v zmysle podaného odvolania a doteraz predložených vyjadrení
strany žalobcu.

29. K stanovisku žalobcu  podal stanovisko žalovaný  podaním zo dňa 24.4.2017, kde zdôraznil, že
poukazuje na bod 6 a bod 7 rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom obaja svedkovia, t. j. aj pán D. aj p.
B. na viacerých miestach potvrdzujú, že p. D. dal znamenie o zmene smeru jazdy, a to ešte pred začatím
parkovacieho manévru, a teda v žiadnom smere nemožno hovoriť o rozpornosti ich výpovedí, nakoľko
práve v tomto podstatnom momente panuje zhoda oboch výpovedí. Hoci žalobca spochybňuje výpoveď
p. B. aj z dôvodu, že nehodu videl len periférne, žalovaný poukazuje na to, že v zápisnici z pojednávania
zo dňa 8.9.2015 p. B. uviedol, že motorové vozidla registroval periférne a hneď sa na to začal pozerať
priamo. Za daných okolností možno mať za to, že hoci svedok p. B. nevidel vozidlá pred nehodou priamo
(len periférne), ale v momente stretu, ako aj bezprostredne po ňom už túto situáciu vnímal priamo,
čiže výpoveď svedka ohľadom toho, že p. D. dal znamenie o zmene smeru jazdy možno považovať za
relevantnú a odzrkadľujúcu vzniknutú situáciu. Žalovaný sa v dôsledku toho stotožňuje so svedeckými
výpoveďami p. D., ako aj p. B., ktoré sa zhodujú v podstatných a relevantných skutočnostiach majúcich
reálny vplyv na priebeh škodovej udalosti, ako aj zavinenie.

30. Poukázal na to, že tvrdenie je nelogické, keď na jednej strane spochybňuje hodnovernosť výpovedí
dvoch svedkov (svedka nehody a účastníka samotnej nehody), a na druhej strane za relevantný dôkaz
preukazujúci uhol nárazu vozidiel považuje situačný nákres načrtnutý na papieriku veľkosti cca 7,5 cm
x 7,5 cm. Žalovaný takýto nákres nepovažuje za relevantný dôkaz preukazujúci reálnu polohu vozidiel.
Podľa názoru žalovaného, p. O. porušovala svojou jazdou viaceré povinnosti na úseku bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, ktoré žalovaný citoval vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2017. Poukázal
hlavne na to, že od vodičov, teda hlavne od p. Richterovej treba očakávať väčšiu mieru obozretnosti/
ohľaduplnosti a najmä predvídavosti, a to s cieľom eliminovania prípadnej dopravnej nehody alebo
škodovej udalosti. Parkovací, resp. odbočovací manéver bolo podľa názoru žalovaného možné zo strany
vodičky p. O. predpokladať, nakoľko v tomto prípade nejde o výnimočný/neobvyklý manéver, a to najmä
s ohľadom na miesto škodovej udalosti.

31. Uviedol, že od vodiča odbočujúceho vozidla vo všeobecnosti nemožno požadovať, aby dbal na
zvýšenú opatrnosť za ním idúcich vozidiel v takej miere, v akej sú povinní na túto opatrnosť dbať
vodiči vzadu idúcich vozidiel, a to aj najmä s poukazom na obmedzený rozhľad dozadu, ktorý je v
zásade limitovaný len spätnými zrkadlami. Zdôraznil tiež tú skutočnosť, že žalobca nevzal do úvahy
prípadnú existenciu tzv. mŕtveho uhla, t. j. priestoru vedľa vozidla, ktorý je v určitom momente objektívne
nekontrolovateľný. Výskyt mŕtveho uhla nie je výnimočný najmä u výškovo rozdielnych vozidiel. Avšak
za daných okolností možno predpokladať, že keby aj nedošlo k vzniku mŕtveho uhla u p. D., je potrebné
poukázať na pomerne malý bočný odstup, s akým odbočujúce vozidlo predchádzala p. O., pričom od
bežného priemerného vodiča nie je možné kvalifikovane očakávať taký reakčný čas. Z uvedeného
dôvodu žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. Krajský súd ako súd odvolací rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania s poukazom
na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami, dospel súd k
záveru, že odvolanie žalobcu nie dôvodné.



33.  Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

34. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35.   Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

36.  Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

37. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

38. Podľa § 427 ods. 1  a 2 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

39. Podľa § 431 Obč. zák., ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

40. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

41. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinnom do 31.5.2010, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

42. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

44. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

45. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, účinného od 16.1.2009,  vodič
je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného
pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

46. Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, na krajnicu smie vodič motorového
vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky;
pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť.

47. Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla,
ktoré zastavilo alebo stojí v dôsledku prekážky cestnej premávky vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie
ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného
účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.



48. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, predchádza sa vľavo. Vpravo sa
predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy.
Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať
aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.

49. Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý pri predchádzaní
vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť
vodičov jazdiacich za ním.

50. Podľa ust. § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, vodič nesmie pri predchádzaní
ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať
znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od
predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

51. Podľa ust. § 15 ods. 5 písm. f/ zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, vodič nesmie predchádzať,
po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť ani obmedziť
chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici.

52. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 zákona o cestnej premávke, pred odbočovaním a počas
odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie
ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla
idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť
vodiča odbočujúceho vozidla.

53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní, že Ing. D. vypovedal na pojednávaní, že pri
odbočovaní dal znamenie o smere jazdy a jeho výpoveď po piatich rokoch od škodovej udalosti bolo
značne nepresná a nestotožňovala sa s výpoveďou svedkyne O. ani svedka B. v podstatných častiach
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z výpovede Ing. D., vodiča motorového vozidla zn. VW J.
vyplynulo, že tento svojím vozidlom jazdil po parkovisku, kde chcel zaparkovať svoje auto na pravej
strane. Po tom ako zadal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, začal odbočovací manéver tak, že
si svojím vozidlom veľkých rozmerov nadišiel do ľavého pruhu (do protismeru) v súlade s § 19 ods.
3 zákona o cestnej premávke a následne odbočoval pomaly, krokom do pravej strany na parkovacie
miesto. Samotné vojdenie do ľavého pruhu je logické s poukazom na veľkosť vozidla, ktoré by sa nebolo
zaradilo do parkovacieho boxu keby sa držalo iba na pravej strane vozovky. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že predmetnú skutočnosť potvrdil i svedok C. B., ktorý sa nachádzal na mieste nehody,
nehodu videl a videl i svietiť smerovku do vypnutia motora.

54. Je nesporné, že svedkyňa O. uviedla, že pokračovala rovno vo svojom jazdnom pruhu s tým,
že vozidlo, za ktorým išla bolo veľké a neparkovalo vľavo na parkovacích miestach, ale zasa bez
signalizácie zmeny smeru jazdy začalo zatáčať doprava na parkovacie miesto vpravo.

55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu odvolací súd však poukazuje na to, že zo zápisu o nehode, ktorý
spísal manžel svedkyne O. Ing. O. O. je zrejmé, že pokiaľ ide o lístok č. 1, je tam zakreslená situácia
pri strete oboch motorových vozidiel a tento je podpísaný pánom Ing. V. D. svoj podpis nespochybňuje,
avšak na lístku č. 1 sa neuvádza, či Ing. F. D. mal alebo nemal v čase odbočovania vpravo zapnutý
blinker. Na lístku č. 2,  ktorý je vykonaný v časovej nadväznosti je podpis zjavne odlišný od podpisu na
lístku č. 1 čo je badateľné voľným okom. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal a žalobca v predmetnej
skutočnosti nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie pravosti tohto podpisu.

56. Odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka B., ktorý bol zúčastnený pri dopravnej nehode a
ktorý uviedol, že pán, ktorý mal veľké vozidlo  VW Transporter a išiel po ceste na parkovisku pozdĺž
parkovacích miest, dal smerovku doprava a keď začal odbočovať, tak tá pani, čo šoférovala VW Passat
išla po parkovisku pozdĺž parkovacích miest a keď začal odbočovať tak vodička VW Passat ho chcela
obehnúť cez voľne parkovacie miesta vpravo, kde druhý vodič práve išiel parkovať, došlo k stretu
vozidiel. Svedok išiel práve po chodníku, ktorý lemoval parkovacie boxy. Vozidla ho priamo neohrozovali
lebo nevyšli na chodník po ktorom išiel. Vodiči po nehode vystúpili z auta a začali to riešiť, pričom svedok
uviedol kto je, kde sa bude nachádzať, keby bolo potrebné jeho vyjadrenie.



57. Z uvedenej svedeckej výpovede vyplynulo, že vodička poškodeného auta šla vpravo a chcela
obehnúť VW Transporter cez voľné parkovacie miesta vpravo keď druhý vodič išiel práve parkovať.

58. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 19 ods. 3 zák. o cestnej premávke, podľa ktorého,
pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom
musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len
znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej
vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku
vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.

59. Je nesporné, že tak ako to vyplynulo aj zo svedeckej výpovede F. D. vodiča vozidla VW Passat, ten
išiel po parkovisku, keď chcel zaparkovať auto na pravej strane. Po tom ako zadal znamenie o zmene
smeru jazdy vpravo, začal odbočovací manéver tak, že si svojim vozidlom veľkých rozmerov nadišiel
do ľavého pruhu do protismeru v súlade s  § 19 ods. 3 zák. o cestnej premávke a následne odbočoval
pomaly  do pravej strany na parkovacie miesto. Skutočnosť, že zadal znamenie o zmene smeru jazdy
potvrdil i svedok C. B., ktorý sa nachádzal na mieste nehody, nehodou videl a videl aj svietiť smerovku
do vypnutia motora.

60. Odvolací súd súhlasne ako súd prvej inštancie uvádza, že považuje skutočnosť, že sa v rozhovore
s poisťovňou pri hlásení poistnej udalosti pýtal na prípadnú stratu bonusu pri posudzovaní jeho viny, za
irelevantnú, nakoľko nepreukazuje reálne zavinenie vodiča.

61. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že bolo povinnosťou vodičky vozidla VW Passat
predchádzať v zmysle § 15 a nasl.  zákona o cestnej premávke. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o cestnej
premávke, predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie
je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom
jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že bolo povinnosťou vodičky predchádzať predmetné vozidlo vľavo a vpravo mohla
vodička predchádzať vozidlo iba v prípade keby odbočovala doľava, čo sa taktiež nestalo.

62. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že i v prípade, keby vozidlo
značky VW Transporter  nedávalo znamenie o zmene smeru jazdu bolo povinnosťou vodičky C. O.
počkať kým druhý vodič dokončí parkovací manéver, najmä s ohľadom na okolnosť, že mala pochybnosť
o ďalšom smere jazdy, keď sa vozidlo pohlo najprv smerom doľava a potom doprava.

63. Žalobca vo svojom odvolaní spochybnil pravdivosť svedeckých výpovedí a poukazuje na rozpory,
odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka svedeckej výpovedi p. D. ako účastníka dopravnej nehody,
ktorú žalobca spochybnil jej presnosť a pravdivosť a to vzhľadom na dobu piatich rokov, ktorá uplynula od
predmetnej dopravnej nehody, nie je možné zabezpečiť. Odvolací súd poukazuje, že tak isto pokiaľ ide o
svedeckú výpoveď p. O. a p. O. aj tá bola realizovaná v rovnakom časovom odstupe piatich rokoch, čiže
s takýmto arbitrárnym tvrdením žalobcu o neplatnosti pravdivej výpovede svedka D. nemožno súhlasiť.

64. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcej sa svedeckej výpovede p. B., že predmetnú nehodu
registroval iba periférne, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje a má za to, že hoci svedok
p. B. nevidel vozidla pred nehodou priamo, ale len periférne, v momente stretu ako aj bezprostredne
po ňom už situáciu vnímal priamo, čiže výpoveď tohto svedka ohľadom toho, že p. D. dal znamenie o
zmene smeru jazdy, považuje za relevantné a odzrkadľujúce vzniknutú situáciu.

65. Odvolací súd poukazuje na ust. § 15 ods. 3 zák. o cestnej premávke, podľa ktorého, vodič nesmie
pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný
odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

66. Odvolací súd poukazuje na ust. § 15 ods. 5 písm. a/, b/, c/ a g/ zák. o cestnej premávke, podľa
ktorého, vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná
na bezpečné predchádzanie, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré
chce predísť, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka



cestnej premávky, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná
na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla
bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

67.  Odvolací súd má za to, že žaloba na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal podpísanie
lístku č. 2 o zavinení p. D. a za tým účelom nenavrhol ani vykonanie ďalšieho dôkazu, nakoľko výsluchom
svedka p. D. a svedka B. bolo dostatočne potvrdené a preukázané, že odbočujúce vozidlo dalo znamenie
o zmene smeru jazdy, čím nedošlo k porušeniu ustanovenia zákona o cestnej premávke zo strany
p. D. a fotodokumentácia nachádzajúca sa v súdnom spise dostatočným spôsobom preukazuje, že
vodička pri predchádzaní vyšla na parkovacie boxy a súčasne vozidlo p. D. bolo nasmerované tak, že
aj z fotodokumentácie možno mať za to, že sa nachádzalo v parkovacom procese. Navyše vodička
predchádzala vozidlo zprava, čo je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o cestnej
premávke.

68. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s
poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

69. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
262 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalovanému, lebo mal v spore plný úspech, s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

70. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/147/2012", "guid": "d993e311-1c13-4649-8f7f-5020a3349505:60821455-10aa-42ef-a084-f90a7312e01f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d7e4297b-e5ec-4bed-b828-bc64ce98ef10:ed0d0366-ccf8-4b37-8ee4-cb8ad34a9c93", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/147/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 27Cb/147/2012 z 30. 4. 2013", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d7e4297b-e5ec-4bed-b828-bc64ce98ef10:ed0d0366-ccf8-4b37-8ee4-cb8ad34a9c93"}], "citovane_v": []}