Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/31/2019 z 30. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2019, sp. zn. 5CoE/31/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4613206806.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/31/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4613206806.1 | 2019-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 262 ods. 1 CSP, CSP, EP, § 387 ods. 2 CSP, § 243 ods. 1 písm. h) EP, § 396 ods. 1 CSP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 470 ods. 1 CSP, § 9a ods. 1 EP, § 255 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 387 ods. 1 CSP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd71fc73-7cb0-41ea-9788-ea59bb686872 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4613206806.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613206806
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613206806.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: V. T. (predtým H.), nar. XX.
XX. XXXX, bytom M., o vymoženie sumy 41,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/797/2013-16 z 30. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením č. k. 6Er/797/2013-16 z 30. novembra 2018, zastavil exekúciu a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi R. so sídlom Exekútorského úradu Y., H.
Q. XXXX/X, náhradu trov exekúcie vo výške 46,13 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2, § 58
ods. 1, § 196, § § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 15
ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnej
návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
Bratislava - Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX z 04. 09. 2012. Súdny exekútor základe návrhu a
exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 12.
07. 2013. Súdny exekútor podaním z 10. 08. 2017, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 11. 08.
2017 zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, ktoré doplnil podaním
z 31. 10. 2018.

4. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
6Er/797/2013 a spisom súdneho exekútora Ex 3376/2013 mal za preukázané, že povinná nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie,
povinná je osoba, ktorá je prihlásená na trvalý pobyt v Topoľčany, nemá vedený účet v banke, nepoberá
dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, a ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom
hnuteľných ani nehnuteľných vecí, sú voči nemu vedených 19 exekučných konaní, a preto exekúciu
v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
rozhodnutia.



5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017
tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,13 eura.
Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017).
Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 EP účinného do
31. 03. 2017), vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017) a ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu exekúcie
(exekučného konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinnej, preto trovy exekúcie podľa §
203 ods. 2 EP účinného do 31. 03. 2017 znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného
na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

6. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eura ako minimálnu
paušálnu odmenu. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkov v sume 4,35 eura (poštovné) a v sume 0,70 eura (elektronická lustrácia bánk) + v sume 0,20
eura (elektronická lustrácia ODI). Iné poštovné výdavky nemal súd za preukázané. V tejto súvislosti
súd konštatoval, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie
riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých
náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.

7. Ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však
musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná
tak, aby mal súd dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ
v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pričom
ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného
zistenia a overenia ich výšky, postupoval by tak v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa
odmeňovania súdnych exekútorov.

8. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 46,13 Eur, ktoré pozostávajú z
odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov
vo výške 5,25 eura a 20 % DPH zo sumy 38,44 eura vo výške 7,69 eura.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v
celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinnej je potrebné vychádzať z
charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu
konania považuje za predčasné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že
právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon
výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti
by mohla nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je
potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne
trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinná fyzická
osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinná
v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej
právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie
svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych,
či iných rozhodnutí. Domnieva sa, že ani exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery
povinnej dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinnej dodal, že súdny
exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,
čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

10. Ďalej poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné
a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR s tým, že výnimky umožňuje



len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej
sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného
poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia,
ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia,
samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je
nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinnej.
Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť
pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí
postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v
exekúcii, ak zistí, že povinná dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením
povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo
(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného
poistenia,.



Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie,
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
podal dňa 11. 07. 2013 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnej Kataríne Piatrikovej (predtým Drábikovej). Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č.
XXXXXXXXXX z 4. septembra 2012, právoplatné a vykonateľné dňa 10. februára 2013. Okresný súd
Topoľčany poverením č. XXXX XXXXXX z 12. júla 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
R.. K.. U. Q.. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie označené ako Podnet na zastavenie
exekučného konania, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinnej, preto navrhol exekučnému
súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a
oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov exekúcie vo výške 46,13 eura voči oprávnenému.

15. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver
o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že
exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje
v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že
súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v
exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený.
Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť
vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých
práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia
exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinnej a nie iba o časti,
ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť
povinnej. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu
a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii
pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu
zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, keďže vykonaným šetrením majetku
povinnej bolo zistené, že povinná nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení
rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

19. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom Okresného súdu Topoľčany, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v
ďalšom odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinná je fyzická
osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo
zákonných spôsobov (dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací



súd konštatuje, že túto skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné
považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinná niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok,
považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Odvolací súd sa
v tomto smere nestotožňuje ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je
verejné zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne
poistné platia. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie
takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má
oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinnej nezakladá prekážku res iudicata.

20. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom
správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinnej, teda že majetok povinnej
nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd
dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého
dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod
zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je
daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku,
v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).