Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/287/2011 z 12. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. marca 2012, sp. zn. 9Co/287/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2510208918.1 Krajský súd Trnava | 9Co/287/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2510208918.1 | 2012-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 65 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c92f854f-1155-4f35-a4f7-087c1ba755e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2510208918.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/287/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510208918
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510208918.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu
JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: C. V., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T., L. XX/XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: LYSO & PARTNERS,
s.r.o., Hlohovec, Nám. Sv. Michala 30/27, proti odporcovi: Ing. C. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom T.
X, R. XXX, Česká republika, štátny občan ČR, právne zastúpený: Mgr. Monika Miklovičová, advokátka,
Piešťany, E. Belluša 6752/8, o zvýšenie výživného na dospelé dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/152/2010-411 zo dňa 20. októbra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zmenil rozhodnutie Okresného
súdu Piešťany č.k. 5P/49/1997-180 zo dňa 31.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 20.12.2001 a s účinnosťou odo dňa 01.08.2010 zvýšil výživné na odporcu na navrhovateľa na
sumu 150 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k.
5P/49/1997-180 zo dňa 31.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 8Co/109/01-194
zo dňa 20.12.2001 tak, že s účinnosťou od 01.08.2010 zvýšil výživné odporcu na navrhovateľa zo sumy
82,98 eur (2.500,- Sk) mesačne na sumu 150 eur mesačne. Vyčíslený nedoplatok vo výške 450 eur
za obdobie od 01.09.2010 do 20.10.2011 povolil odporcovi súd prvého stupňa splácať v mesačných
splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Súd prvého stupňa
vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ sa
návrhom zo dňa 28.07.2010 domáhal zvýšenia výživného na sumu 500 eur mesačne s účinnosťou
odo dňa podania návrhu, pričom návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom
uplynulo 9 rokov a pomery na strane účastníkov konania sa podstatným spôsobom zmenili. Rodičia
navrhovateľa sa v minulosti mimosúdne dohodli na zvýšení výživného na sumu 120 eur, ktorú otec -
odporca navrhovateľovi skutočne platí, avšak táto suma spolu s nástupom navrhovateľa na vysokú školu
už na jeho zvýšené výdavky nepostačuje. Podľa vedomostí navrhovateľa sa odporcov príjem od roku
2001 zvýšil na 4.000 eur a nadobudol ďalší majetok, čo mu umožňuje platiť výživné v navrhovanej výške.
Vyživovacia povinnosť odporcu bola naposledy zmenená rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa
31.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2001, ktorým bolo výživné
na navrhovateľa zvýšené zo sumy 700,- Kč mesačne na 2.000,- Sk od 01.09.1997 do 31.12.1999 a od
01.01.2000 na sumu 2.500,- Sk, pričom dosahovaný priemerný zárobok otca v tom čase bol 23.000,-
Kč a matky 5.000,- Sk, maloletý mal v čase rozhodovania 11 rokov. V čase rozhodovania súdu prvého
stupňa bol navrhovateľ študentom druhého ročníka bakalárskeho štúdia FTVŠ ÚK Bratislava, program



trénerstvo a učiteľstvo telesnej výchovy. Navrhovateľ je od nástupu na vysokoškolské štúdium ubytovaný
na internáte, platí si ubytovanie, stravné, cestovné a zvýšené výdavky na športové aktivity, keďže sa
profesionálne venuje hádzanej. V súvislosti so štúdiom uviedol výdavky ako notebook, učebné pomôcky
a aktivity školské a mimoškolské súvisiace so športovým zameraním navrhovateľa. Svoje mesačné
náklady vyčíslil navrhovateľ na sumu 580 eur, pričom je nemajetný, nemá žiaden vlastný príjem, keďže
popri škole a športe nemá čas na brigádovanie. Odporca sa s matkou navrhovateľa mimosúdne dohodli
na postupnom zvýšení výživného od 01.09.2006 na sumu 3.000,- Sk mesačne a od 01.01.2010 na sumu
120 eur mesačne, ktorú aj navrhovateľ odporcovi platí a nemá na tejto sume žiaden nedoplatok ani
preplatok.

Súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 62 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Z vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa zistil, že matka navrhovateľa dosahuje mesačný príjem s prídavkami vo
výške 640 eur a otec navrhovateľa 26.000,- Kč (pri kurze 24,873 to činí 1.045 eur). Pomery sa zmenili ako
na strane rodičov navrhovateľa, tak na strane navrhovateľa samotného. Otcovi navrhovateľa pribudla
vyživovacia povinnosť k synovi R. V., narodenému dňa XX.XX.XXXX, a k manželke, ktorá je na materskej
dovolenke. Navrhovateľ v konaní namietal, že odporca nevyužíva svoje schopnosti, keďže podľa
štatistických údajov by mohol dosahovať podstatne vyšší príjem až do výšky 53.043,- Kč. Súd prvého
stupňa vyslovil záver, že takýto názor navrhovateľa nie je správny, keďže nie je nijako zaručené, že všetci
zamestnanci sféry poisťovníctva musia dosahovať aspoň takýto príjem vo výške štatistického priemeru
a vychádzal výlučne z príjmu, ktorý bol súdu prvého stupňa odporcom doložený od zamestnávateľa.
Odporcov majetok sa od posledného rozhodovania súdu rozrástol o rekreačnú nehnuteľnosť - pozemok
s chatkou - a presťahoval sa z panelákového bytu do zakúpeného rodinného domu, čím sa zvýšila
jeho životná úroveň. Na druhej strane požadované výživné vo výške 500 eur nezodpovedá aktuálnym
schopnostiam a možnostiam odporcu a ani navrhovateľovým odôvodneným potrebám. Súd prvého
stupňa považoval len niektoré z uvedených nárokov navrhovateľa za nevyhnutné a odôvodnené aj s
prihliadnutím k životnej úrovni rodičov, ktorá je do istej miery pre určenie výživného dieťaťa určujúca.
Mesačné výdavky navrhovateľa považoval súd prvého stupňa za nadsadené a odôvodnené potreby
navrhovateľa by mali byť nižšie. V súvislosti s nákladmi, ktoré uvádzal navrhovateľ pri mimoškolských
aktivitách, súd prvého stupňa dospel k záveru, že tieto presahujú aktuálne možnosti rodičov a nemožno
žiadať, aby ich financovali. Navrhovateľ využíva v plnej miere svoj voľný čas na platené športové aktivity
bez toho, aby sám na ne prispieval a aby si na svoje vysoké náklady zarobil, pričom príjmy rodičov
nezodpovedajú možnosti tieto hradiť. Rodina otca žije z mesačného príjmu 1.350 eur (príjem otca a
jeho manželky), čo súd prvého stupňa rozpočítal tak, že na jedného z troch členov pripadá 450 eur. Na
druhej strane vyčíslil, že navrhovateľ so svojou matkou žije z príjmu 620 eur ako príjem matky a 20 eur
prídavky na dieťa, čo vychádza 320 eur na osobu. Pokiaľ by súd prvého stupňa priznal výživné vo výške
500 eur, životná úroveň navrhovateľa by bola neporovnateľne vyššia, ako životná úroveň jeho otca. Súd
prvého stupňa tak dospel k záveru, že primerané výživné je vo výške 150 eur. Keďže súd prvého stupňa
priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, kedy už existovali dôvody na jeho zvýšenie,

vznikol odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom od 01.08.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 450
eur a takto vzniknutý nedoplatok súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach
po 15 eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napáda ho v celom rozsahu. Pochybenie súdu prvého
stupňa vidí predovšetkým v tom, že získané dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvého
stupňa rozpočítal príjem odporcu a príjem matky navrhovateľa na jednotlivých členov oboch domácností,
čo však nie je správny postup a to aj s prihliadnutím na úroveň výdavkov jednotlivých členov daných
domácností, kedy sa na roveň plnoletého navrhovateľa dávajú potreby maloletého dieťaťa vo veku
2,5 roka. Súd prvého stupňa nezdôvodnil argument, že požadované výživné 500 eur nezodpovedá
aktuálnym schopnostiam a možnostiam odporcu napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že jeho
majetkové pomery sa zmenili. Nadobudol rodinný dom a rekreačnú chatu. Podľa navrhovateľa má



odporca zabezpečiť svoj príjem napríklad aj tým, že rekreačnú chatu by mal hospodársky využívať.
Navrhovateľ nesúhlasí s hodnotením štatistických údajov v súvislosti s tvrdeným možným zárobkom
odporcu. Navrhovateľ žiada rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu odvolací súd vyhovie
a určí výživné vo výške 500 eur mesačne.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Stotožňuje sa so závermi súdu prvého stupňa a jeho
rozhodnutie žiada potvrdiť. Má za to, že navrhovateľ nesprávne argumentuje v súvislosti so zmenou
majetkových pomerov odporcu. V súvislosti so svojimi príjmami uvádza, že nie je pravdou, že jeho
majetkové pomery vzrástli o 3.366.666,- Kč, ako sa domnieva navrhovateľ. Odporca uviedol, že sumu
1.500.000,- Kč so sumou 150.000,- Kč nadobudol spolu so svojou manželkou ako úver, ktorý splácajú
vo výške 9.390,- Kč mesačne po dobu 20 rokov a vo výške 3.398,- Kč do roku 2014, pričom na dome
viazne záložné právo banky. 10% ceny domu uhradili z úspor manželky odporcu. 1.200.000,- Kč je
navrhovateľov nadsadený odhad ceny záhradnej chatky v obci Mníšek pod Brdy, ktorú zdedil odporca
po otcovi a užíva ho jeho matka. Záhradný domček má rozlohu 16 m2 a ide o stavbu bez súpisného
čísla, ktorá nie je vhodná na celoročné bývanie, je bez odpadu, kúpeľne a WC. Nie je vhodná na
prenajímanie a nie je možné jej využitím si zabezpečiť príjem. Uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi si plnil aj v období, keď bol nezamestnaný. V súčasnosti má vyživovaciu povinnosť
voči maloletému synovi R. a voči manželke, ktorá je na

materskej dovolenke. Čo sa týka jeho príjmu, nepracuje vo svojom vyštudovanom odbore
elektrotechnika, ním dosahovaný príjem zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, t.j. dosiahnutej
kvalifikácii, vzdelaniu a dĺžke praxe. Poukázal, že priemerná hrubá mesačná mzda v Českej republike
je 23.144,- Kč a treba prihliadať na túto sumu a na ním vydokladovaný skutočný príjem. Za správne
rozhodnutie považuje aj rozloženie nedoplatku na výživnom na jednotlivé splátky, keďže jeho príjem
nedovoľuje splácať nedoplatok vo vyššej miere. Výška výživného nad sumu 150 eur by poprela zásadu
úmernosti životnej úrovne dieťaťa a rodiča, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré je súd
povinný prihliadať. Žiada rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. O.s.p.) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti určenia výšky výživného vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
V časti určenia zročného výživného je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a v tejto časti
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi i s
jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v



odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti musí byť podstatná zmena okolností
v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri predchádzajúcom rozhodnutí. K
záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania
a v čase rozhodovania o zmene v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a
ich komplexným zhodnotením. Až na základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané
predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu (od kedy a v akej výške). Inak
sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určovanie príslušného druhu výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a
možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine).

Zistenia súdu prvého stupňa, že od ostatného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov ako na strane výživou povinného odporcu, tak na strane navrhovateľa, boli

správne, pričom súd prvého stupňa aj správne posúdil dôležitosť takejto zmeny na strane navrhovateľa,
ako aj správne vyhodnotil pomery odporcu, na základe čoho dospel k správnemu záveru o miere
potrebného zvýšenia výživného na navrhovateľa.

Ostatný raz bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi upravená rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č. k. 5P/49/1997-180 zo dňa 31.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 8Co/109/01-194 zo dňa 20.12.2001 vo výške 2 500,- Sk (82,98 eur) mesačne. Následne sa odporca
s matkou navrhovateľa mimosúdne dohodol na zvýšení výživného od 01.09.2006 vo výške 3.000,- Sk
mesačne a od 01.01.2010 vo výške 120 eur mesačne. V súčasnosti je príjem otca priemerne vo výške
26.000,- Kč, t.j. 1.045 eur mesačne. Navrhovateľ je starší, je študentom vysokej školy, má vyššie nároky
na stravné, ošatenie, záujmové aktivity a zdravotné ošetrenie. Možno teda konštatovať, že od ostatnej
úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší
podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne
platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného rodiča
a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne
zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou,
ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami,
poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na
výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa



môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.

Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k.
5P/49/1997-180 zo dňa 31.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 8Co/109/01-194
zo dňa 20.12.2001 vo výške 2 500,- Sk (82,98 eur) mesačne už v súčasnosti nezodpovedá odôvodnením
potrebám navrhovateľa, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu a je dôvodný návrh navrhovateľa
na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v schopnostiach
a možnostiach odporcu platiť výživné určené súdom prvého stupňa v sume 150 eur mesačne s
prihliadnutím najmä na vysokoškolské štúdium navrhovateľa, jeho školské a mimoškolské aktivity, ako aj

zvýšené náklady na jeho výživu a zdravotný stav. Pomery odporcu však neumožnili zvýšenie výživného
v zmysle návrhu navrhovateľa, keďže takéto zvýšenie by činilo až polovicu príjmu navrhovateľa, čo
nie je ani v súlade so zásadami určovania výživného formulovanými zákonom o rodine. Výživné má
prednosť pred takýmito dobrovoľnými finančnými záväzkami povinnej osoby. Suma 150 eur činí približne
15% deklarovaného príjmu odporcu a je primeraná jeho schopnostiam, zárobkovým možnostiam a
majetkovým pomerom. V súvislosti s námietkou odvolateľa spočívajúcou v tom, že súd prvého stupňa
mal ako príjem odporcu vziať do úvahy štatistický ukazovateľ odvolací súd poznamenáva, že takýto
postup by bol nedôvodný a rozhodujúcim pre posúdenie príjmu rodiča jeho skutočný príjem. Štatistické
ukazovatele je možné vziať do úvahy výlučne v prípade, že povinný rodič svoj príjem zatajuje alebo sa
úmyselne práci a tak zárobku vyhýba. Hodnota nehnuteľnosti, v ktorej odporca žije so svojou rodinou
rovnako nie je hodnotou, ktorá má vplyv na určenie výživného, keďže pre odporcu má predovšetkým
úžitkovú hodnotu - poskytnutie obydlia, a nie hodnotu komerčnú, keďže dom neprenajíma, ale v ňom
žije. Obdobne je to s rekreačnou chatou, ktorá nemá hospodársky využiteľný potenciál.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, že žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré
boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v
hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je v napadnutej časti určenia výšky vyživovacej povinnosti
i správne právne posúdená.

Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti určenia
výživného na navrhovateľa čo do jeho výšky ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a s poukazom ods.
2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.

V súvislosti s napadnutým výrokom týkajúcim sa vyčíslenia zročného výživného a jeho povolenia splácať
ho v splátkach po 15 eur odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že takýto
záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie je nepreskúmateľné
a účastníkom tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vyčíslil nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2010, pričom však vyživovaciu povinnosť určil od 01.08.2010.
Nie je zjavné, za aké obdobie skutočne súd prvého stupňa sumu 450 eur vyčíslil, keďže v rozpore

s vyhláseným rozsudkom obsahujúcim dátum 01.09.2010 v písomnom odôvodnení rozsudku sa uvádza
dátum 1.08.2010 ako počiatok časového intervalu určeného zročného výživného.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v
časti určeného zročného výživného podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, pretože postupom
súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



V ďalšom konaní vec súd prvého stupňa sa bude zaoberať otázkou pravidelnosti platenia výživného
odporcom, zistí, či odporca má na výživnom dlh, v akej výške, vec opätovne posúdi s poukazom na
vyššie uvedené. Po doplnení dokazovania v tomto smere v zrušenej časti znova rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.