Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/19/2015 z 13. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. mája 2015, sp. zn. 4CoP/19/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3614205828.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/19/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3614205828.1 | 2015-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/647cfbe7-ba2c-45ed-b8c0-58ce7f631ce1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3614205828.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614205828.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov Mgr. G. O.,
trvale bytom V., K. XXX/XX a tiež F. XX/X, XXXX X., Y., zastúpenej Advokátskym združením P. & F., so
sídlom v I., B. XXXX/X a V. E., bytom S., D. XXX, zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom v V.,
E. XXXX X/A, o návrhu matky o súhlas súdu s vysťahovaním maloletého do cudziny a o návrhu otca
na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 23. januára 2015, č.k. 1P/129/2014-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s mal.
V. z m e ň u j e takto:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. V. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. a nedeľu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. po dobu piatich mesiacov, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku a po jej uplynutí sa u p r a v u j e styk tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s mal. V. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod. do nedele do 12.00
hod., cez vianočné sviatky od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. každý párny rok, v čase od
30.12. od 09.00 hod. do 01.01 do 16.00 hod. každý nepárny rok, počas letných prázdnin od 01.08. od
10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. každý rok s tým, že otec si maloletého prevezme pred bytom matky
v V., K. XXX/XX a na tomto mieste dieťa po skončení styku odovzdá.

Matka je p o v i n n á v uvedenom čase maloletého otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom riadne
pripraviť, otec je p o v i n n ý mal. dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovenom čase vrátiť na
to isté miesto.

Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.09.2012 č.k. 5P/77/2012-25.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa udelil matke maloletého V. súhlas na vysťahovanie do Y.
republiky na adresu F. XX/X, XXXX X.. Zároveň upravil styk otca s mal. V. tak, že otec maloletého V. O. je
oprávnený stýkať sa s maloletým a to nasledovne: každý párny týždeň od soboty v čase od 10:00 hod. do
nedele 15:00 hod. Vianočné sviatky od 23.12. v čase od 09:00 hod do 25.12. do 18:00 hod. každý párny
rok. Novoročné sviatky od 30.12. v čase od 09:00 hod do 01.01. do 16:00 hod. každý nepárny rok. V čase
letných prázdnin v mesiaci august od 10:00 hod dňa 01.08. do 18:00 hod dňa 14.08. každý rok, s tým, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky pričom otec si maloletého prevezme v



mieste trvalého bydliska matky na území SR, teda V., K. XXX/XX a na tomto mieste ho aj matke odovzdá.
Matka je povinná v uvedenom čase maloletého otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom ho riadne
pripraviť. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/77/2012-25 zo dňa 03.09.2012.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním
maloletého do cudziny je dôvodný, ale rovnako tak je dôvodný aj návrh otca na novú úpravu styku s
maloletým dieťaťom. V súvislosti s návrhom matky uviedol, že súd matka najskôr sama, bez dohody s
druhým rodičom, podnikla kroky k tomu, aby maloletý začal nový život v mieste, kde ona pracuje, ktoré je
v zahraničí (Rakúsko). Podľa jej vlastného vyjadrenia maloletý v Rakúsku začal chodiť do škôlky už od
júla 2014 a na riadnu dennú dochádzku nastúpil od 01.09.2014. Až následne podala matka návrh na súd
(24.09.2014) o udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého, teda "ex post". Súd konštatoval, že toto
jej počínanie bolo v rozpore s § 28 ods. 2 Zákona o rodine, keď matka v návrhu sama uviedla, že otca
o súhlas nežiadala, lebo predpokladala, že by nesúhlasil, napriek tomu maloletého so sebou zobrala do
Rakúska a prihlásila ho tam na trvalý pobyt a do škôlky. Na druhej strane súd konštatoval, že matka aj
naďalej umožňovala otcovi styk s maloletým tak, ako bol upravený súdnym rozhodnutím a s maloletým
sa za týmto účelom dostavovala na Slovensko, pokiaľ bol maloletý zdravý. Súd pri hodnotení okolností
pre, či proti udeleniu súhlasu s vysťahovaním bral zreteľ aj na skutočnosť, že maloletý má v súčasnej
dobe bližší vzťah so svojou matkou, ktorá má prácu v zahraničí, zodpovedajúcu jej kvalifikácii s dobrým
finančným ohodnotením, ktorú by na Slovensku nedostala a s vyhovujúcou pracovnou dobou. Súd mal
za to, že v tomto smere je pobyt maloletého v Rakúsku v jeho prospech, keď maloletý tu začal chodiť
do škôlky, naučí sa ďalší jazyk, čo je v súčasnej dobe tiež len v jeho prospech. Z vyššie uvedeného mal
súd za to, že pobyt maloletého s jeho matkou v Rakúsku je jednoznačne v záujme maloletého a preto
udelil súhlas s vysťahovaním maloletého do Rakúska s poukazom na ust. § 35 Zákona o rodine. Na
druhej strane v súvislosti s návrhom otca na podrobnejšiu úpravu styku s maloletým konštatoval, že aj
tento návrh bol podaný dôvodne a súd považoval za dôvodné obavy otca z toho, že pobytom maloletého
v zahraničí, bude sťažená jeho možnosť kontaktu so synom. Z výsluchu matky dospel súd k záveru,
že táto síce na papieri deklarovala, že nechce obmedzovať práva otca k maloletému a chce zachovať
práva otca na kontakt s maloletým, ale v skutočnosti preto (okrem skutočnosti, že maloletého vodila na
stretnutia s otcom, ktorých bola sama prítomná) veľa nerobila. Poukázala len na to, že maloletý, podľa
jej slov, nie je schopný zotrvať bez jej prítomnosti s otcom po dlhší čas. Sama však nerobila nič pre to,
aby bol vzťah maloletého k jeho biologickému otcovi lepší. Ako sama priznala, vždy sa snažila nejak si to
stretnutie maloletého s otcom odstáť a odtrpieť. Maloletý tak nemal dobrý príklad k tomu, aby si vytvoril
lepšiu citovú väzbu k svojmu otcovi, keďže vnímal nervozitu matky a to, že je tam z povinnosti. Takto
naozaj vzniká hrozba, že maloletý by neskôr mohol úplne stratiť záujem kontaktovať sa so svojím otcom.
V tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka uvedeným v písomnom vyjadrení,
že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rozvíjal jeho vzťah s oboma rodičmi, čo je veľmi dôležité
pre jeho ďalší vývin osobnosti. Matka i otec majú v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu, ktorú nemôžu
nahradiť. Otec hrá veľmi dôležitú úlohu pri výchove syna a mal by byť v jeho živote angažovaný, najmä
ak sám o to prejaví záujem. Preto súd zohľadnil návrh otca na častejší styk s maloletým, a to hlavne
bez prítomnosti matky maloletého, aby mal otec možnosť pracovať na jeho vzťahu so synom a mal tak
možnosť tráviť s ním čas podľa ich predstáv a nie podľa toho, čo by vyhovovala aj matke a konečne, aby
mal maloletý možnosť kontaktovať sa aj so starými rodičmi z otcovej strany. Vyhovel preto návrhu otca
na styk s maloletým tak, ako to uviedol vo svojom návrhu, pričom tento len čiastočne upravil, zohľadniac
skutočnosť, že matka pracuje od pondelka do piatku, čomu prispôsobil čas stretávania. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil podľa § 26 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o úprave styku otca s mal. V., podala v zákonnej lehote odvolanie
matka mal. dieťaťa. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal
navrhnuté dôkazy a nesprávne právne posúdil vec. Uviedla, že nepodniká žiadne kroky proti tomu, aby
si otec vytvoril pozitívny vzťah k synovi, aj keď to otcovi trvalo dlhšie, než sa o syna začal zaujímať.
V rámci dokazovania na súde prvého stupňa vyplynulo, že len vďaka nej sa realizuje dohoda, ktorá
bola medzi ňou a otcom schválená a podľa ktorej sa styk otca so synom realizuje doposiaľ. Zásadný
problém, ktorý mal súd vyriešiť je ten, že maloletý nie je na svojho otca vôbec vzniknutý a vôbec medzi
nimi nie sú vytvorené pozitívne či kladné vzťahy. Mala za to, že nie je v záujme mal. syna, ak by ho
otec mal mať k dispozícií bez jej prítomnosti, niekoľko dokonca dní a nocí súvisle,či dokonca súvisle
niekoľko týždňov počas letných prázdnin. Na takýto krok je syn nepripravený a ak by sa mal realizovať
styk v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom reálna nádej, že zo syna vychovajú neurotika
už v jeho útlom veku. Uviedla, že maloletý od svojho narodenia nikdy nebol so svojím otcom sám,



syn má problém zaradiť svojho otca do svojho okolia a doteraz si nepripúšťa, že by to mal byť jeho
otec, pretože jeho predstavy o svojom otcovi sú predstavami inými a natoľko naivnými, akým naivným
môže byť štvorročný chlapec, ktorý z príkazu svojej matky chodí za niekým, o ktorom matka tvrdí, že je
jeho otcom. Rozhodnutie o úprave styku považovala za predčasné a nespravodlivé a najmä v rozpore
so záujmami maloletého. V danej veci bolo potrebné pri rozhodovaní nariadiť znalecké dokazovanie
súdnym znalcom, ktorý by vyšetril a preveril výchovné pomery jej, otcove a hlavne vysvetlil a s odbornou
znalosťou zhodnotil, čo to urobí so synom, keď ho na niekoľko dní odovzdá otcovi bez toho, aby sa
tento čo i len jednu hodinu v minulosti vedel o syna postarať. Preto trvala na tom, že vo veci nebolo
možné rozhodnúť bez odborného znaleckého psychologického vyšetrenia, ktoré mal súd prvého stupňa
vykonať. Ďalej namietala, že pri rozhodovaní bolo potrebné brať do úvahy, že jej cesta z V. do Y. trvá
priemerne sedem hodín, taktiež je potrebné brať do úvahy, že mal. V. je zvyknutý jednak poobede
a jednak večer o 18.30 hod. spávať. Nesúhlasila ani s tým, aby iba ona vodila syna k otcovi, keď
spravodlivejšie by bolo, ak by sa pri stretnutí so synom striedali a otec by prišiel aj do prostredia, v ktorom
syn žije. Uviedla, že je vhodné postupné zvykávanie si syna na otca napríklad tak, že syn bude s otcom
hodinu, či dve, lebo tak či tak to v budúcnosti speje k tomu, že pri styku otca s dieťaťom ona ako matka
už asistovať zrejme nebude. Možno takýto postup by bol ochotný akceptovať aj otec, možno sa otec
so synom zblížia tým, že budú spolu v sobotu dopoludnia a rovnako tak v ten istý deň popoludní. Tá
postupnosť vzájomného si zvykania na seba, ale najmä z hľadiska maloletého je nevyhnutná a len tak
sa možno v budúcnosti domôcť toho, že syn bude bez problémov s otcom komunikovať a bude s ním
chcieť byť. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s
maloletým zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že si v plnom rozsahu plní svoje povinnosti voči svojmu synovi a má
úprimnú snahu o rozvoj svojho vzťahu s maloletým. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa
vyplýva, že vzťahy medzi ním a matkou sú momentálne natoľko narušené, že nie je možné v otázke
styku maloletého uskutočniť dohodu a rovnako snaha matky o podporu rozvoja vzťahu medzi ním a
dieťaťom je len deklarovaná a v podstate svoj negatívny vzťah k nemu prenáša aj na svojho syna, čím sa
zásadným spôsobom znemožňuje rozvoj tohto vzťahu. Poukázal na to, že matka riadne nedodržiava ani
schválenú dohodu o úprave styku zo dňa 03.09.2012, aj v súčasnosti mu znemožňuje styk s dieťaťom,
a to pod rôznymi zámienkami. V poslednom období mu neumožnila styk s maloletým v trvaní viac ako
jeden mesiac. Ďalej uviedol, že matka vytvára stresujúce prostredie v rámci styku s dieťaťom, ktorý
sa realizuje v súčasnosti len za jej prítomnosti a spôsobom a za podmienok, ktoré odsúhlasí matka.
K snahe predísť ďalším konfliktom sa prispôsobil požiadavkám matky. Prejavom negatívneho vplyvu
matky na rozvoj vzťahu k nemu s maloletým je aj skutočnosť, že matka ho pomenúva pred maloletým
„ujo“, čím v podstate spolu s ďalším jej konaním dochádza k posilňovaniu vzťahu maloletého k nemu
ako k osobe, ktorá nie je jeho rodičom a najbližším príbuzným. Napriek takémuto správaniu matky, pri
stretnutí s maloletým mal vždy dojem, že dieťa sa na stretnutie s ním teší a bolo na ňom vidieť, že je
rád, že sa spolu stretli. Pokiaľ s maloletým pri styku nebol sám, je to práve z toho dôvodu, že matka
ho nenechala s maloletým osamote ani na chvíľku, dokonca dochádza v tomto zmysle až k pomerne
absurdným situáciám, keď maloletého si chcel vziať na ruky a matka s tým nesúhlasila. Aj napriek týmto
skutočnostiam došlo k pokroku v rozvoji vo vzťahu s maloletým, ktorý má záujem sa s ním stretávať,
počas uskutočňovania styku sa spolu hrajú a rozprávajú bez toho, aby bol maloletý k tomu nútený. Mal
za to, že rozvoju vzťahu s maloletým bráni najmä skutočnosť, že vzťah medzi ním a matkou je vážne
narušený a anitipatie matky voči nemu majú zásadný dopad aj na vzťah so synom, kedy práve matka
maloletého svojím konaním a prístupom znemožňuje jeho rozvoj. Z týchto dôvodov je nevyhnuté, aby
sa styk realizoval bez prítomnosti matky a v širšom rozsahu, čo považuje za jediný možný spôsob
plnohodnotného rozvoja vzťahu medzi ním a dieťaťom. Uviedol, že je schopný sa o dieťa postarať aj
sám, pretože má na to vytvorené vhodné prostredie.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že doporučuje prehodnotiť
skutočnosti, ktoré uvádza matka v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku o úprave
styku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.



Odvolaním nenapadnutej časti rozsudku, t.j. výrokom, ktorým súd prvého stupňa udelil matke maloletého
V. súhlas na vysťahovanie do Rakúskej republiky, na adresu F. XX/X, XXXX X., sa odvolací súd
nezaoberal, pretože proti tomuto výroku odvolanie matky nesmerovalo, a tak v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok
o úprave styku otca s mal. Patrikom.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom, a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov.
V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobých citových vzťahov medzi
dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy je daný aj tým, že tento citovaný vzťah
v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní
všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj
schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku.

Súd prvého stupňa za účelom posúdenia veci z tohto hľadiska vykonal podrobný výsluch účastníkov mal.
dieťaťa, prešetril pomery u rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka a zvolil úpravu styku tak, ako
je uvedené v úvode tohto rozsudku. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že mal. V.
pochádza z mimomanželského vzťahu. Toho času je vo veku štyroch rokov, od 01.07.2009 sa nachádza
s matku v Rakúsku, kde matka pracuje a maloletý tam navštevuje materskú škôlku. Rozsudkom
Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.09.2012, č.k. 5P/77/2012 - 25 bola schválená rodičovská
dohoda, na základe ktorej bol upravený styk otca s mal. V. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od
16.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 25.12. každého roka od 14.00 do 16.00 hod., a to vždy v prítomnosti
matky. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že matka spolu s mal. V. umožňovala
otcovi styk s maloletým tak, ako bol upravený týmto súdnym rozhodnutím a s maloletým sa za týmto
účelom dostavovala na W., pokiaľ bol maloletý zdravý. Na druhej strane však z vykonaného dokazovania
súdom prvého stupňa vyplýva, že matka sa v dostatočnej miere nesnaží o udržiavanie a upevňovanie
citového puta otca s maloletým, keď sama priznala, že na stretnutiach má nervozitu, stretnutie s otcom
sa snaží nejako odstáť a odtrpieť. Z vyjadrení otca vyplýva, že na stretnutiach dochádza k pomerne
absurdným situáciám, keď matka mu nedovolí vziať si syna na ruky, neumožní mu ani krátku chvíľu byť
so synom osamote, stretnutia s dieťaťom sa vždy realizujú len za podmienok, ktoré odsúhlasí matka.
Podľa tvrdení otca matka vytvára stresujúce prostredie v rámci styku s dieťaťom a antipatie matky voči
nemu majú zásadný dopad aj na vzťah medzi ním a dieťaťom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že je v záujme maloletého rozšíriť doterajšiu úpravu styku otca, keď posledná úprava
styku vykonaná súdnym rozhodnutím bola v čase, keď mal maloletý V. jeden a pol roka. Od tejto doby
uplynuli takmer tri roky, otec sa s dieťaťom stretáva, mal. V. podľa tvrdení otca sa na stretnutia s ním teší,
počas uskutočňovania styku sa spolu hrajú a rozprávajú. Odvolací súd s prihliadnutím na vek dieťaťa,
jeho denný režim, ako aj k okolnostiam na strane rodičov (rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, ktorý nemá dieťa vo výchove, ekonomické pomery, možnosti) však na rozdiel od súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné vzhľadom na to, že maloletý sa doposiaľ stretával s otcom
iba za prítomnosti matky, aby sa rozšírený styk otca realizoval počas piatich mesiacov od právoplatnosti
rozsudku každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a nasledujúcu nedeľu
od 09.00 hod. do 12.00 hodiny, teda bez prenocovania dieťaťa u otca, nakoľko maloletý v domácnosti
otca doposiaľ nikdy nebol, nie je na prostredie u otca zvyknutý. Mal. V. však svojho otca dostatočne
pozná, otec sa s dieťaťom pravidelne stretáva, preto nie je opodstatnené, aby sa styk realizoval za
prítomnosti matky, ktorá pri doterajších stretnutiach otca s maloletým vytvárala vzhľadom na narušené
vzťahy s otcom stresujúce prostredie. Je predpoklad, že po uplynutí piatich mesiacov takto upraveného
styku, si mal. V. vytvorí lepšiu citovú väzbu k svojmu otcovi, keď otec bude mať dostatok priestoru v
neprítomnosti matky venovať sa dieťaťu a upevňovať citový vzťah medzi ním a dieťaťom. Otec si v tomto



čase môže zobrať dieťa aj do svojej domácnosti, a takto postupne zvykať maloletého na prostredie,
v ktorom býva. Po uplynutí piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, je podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodné predĺžiť víkendové návštevy maloletého u otca aj počas noci. Preto odvolací súd upravil
styk po uplynutí piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň od soboty od 10.00
hod. do nedele do 12.00 hodiny, keď prihliadal k tomu, že matka v nedeľu cestuje s maloletým do Y.,
do mesta X., ktoré je vzdialené z V. približne 400km. Pokiaľ ide o úpravu styku otca počas vianočných
sviatkov a letných prázdnin, v tomto smere odvolací súd upravil styk otca s maloletým takým spôsobom,
ako súd prvého stupňa, keď je predpoklad, že maloletý V. bude na prenocovanie u otca zvyknutý. Pokiaľ
matka žiadala v podanom odvolaní, aby sa s otcom striedali pri mieste vyzdvihnutia dieťaťa tak, že by
otec prišiel pre syna do Rakúska, odvolací súd s prihliadnutím na vzdialenosť medzi miestom bydliska
otca a miestom bydliska matky v Rakúsku nepovažoval za vhodné takéto navrhované riešenie matkou,
keď otec by musel s maloletým cestovať do miesta svojho trvalého bydliska, resp. by si musel nájsť
počas víkendov prenocovanie v Rakúsku, v mieste bydliska matky. Odvolací súd však nevylučuje, že v
tomto smere môže dôjsť k dohode medzi rodičmi, je však potrebná komunikácia oboch rodičov, ktorá
by mala byť založená na snahe nájsť pre všetkých prijateľný kompromis. Súdne rozhodnutie totiž nie
vždy môže zohľadniť všetky špecifiká praktického života a rodinného, či výchovného režimu maloletého,
ktorý sa môže často meniť a vyvíjať. Preto aj pokiaľ súd týmto rozhodnutím neuložil otcovi povinnosť
vyzdvihnúť si maloletého v mieste bydliska matky v Rakúsku, do budúcnosti nie je vylúčené, aby sa
rodičia dohodli na takomto režime odovzdávania dieťaťa, ktorý však bude zrejme vyžadovať, vzhľadom
na časovú vzdialenosť miesta bydliska otca a maloletého, širší rozsah styku otca s maloletým, nakoľko
v časovom rozpätí upraveného styku týmto súdnym rozhodnutím, by otec nemal dostatok priestoru
venovať sa maloletému.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o úprave
styku otca s mal. V. podľa§ 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .