Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/49/2013 z 9. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. októbra 2013, sp. zn. 19CoP/49/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3512209865.1 Krajský súd Trenčín | 19CoP/49/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3512209865.1 | 2013-10-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/837e10e7-b8aa-43b1-b9e8-624fbcd5635f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512209865.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512209865
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512209865.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny
Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. V., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov O. B., bytom U., F. XXX/XX a P. V.,
bytom F. Z., B. XXX/X, zastúpeného U.. L. G., bytom B. F., M. XXX/X, o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 26. februára 2013, č.k. 4P/243/2012-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o výživnom na mal. F. za obdobie
od 18.09.2012 do 28.02.2013 v spojení s výrokom o nedoplatku na zročnom výživnom p o t v r d z
u j e a za obdobie od 01.03.2013 výrok o výživnom z r u š u j e a vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F.
sumou 120 Eur mesačne s tým, že výživné je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky, s účinnosťou od 18.09.2012. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 18.09.2012 do 28.02.2013 vyčíslil vo výške 217,33 Eur a povolil ho otcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Styk otca s mal. F. na žiadosť rodičov neupravil.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 25 Zákona
o rodine. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade sú
splnené podmienky § 36 Zákona o rodine, z dôvodu ktorého upravil práva a povinnosti rodičov, ktorí spolu
nežijú. Dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará a v jej výchove neboli
zistené žiadne nedostatky. Uviedol, že výšku výživného určil v závislosti od príjmových a majetkových
schopností rodičov, ako aj v závislosti od veku a potrieb dieťaťa, keď v čase rozhodovania bola matka
na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur a prídavok na dieťa
vo výške 22,54 Eur. Otec bol zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 680 Eur.
Súd prvého stupňa považoval za primerané výživné na mal. F. vo výške 120 Eur mesačne. Mal za to,
že z uvedenej sumy bude matka schopná uhrádzať všetky náklady spojené s výživou, oblečením a
hygienickými potrebami maloletej. Poukázal na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov, konkrétne pred splátkou úveru za auto, alebo sumou životného poistenia otca a tiež, že dieťa
má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Zo zhodného tvrdenia rodičov zistil, že rodičia sa vedia
o úprave styku otca s mal. F. dohodnúť a žiadali styk neupraviť. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a) O.s.p.



Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý výživné v sume 120
Eur mesačne považuje za vysoké a spôsobilé privodiť mu vážne finančné problémy. Dôvodil, že jeho
pracovný pomer u zamestnávateľa U., ktorý bol uzavretý na dobu určitú, skončil dňa 28.02.2013. Od
01.03.2013 pracuje v M., F. Z., kde jeho mesačný príjem bude oproti predchádzajúcemu
znížený. V pracovnej zmluve má uvedenú odmenu 2,82 Eur na hodinu pri pracovnom čase 37,5
hodín týždenne. Konkrétnu výšku mzdy doteraz nepozná, nakoľko prvýkrát mu bude mzda vyplatená až
11.04.2013. Poukázal na výpoveď matky na pojednávaní pred súdom prvého stupňa,
kde uviedla, že pracuje a poberá okolo 300 Eur mesačne, niekedy aj viac, o výške príjmu potvrdenie
nepredložila a súd prvého stupňa na tento príjem neprihliadal.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa o výške výživného správne rozhodol, pretože v čase
vynesenia rozsudku nemal otec ešte zmeneného zamestnávateľa a nebolo preukázané zníženie jeho
príjmu. Taktiež v čase rozhodnutia matka ešte nepracovala. Sama na pojednávaní uviedla, že mal. F.
bude od 01.03.2013 navštevovať materskú škôlku, nakoľko od tohto dátumu bude pracovať na dohodu
o pracovnej činnosti. Poukázal na to, že i keby sa príjem matky zvýšil, zvýšia sa aj výdavky na dieťa v
súvislosti s jeho nástupom do materskej škôlky.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o výživnom, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V predmetnej veci bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním iba vo výroku o
určení vyživovacej povinnosti otca na mal. F. a s tým súvisiaci výrok o nedoplatku na zročnom výživnom,
a preto v ostatných výrokoch zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný
rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné
má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom,
výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera
uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho
rodičov.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o určení výživného na mal. dieťa, pričom postupoval
podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona
o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov.
Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča
a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom
prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako
aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že mal. F. mala v čase rozhodovania súdu prvého stupňa takmer dva roky,
nemala zdravotné problémy a dennú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka. Matka bola na
materskej dovolenke s nárokom na materský príspevok vo výške 194,70 Eur. Otec dosahoval
priemerný čistý mesačný zárobok 680 Eur.

Pri rozhodovaní o výživnom na mal. dieťa je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, je
potrebné prihliadnuť aj na možnosti osoby povinnej, t. j. otca z toho aspektu, či jeho osobné, zárobkové
a majetkové pomery dovoľujú platiť výživné v takej výške, ktorá by bola úmerná potrebám mal. dieťaťa.
V danom prípade je nepochybné, že otec maloletej bol do 28.02.2013 zamestnaný v U. a súd prvého
stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z potvrdenia jeho zamestnávateľa o výške jeho príjmu.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd sa riadil ustanoveniami Zákona o rodine a z nich
vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá



sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Správne vyvodil, že je daný dôvod na určenie výživného vo
výške 120 Eur mesačne od 18.09.2012. Potrebné je zdôrazniť, že deti sú výživou odkázané na svojich
rodičov a títo sú povinní urobiť všetko pre to, aby uspokojili odôvodnené potreby svojich detí, aj keď na
úkor svojho minima. Vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu je ich prvoradou povinnosťou a má
prednosť pred ostatnými výdavkami.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa stanovil výšku výživného zo strany otca na čas za obdobie od 18.09.2012 do 28.02.2013, včítane
nedoplatku na zročnom výživnom, správne.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa vychádza zo zásady, že výživné sa
určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec mal pracovný pomer s U. uzavretý na dobu určitú do 28.02.2013. Od
01.03.2013 je zamestnaný na dobu určitú do 28.02.2014 v M. s dohodnutou mzdou
2,82 Eur/hod. Zároveň od 01.03.2013 maloletá mala nastúpiť do materskej školy a matka mala od
uvedeného dátumu nastúpiť do pracovného procesu s predpokladaným zárobkom 300 Eur mesačne.
Zistenie a vyhodnotenie skutočností, rozhodných pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti maloletej
na čas od 01.03.2013, presahuje rámec odvolacieho konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa vo výživnom na čas od 01.03.2013 zrušil a v tomto rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať šetrenie celkových pomerov rodičov, ako aj mal. F. od
01.03.2013. Až po dôkladnom zistení súčasných pomerov oboch rodičov a súčasných pomerov a potrieb
maloletej ustáliť súčasnú výšku vyživovacej povinnosti otca voči mal. F., ktorá bude zodpovedať jednak
odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ohľadne výšky
výživného a jeho nedoplatku za čas do 28.02.2013 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a výrok o výživnom
za obdobie od 01.03.2013 podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa odseku 2
citovaného zákonného ustanovenia na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .