Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/108/2016 z 21. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2017, sp. zn. 23S/108/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:9016010060.2 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/108/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:9016010060.2 | 2017-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., § 7 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 7 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z., § 7 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc3f4edf-81e2-4cb3-9fdb-a58ed597e416 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:9016010060.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/108/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9016010060
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:9016010060.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Milana Segeča v právnej
veci žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX E. I., zastúpený: JUDr. Roman
Kasan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 8/655, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2016/57122 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/11288 zo dňa 13.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/57122 UPS/
US1/OK2/BEZ/2016/11288 zo dňa 13. apríla 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
t. j. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica bola vykonaná kontrola nelegálneho
zamestnávania podľa § 13 ods. 1 písm. v) a § 68 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách
zamestnanosti“) a podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole“), u kontrolovaného subjektu X. G.-R-STAIRS,
Záhrbská 7, Nová Baňa, IČO: 40535983. Kontrola bola vykonaná dňa 24.11.2015, v čase od 8.50 do
9.05 hod, v prevádzke stolárstva Lom I..

2. O priebehu kontroly bol vyhotovený Priebežný protokol č. BS1/RK/KON/2015/149-001 a následne
Protokol o výsledku kontroly č. BS1/RK/KON/2015/149-0005, ktorý bol prerokovaný s kontrolovaným
subjektom dňa 19.01.2016.

3. Na základe uvedenej kontroly Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (orgán verejnej
správy 1. stupňa) rozkazom č. BS1/RK/KON/2016/10-0015 zo dňa 09.02.2016 rozhodol, že žalobca
sa dopustil priestupku nelegálnej práce podľa § 7 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“), za čo mu uložil pokutu 50,-
Eur. Proti uvedenému rozkazu podal žalobca opravný prostriedok, ktorý bol vyhodnotený podľa obsahu
ako rozklad, čím došlo k zrušeniu rozkazu a následne bol so žalobcom priestupok ústne prejednaný
dňa 16.03.2016.



4. Po ústnom prejednaní priestupku orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. BS1/RK/
KON/2016/10-0025 zo dňa 16.03.2016 uznal žalobcu za vinného z priestupku nelegálnej práce podľa
§ 7 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že v čase výkonu kontroly
nelegálneho zamestnávania, vykonanej v zamestnávateľskom subjekte X. G. - R - STAIRS, Záhrbská
7, Nová Baňa, IČO: 40535983, v deň výkonu kontroly na mieste dňa 24.11.2015, od 8.50 do 9.05 hod,
vykonával pre zamestnávateľský subjekt závislú prácu, a to stolárske práce - výrobu rámov, a nemal s
týmto zamestnávateľským subjektom založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Za tento
priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 50,- Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania.

5. Orgán verejnej správy 1. stupňa považoval spáchanie priestupku žalobcom za preukázané
Priebežným protokolom č. BS1/RK/KON/2015/149-0001 a Protokolom o výsledku kontroly č. BS1/
RK/KON/2015/149-0005 zo dňa 02.12.2015. V rozhodnutí poukázal na priebeh konania, najmä na
vydanie rozkazu, podaný odpor a na ústne prejednanie priestupku. V závere rozhodnutia konštatoval,
že nelegálna práca bola súvisiacou kontrolou nelegálneho zamestnávania/nelegálnej práce evidentne
preukázaná a nijaký dôkaz toto preukázanie nespochybnil. Výška pokuty bola stanovená s ohľadom na
závažnosť priestupku.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že už pri samotnej
kontrole kontrolórom vysvetlil a odôvodnil svoju prítomnosť u svojho známeho. Poukázal na nezáujem
pracovníkov úradu vypočuť si odôvodnenie jeho prítomnosti, v dôsledku čoho podal vysvetlenie formou
čestného vyhlásenia. Namietal ďalej, že medzi ním a jeho priateľom X. G. išlo o čisto občianskoprávny
vzťah. Spoločne s A. D. si na základe súhlasu X. G. v jeho dielni, pre seba, zo svojho prineseného
materiálu, vyrábali okrasné predmety pre svoje rodiny. Úrad vychádzal výlučne zo zápisu z kontroly,
bez povšimnutia nechal ostatné dôkazy a vyjadrenia, napriek tomu, že je jeho povinnosťou zistiť všetky
právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Žiadnym spôsobom nebolo
preverené, či sa priestupok stal alebo nie, neboli v tomto smere vykonané žiadne dôkazy, správny orgán
sa odvolal len na protokoly o kontrole a je dôvodné použitie zásady in dubio pro reo. Namietal ďalej, že
z konštatácií obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia by vyplývalo, že každý, kto vykonáva akúkoľvek
činnosť v priestoroch, kde sa nachádza prevádzka iného, sa dopúšťa závislej práce. Identifikátory
závislej práce pritom neboli splnené (podriadenosť zamestnanca a zamestnávateľa - nebola splnená,
pretože vykonával prácu pre seba, so svojim materiálom, využívajúc stroj pána G.; osobný výkon
práce pre zamestnávateľa - nebol splnený, nakoľko žiadnu prácu pre zamestnávateľa nevykonával;
zamestnanec vykonáva prácu v mene zamestnávateľa a na jeho účet - nebol splnený, pretože pre X.
G. nič nevykonával ani v jeho mene, ani na jeho účet; zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom
zamestnávateľom - nebol splnený, nakoľko si vyhotovoval veci pre seba v čase, kedy mu to vyhovovalo
a kedy to vyhovovalo X. G.).

7. Rozhodnutím č. 2016/57122 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/11288 zo dňa 13.04.2016 Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava (žalovaný) odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že
medzi správnym orgánom a účastníkom konania je základný rozpor v dokazovaní, či účastník konania
vykonával alebo nevykonával závislú prácu v čase výkonu kontroly, v prevádzkarni dňa 24.11.2015,
bez založeného pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným podnikateľským subjektom. Pri prejednaní
odvolania vychádzal zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 16.03.2016, z Priebežného
protokolu o kontrole zo dňa 24.11.2015, z Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 02.12.2015 a z
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. BS1/RK/KON/2016/10-0014 zo
dňa 04.02.2016 o uložení pokuty subjektu X. G. - R - STAIRS, Nová Baňa za správny delikt nelegálneho
zamestnávania.

8. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na § 1 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a na potrebu zaujatia
stanoviska k výkladu ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. či ide o závislú prácu len vtedy, ak sú
naplnené všetky znaky uvedené v tomto ustanovení (kumulatívny prístup) alebo postačuje naplniť len
niektoré znaky uvedené v tomto ustanovení (nekumulatívny prístup).

9. Žalovaný za nespochybniteľnú skutočnosť označil, že žalobca sa v čase výkonu kontroly nachádzal
v kontrolovanej prevádzkarni a vykonával tam pracovnú činnosť - stolárske práce, výrobu rámov.
Krátkodobo sledovaná činnosť žalobcu v kontrolovanej prevádzkarni splnila znaky výkonu práce
osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti



zamestnanca - žalobca pracoval v kontrolovanej prevádzkarni podnikateľského subjektu X. G., s jeho
pracovnými nástrojmi, bez jeho prítomnosti vykonával stolárske práce, t. j. musel poznať prácu so
stolárskymi nástrojmi a strojmi, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom - do kontrolovanej
prevádzkarni prišiel a vykonával činnosť počas plnej prevádzky, kedy bola prevádzkareň voľne dostupná
verejnosti. Konal minimálne s vedomím a súhlasom podnikateľského subjektu v prevádzke, nakoľko X.
G. mal nespochybniteľnú zodpovednosť za kontrolovanú prevádzkareň.

10. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/16/2014 zo dňa
25.03.2015, podľa ktorého sa pri posudzovaní znakov závislej práce môže dať rôzna váha rôznym
znakom a nedojednanie odmeny alebo pracovného času sa má posudzovať ako obídenie zákona, a
nie ako neprítomnosť znaku. Vykonávanie stolárskych prác - výrobu rámov, je možné subsumovať
pod závislú prácu, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnoprávnom vzťahu. Priebežný protokol o kontrole preukázal prítomnosť a výkon práce v čase
výkonu kontroly v kontrolovanej prevádzkarni. Žalovaný odmietol odvolaciu námietku, v ktorej obvinený/
žalobca namietal, že sa vychádzalo výlučne len zo zápisu z kontroly. V zápisnici o prejednaní priestupku
obvinený/žalobca dôkazne nevylúčil výpovede ostatných svedkov - dvoch zamestnancov referátu
kontroly úradu, ktorí potvrdili skutočnosti uvádzané protokoloch. Vyjadrenia žalobcu žalovaný vyhodnotil
ako všeobecné a účelové, s cieľom vyviniť sa zo zavinenia za spáchaný priestupok.

11. Na základe uvedených záverov považoval žalovaný prvostupňové rozhodnutie za správne a
zdôraznil, že kontrolné zistenia v protokole o výsledku kontroly sú pre správny orgán záväzné, pokiaľ
ich účastník konania nevyvráti relevantným dôkazom.

12. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

13. V správnej žalobe žalobca uviedol, že sa nachádzal v prevádzke svojho priateľa X. G. v čase výkonu
kontroly, a to aj s ďalším priateľom A. D.. Požiadali X. G., aby im umožnil v jeho dielni vyrobiť si nejaké veci
pre svoje rodiny a s jeho súhlasom, z vlastného prineseného materiálu, potom aj túto činnosť realizovali.
Bola to priateľská výpomoc. Vysvetlenia o ich prítomnosti v prevádzke boli posúdené ako irelevantné.
Zákonník práce ustanovuje znaky závislej práce, ktoré musia byť splnené kumulatívne, inak nejde o
závislú prácu. Ku kumulatívnemu splneniu zákonných indikátorov závislej práce zaujalo stanovisko aj
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom ministra O. X., ktorý odpovedal na
poslaneckú interpeláciu z 18.03.2014.

14. Žalobca ďalej namietal, že záver o nelegálnej práci bol vyvodený len z domnienky kontrolnej skupiny,
resp. z jej želania. Následne bol takýto skutkový stav prevzatý úradom a boli vydané rozhodnutia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú z jednostranného posúdenia veci. Prvostupňový
ako aj odvolací orgán vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôsledkom čoho bolo
i nesprávne právne posúdenie. Poukázal ďalej na povinnosť správneho orgánu svedomite a zodpovedne
zaoberať sa každou vecou a vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, na povinnosť zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie s tým, že
správny orgán nie je viazaný návrhom účastníka konania. Správny orgán je navyše povinný vyhodnotiť
dôkazy predložené účastníkom konania, nie je možné vychádzať z domnienok.

15. Žalobca namietal, že dokazovaním nebolo preukázané, že by vykonával nelegálnu prácu, svojim
konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti.

16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca vykonával v čase výkonu kontroly
závislú prácu, a to stolárske práce - výrobu rámov, pri ktorých bol aj identifikovaný, bez preukázania
založeného pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným zamestnávateľským subjektom. Pri kontrole na
mieste výkonu kontroly mal možnosť vyjadriť sa písomne do priebežného protokolu, túto možnosť však
nevyužil. Žaloba je len zopakovaním argumentácie žalobcu, uvedenej v odvolaní. Opakované tvrdenie
o jednostrannom posúdení veci nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je všeobecné, bez opory v
dôkazoch.

17. Žalovaný odmietol tvrdenie, podľa ktorého nepreukázal, že išlo o závislú prácu a poukázal na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 5 až 6. Zdôraznil kontrolné zistenia orgánu kontroly



a z nich vyplývajúce závery. Upriamil ďalej pozornosť aj na § 128 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle
ktorého má orgán kontroly postavenie verejného činiteľa. Kontrolné zistenia z výkonu kontroly majú pre
správny orgán záväzný a nespochybniteľný charakter, ak nie sú vyvrátené relevantnými dôkazmi. Podľa
žalovaného bolo nespochybniteľne preukázané vykonávanie nelegálnej práce, pričom žalobca dôkazy
nijakým spôsobom nevyvrátil.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení opakovane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžso/161/2014 a odmietol tvrdenie žalobcu, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je založené
na jednostrannom posúdení veci, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V odvolacom konaní
sa zaoberal všetkými bodmi odvolania žalobcu a prvostupňové ako aj odvolacie rozhodnutie označil za
zákonné a dostatočne odôvodnené. Navrhol preto, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol a náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal, alebo aby prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia veci vedenej
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/109/2016.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z predložených vyjadrení, z dôkazu o dlhodobej
pracovnej neschopnosti X. G., ako i z dokladu o prerušení živnosti, je zjavné, že podané vysvetlenie
prítomnosti v prevádzke bolo založené na pravde, nebola tu snaha o skresľovanie udalostí, ktoré sa
odohrali. Predložené vyjadrenia a dôkazy neboli hodnotené vo vzájomných súvislostiach, hodnotenie
sa obmedzilo len na skutočnosť, že boli prítomní v prevádzke, niečo vykonávali a tak sú vinní. Neboli
vzaté do úvahy vyjadrenia, že sa jedná o priateľskú pomoc a nebolo nič preverované. Ponímanie
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania tak, ako to prezentuje žalovaný, bez posudzovania
širších súvislostí, nie je v súlade s poslaním prijatého právneho predpisu, ani s poslaním kontrolných
orgánov.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a oproti svojmu predošlému vyjadreniu poukázal ešte na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa preukazovania závislej práce a s tým súvisiacej dôkaznej
povinnosti účastníka konania.

21. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie dňa 22.02.2017.

22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu
znakov závislej práce ale išlo o občianskoprávny vzťah - výpomoc medzi kamarátmi. Žalobca vykonával
práce pre seba, zo svojho prineseného materiálu, kontrolovaný subjekt bol práceneschopný a nemal
zákazky. Keďže nešlo o nelegálnu prácu, žiadal rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

23. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach
a na odôvodnení rozhodnutia, pričom zdôraznila, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil
zistenia kontroly. Upriamila pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/139/2008,
zaoberajúce sa otázkou materiálnej pravdy, podľa ktorého orgánu verejnej správy neprináleží vykonávať
dokazovanie na rámec sporných skutočností, či už zistených, alebo vyplývajúcich z vyjadrenia žalobcu.
Skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a vec bola aj správne právne posúdená. Odkázala ďalej
na protokoly o kontrole s tým, že stanovisko žalobcu pri kontrole nebolo zistené a ani nebola z priebehu
kontroly vyhotovená fotodokumentácia. Žalobca mal dostatočný časový priestor vyjadriť sa ale neuviedol
žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia z kontroly. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nezáujem
kontrolórov vypočuť si odôvodnenie jeho prítomnosti v kontrolovanej prevádzke, išlo o subjektívny
pocit žalobcu. Ďalej poukázala na záväznosť kontrolných zistení, na odôvodnenie správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedla, že žalovaný
netrvá na návrhu na prerušenie konania a nie je potrebné, aby súd o ňom rozhodoval.

24. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý
mu predchádzal, v medziach a v rozsahu správnej žaloby, s prihliadnutím aj na možnosť aplikácie
ustanovenia § 195 a § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e) a ods. 4 SSP.

25. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou vo veci správneho trestania, ktorým je
podľa § 194 ods. 1 SSP rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo



o sankcii za iné obdobné protiprávne konanie. Pri tomto type správnych žalôb je správny súd povinný
mimo žalobných bodov ex offo skúmať, či v postupe orgánov verejnej správy nedošlo k niektorej z vád
uvedených v § 195 písm. a) - e) SSP. V prejednávanej veci správny súd žiadnu z uvedených vád, okrem
tých, ktoré boli vytýkané správnou žalobou, nezistil, nebol preto dôvod na postup podľa uvedených
ustanovení SSP.

26. Za podstatnú považuje správny súd tú žalobnú námietku, ktorou žalobca vytýkal nedostatočné
zistenie skutkového stavu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí odkazuje na priebežný protokol a protokol
o kontrole, na zápisnicu o prerokovaní priestupku a na rozhodnutie o uložení pokuty za správny
delikt nelegálneho zamestnávania. Týmito dôkazmi bolo podľa jeho názoru jednoznačne a nepochybne
preukázané spáchanie priestupku žalobcom.

27. V súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou považuje správny súd za potrebné zdôrazniť aplikáciu
zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom ktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní
správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie, ako interpretačného postupu, v oblasti správneho práva
výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia uplatňuje, je práve oblasť správneho trestania, v ktorej
sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom procese. Aj samotný Správny súdny poriadok v
ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu mimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese
správneho trestania dodržané tieto zásady.

28. Jednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo
znamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa
skutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom ako je obvinenému kladený za vinu.
V prípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.

29. Správny súd považuje za nesprávne tvrdenie orgánu verejnej správy o tom, že nelegálna práca
alebo nelegálne zamestnávanie boli preukazované v procese kontroly a v následnom rozhodnutí je
len ukladaná sankcia. Súčasťou rozhodovacieho procesu o priestupku je nielen uloženie sankcie,
ale aj rozhodnutie o zodpovednosti za protiprávne konanie (priestupok), na ktoré práve uloženie
sankcie nadväzuje. Tento záver je potvrdený aj tým, že rozhodnutia vydané orgánom verejnej správy v
procese správneho trestania musia vo výroku obsahovať (obdobne ako rozhodnutia vydané v trestnom
konaní) popis skutku, jeho právnu kvalifikáciu, uloženú sankciu, a z jeho odôvodnenia musí byť
zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené a taktiež musí byť odôvodnená aj uložená
sankcia. Aj keď predpisy, upravujúce konanie a postup orgánov verejnej správy, ukladajúcich sankcie
za protiprávne konanie, často nestanovujú pre rozhodnutie o správnych sankciách tieto konkrétne
náležitosti, požiadavka ich uvádzania vyplynula práve z aplikácie zásad trestného konania a bola
ako nutná konštatovaná v judikatúre Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj v judikatúre
Európskeho súdu pre ľudské práva. Základný rámec zásad, ktoré je potrebné aplikovať v oblasti
správneho trestania, bol stanovený aj v jednom zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy,
v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách.

30. Jedným z dôkazov, na ktoré sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva, je aj Priebežný protokol
a Protokol o výsledku kontroly. V oboch protokoloch je uvedené, že počas kontroly boli zistené v
kontrolovanej prevádzke dve osoby, jedna pracovala na hobľovačke a druhá vyrábala rámy, prevádzka
bola otvorená, kontrolovaný subjekt práce nevykonával. Priebeh kontroly a kontrolné zistenia sú v
nich zaznamenané len veľmi stručne, bez bližšieho popisu a bez toho, aby pri samotnej kontrole
bolo zdokumentované vyjadrenie kontrolovaného subjektu a osôb identifikovaných v prevádzke, bez
toho aby boli zdokumentované napríklad zásoby materiálu a popísané konkrétne predmety, ktoré
boli vykonávanými prácami zhotovované. Práve podanie vysvetlenia a zaznamenanie situácie pri
výkone kontroly sú neopakovateľnými úkonmi, ktoré by mali byť podrobne zaznamenané v priebežnom
protokole, spisovanom priamo na mieste výkonu kontroly.

31. Ďalším dôkazom, z ktorého žalovaný vychádzal, bola Zápisnica z prejednania priestupku zo dňa
16.03.2016. Pri prejednaní priestupku na tomto ústnom pojednávaní sa orgán verejnej správy 1. stupňa
zameral viac na vysvetlenie procesného postupu so záverom, že proces preukazovania nelegálnej
práce bol predmetom vykonanej kontroly a ani pri tomto prejednaní nebol obvinený/žalobca bližšie
vypočutý. Z uvedených dôkazov, ani v spojení s rozhodnutím o správnom delikte kontrolovaného



subjektu, nepochybne nevyplýva, že žalobca vykonával závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho
vzťahu a dopustil sa tak priestupku nelegálnej práce.

32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; nelegálna práca
je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je
podnikateľom a
a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; priestupku sa dopustí ten,
kto vykonáva nelegálnu prácu.

34. Podľa § 7 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; za priestupok podľa odseku
1 možno uložiť pokutu do 331,- Eur.

35. Podľa § 7 ods. 4 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní; na konanie o priestupkoch
sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce; závislá práca je práca vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

37. Stručným spôsobom zdokumentovaný skutkový stav v priebežnom protokole a v protokole
o kontrole, v spojení so zápisnicou o prejednaní priestupku a s rozhodnutím o uložení sankcie za
správny delikt nelegálneho zamestnávania, nie je postačujúci pre splnenie požiadavky úplne zisteného
skutkového stavu veci. Navyše okrem zásad správneho trestania, z ktorých vyplýva požiadavka úplného
zistenia skutkového stavu veci, sa na toto konanie vzťahuje aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (podľa § 7 ods. 4 zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov). Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný presne a úplne
zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je
viazaný len návrhmi účastníkov konania. Aj z tohto ustanovenia, upravujúceho postup orgánu verejnej
správy 1. stupňa a žalovaného, vyplýva, že bolo ich povinnosťou úplne a presne zistiť skutočný stav veci,
konkrétne naplnenie znakov závislej práce, vymedzených v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z dôkazov, z
ktorých vychádzali orgány verejnej správy, vyplýva len to, že v čase výkonu kontroly sa v kontrolovanej
prevádzke nachádzali dve osoby a tieto vykonávali prácu, na ktorú bola prevádzka určená. Aj pri
rešpektovaní záverov v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/16/2014 zo dňa 25.03.2015 o
tom, že pri preukazovaní znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha jednotlivým jej znakom, je nutné
hlavné a rozhodujúce znaky zistiť a preukázať nepochybným spôsobom (najmä vzťah nadriadenosti
a podriadenosti zamestnanca a zamestnávateľa). Správny súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že
nie je jeho povinnosťou vyhľadávať dôkazy preukazujúce nevinu obvineného, pretože sám obvinený
má právo realizovať svoje právo na obhajobu. Taktiež je správny záver, že príslušné orgány verejnej
správy sa majú obmedziť len na zistenie sporných skutočností. Dokazovaniu v naznačených smeroch ale
predchádza základný rámec zistenia skutkového stavu a tomu zodpovedajúce dokazovanie nevyhnutné
na to, aby bolo bez pochýb preukázané spáchanie skutku tak, ako je tvrdené a vymedzené v rozhodnutí
o uložení sankcie. O nedostatočne zistenom skutkovom stave svedčí aj odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného, v ktorom uviedol, že výpovede obvineného/žalobcu v zápisnici o prejednaní priestupku
dôkazne nevylúčili výpovede ostatných svedkov - dvoch zamestnancov referátu kontroly úradu, avšak
takéto výsluchy sa v administratívnom spise vôbec nenachádzajú.

38. Na nedostatok nedostatočne zisteného skutkového stavu nadväzuje aj nedodržanie postupu podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie. V prejednávanom prípade orgán verejnej správy 1. stupňa pri ústnom prejednaní
priestupku len uviedol, že spáchanie priestupku považuje za nepochybne preukázané, proces jeho
preukazovania bol predmetom vykonanej kontroly a priestupkové konanie rieši len otázku sankcie. Aj



takýmto nesprávnym vyjadrením a postupom bola žalobcovi/obvinenému odňatá možnosť vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

39. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne prejednať odvolanie žalobcu, pri ktorom bude
rešpektovať vyššie uvedené závery správneho súdu.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal úspešnému
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť (v listinnej
podobe) treba predložiť v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.