Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6CoE/200/2013 z 23. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. apríla 2014, sp. zn. 6CoE/200/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2612203548.1 Krajský súd Trnava | 6CoE/200/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2612203548.1 | 2014-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 202 ods. 2 OSP, § 218 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5218a62d-aee9-425f-939f-6dbb960df90e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2612203548.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/200/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612203548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612203548.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752,
so sídlom: Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. D. I.
XXX, XXX XX J. D. I., o vymoženie 3 868,48 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Senica pod č. k. 4Er/253/2012- 11 zo dňa 01. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že vo výroku I. exekučné konanie zastavil a
vo výroku II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že dňa 05.04.2012 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného.
Prvostupňový súd po preskúmaní podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že v danej veci poverenie na vykonanie
exekúcie nemožno vydať, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Prvostupňový súd následne podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
exekučné konanie zastavil aj bez návrhu a taktiež podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku
rozhodol že súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, pričom
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Taktiež súdny exekútor uviedol, že nevie posúdiť z akých dôvodov súd v rozpore s § 47 ods.
3 Exekučného konania nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu vynaložených hotových výdavkov, keď
boli vynaložené na základe povinností vyplývajúcich zo zákona.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku a § 201 a § 204 ods. 1
O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§201 a § 202 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), či odvolanie je v danom
prípade prípustné a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora prípustné nie je. Toto uznesenie
bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom exekučného konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4Er/253/2012 bolo
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3 868,48 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 184/05/10 zo dňa 30.06.2010. Dňa 28.05.2012 prvostupňový



súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne dňa
01.08.2012 exekučný súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekučného konania podal v zákonnej lehote odvolanie súdny
exekútor, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a priznať mu trovy exekučného konania s
poukazom na § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. Namietal, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho
uznesenia síce uviedol, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože súdnemu exekútorovi
trovy nevznikli.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (ktorým
osobitným predpisom je na základe poznámky č. 31 v O. s. p. práve E. p. - pozn. odvolacieho súdu) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 vety prvej E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda
Exekučného poriadku) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti
konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn.
odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným
zákonom je na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu O. s. p. zákon č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení alebo tiež Exekučný
poriadok, ďalej tiež len „E. p.“) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 200 ods. 2 E. p. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolaním môže napadnúť výlučne rozhodnutie súdu
prvého stupňa len účastník konania, a to v exekučnom konaní za podmienky, že zákon prípustnosť
odvolania v konkrétnom prípade výslovne ustanovil (teda možnosť odvolania predpokladá). E. p. je
totiž na rozdiel od O. s. p. založený na zásade nenapadnuteľnosti rozhodnutí súdu prvého stupňa
odvolaniami. Kým O. s. p. predpokladá možnosť odvolania prakticky proti každému rozhodnutiu súdu
prvého stupňa okrem tých, u ktorých takýto zákon ustanovil opak (v tejto súvislosti porovnaj najmä §
202 ods. 1, ods. 3 O. s. p.); úprava v E. p. je koncipovaná presne opačne, čiže s potrebou výslovného
ustanovenia možnosti odvolania proti tomu - ktorému rozhodnutiu. Možnosť vecného prejednania
odvolania v tzv. exekučnej veci odvolacím súdom tak nie je viazaná len na subjektívne oprávnenie
účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním (teda oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako
účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu), ale aj na objektívny stav
prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu.

Ak sa totiž odvolaním (vychádzajúc z jeho obsahu) sleduje napadnutie tej časti výroku uznesenia, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania súdneho exekútora, a niet sporu, že takýto výrok
je naviazaný na rozhodnutie o zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 E. p., nemohlo tu



potom ísť o prípad vymedzený v ustanovení § 58 ods. 5 E. p., keďže toto dopadá výlučne na rozhodnutia
o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.. Práve z tohto
dôvodu a tiež preto, že takto došlo k zastaveniu exekučného konania a nie exekúcie, však prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania súdneho exekútora závisela na tom, či ju ustanovil
E. p. (ako výnimku z pravidla, podľa ktorého proti rozhodnutiam v exekučných konaniach zásadne
odvolania prípustné nie sú). Z už uvedeného celkom jednoznačne treba vyvodiť záver, že proti uzneseniu
o trovách exekučného konania, vydanému po zastavení exekučného konania v zmysle § 44 ods. 3 E.
p, odvolanie prípustné nie je, nakoľko E. p. túto možnosť výslovene neupravuje. Prípustnosť podať
odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia súdu, že odvolanie
je prípustné (§ 204 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne
rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.