Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/103/2018 z 27. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. februára 2019, sp. zn. 20S/103/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200166.2 Krajský súd Trnava | 20S/103/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200166.2 | 2019-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 SSP, SSP, § 177 ods. 1 SSP, SSP, § 3 ods. 1 SSP, § 6 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a339a05a-3257-4640-a01b-96dc99515e6c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200166.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/103/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200166.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXX/XX, XXX XX E., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Veľký Dvor č. 12, 937 01
Želiezovce, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom
Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, o zmene spôsobu výkonu trestu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu žalobcu zo dňa 25.04.2018 o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.04.2018, doručenou dňa 30.04.2018 Okresnému súdu Trnava a postúpenou
tunajšiemu správnemu súdu dňa 02.05.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

2. Uznesením č. k. 20S/38/2018 - 26 zo 04. júna 2018 správny súd podľa § 66 Správneho súdneho
poriadku vylúčil návrh o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia v rozsahu návrhu došlého správnemu súdu dňa 02.05.2018 na samostatné konanie.
Vec bola zapísaná pod sp. zn. 20S/103/2018.

3. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý,
kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde (2).

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,



c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,
d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia,
príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých
preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

8. Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, spôsob
výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

9. Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, tento zákon ustanovuje spôsob
výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, o zmene spôsobu výkonu
trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 411 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, o zmene spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody
vykonáva, na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odsúdeného,
alebo aj bez takého návrhu. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

12. Správny súd zistil, že v danom prípade žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zmene
spôsobu výkonu trestu je neprípustná a žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z uvedeného dôvodu
odmietol.

13. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na to, aby sa mohla
fyzická, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany pred správnym súdom v zmysle Správneho
súdneho poriadku je potrebné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Na aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho
súdneho poriadku je potrebné, aby išlo o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť alebo
deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo
ktoré sa jej priamo dotýka, rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené
spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP, ale aj o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, resp. právnická
osoba rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Ďalej je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v ustanovení § 7 SSP sú vymenované rozhodnutia,
opatrenia, správne akty orgánov verejnej správy, spory a veci, ktoré sú z prieskumu správneho
súdu podľa Správneho súdneho poriadku vylúčené, resp. ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Medzi
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré sú zo súdneho prieskumu vylúčené, patria



aj rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis (§ 7 písm. h) SSP).

14. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu tunajší správny súd dospel k záveru, že žalobca sa
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorého
preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Správny súd má za preukázané, že žalobca bol umiestnený
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou od 06.11.2012. Dňa 20.06.2017
bol žalobca premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce za účelom výkonu
trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia, a to na základe uznesenia Okresného súdu Trnava
sp. zn. 24Nt/22/2017 zo dňa 12.06.2017 o zmene súdnej diferenciácie. Dňa 12.06.2017 sa konalo
verejné zasadnutie Okresného súdu Trnava v právnej veci zmeny spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody žalobca. Žalobca bol v rámci verejného zasadnutia vyslúchnutý. Okresný súd Trnava rozhodol
uznesením sp. zn. 24Nt/22/2017 zo dňa 12.06.2017, že žalobcovi mení spôsob výkonu trestu, a to tak,
že ho preradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Žalobca mal právo na podanie opravného
prostriedku, avšak žalobca sa práva na podanie sťažnosti vzdal. Uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 12.06.2017. Podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu Trnava bolo i hodnotenie
vypracované v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pričom Okresný súd
Trnava údaje z hodnotenia v rámci trestného konania posudzoval. Žalobca sa zúčastnil verejného
zasadnutia, a teda tiež mal možnosť sa k hodnoteniu vyjadriť.

15. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu. V súvislosti
s vyššie uvedeným, tunajší správny súd zastáva názor, že spôsob výkonu trestu odňatia slobody
je osobitne upravený právnymi predpismi trestnoprávneho charakteru. Predmetom preskúmavania
správnym súdom tak nemôže byť trestné konanie vo vykonávacom štádiu, t. j. vo výkone trestu odňatia
slobody. Rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia, patrí
do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie
považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc,
ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. a zákona č. 301/2005 Z. z. a týka sa vecí, ktoré
súvisia s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa
Trestného poriadku, podmieňujúce ich trestnoprávny charakter.

16. Ďalej je potrebné uviesť, že žalovaný a Okresný súd Trnava postupovali pri rozhodovaní o zmene
spôsobu výkonu trestu podľa zákona č. 475/2005 Z. z., ktorý je jedným z prameňov trestného práva
procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo
upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím
predpisom k Trestnému poriadku. Navyše aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp.
zn. III. ÚS 247/2007 tunajší správny súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov
na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v
zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho
charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.

17. Po zhrnutí všetkých vyššie uvedených skutočností, je možné dospieť iba k tomu záveru, že
napadnuté rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody bolo prijaté v rámci výlučnej
právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy
Trestného zákona a Trestného poriadku, nemôže byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa
Správneho súdneho poriadku, a preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP
odmietol, nakoľko napadnuté rozhodnutie je podľa § 7 písm. h) SSP vylúčené spod prieskumu správneho
súdnictva a zároveň ani rozhodnutie Okresného súdu Trnava ani hodnotenie spracované žalovaným
nemožno subsumovať pod pojmy ako sú administratívne konanie, rozhodnutie orgánu verejnej správy,
opatrenie orgánu verejnej správy ani iný zásah orgánu verejnej správy.

18. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca
od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté
rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.