Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/215/2011 z 5. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. decembra 2011, sp. zn. 5Co/215/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3610205315.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/215/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3610205315.1 | 2011-12-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66896797-7e36-479e-b19f-027641358f8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3610205315.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/215/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610205315
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3610205315.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C.. G. C., bytom R., X. XXXX/X, advokáta, so sídlom
v R., X. X, zastúpený C.. K. C., advokátkou so sídlom v R., X. X, proti odporcovi G. D., bytom Q. U. U., H.
XXX, o zaplatenie 1.074,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu v Partizánskom zo dňa 15. júla 2011, č.k. 5C/41/2011 - 150, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.074,79 Eur,
spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 126,30 Eur od 27.02.2010 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 948,49 Eur od 28.07.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 64 Eur k
rukám C.. K. C., advokátky so sídlom v R., X. č. X a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba čo do veci samej je dôvodná, kedy prisúdená suma
pozostáva z odmeny a hotových výdavkov za poskytnuté právne služby v konaní pred Ústavným súdom,
s tým, že nakoľko je odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu, vzniklo navrhovateľovi právo aj na
úroky z omeškania. Súd preto návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd
prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný navrhovateľ a vzniklo mu voči neúspešnému odporcovi
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. V rámci náhrady trov konania si úspešný
navrhovateľ uplatnil zaplatený súdny poplatok vo výške 64 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia
spolu vo výške 427,86 Eur. Súd prizná úspešnému účastníkovi konania náhradu všetkých trov konania,
s tým, že jedinou podmienkou pre ich priznanie je, že boli vynaložené účelne. Navrhovateľ ako advokát je
nepochybne schopný riadne uplatniť svoj nárok v súdnom konaní. Pokiaľ teda vynakladá prostriedky na
právneho zástupcu, je potrebné pri rozhodovaní o ich náhrade uvažovať, či tieto náklady boli vynaložené
účelne. V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal, že by z akýchkoľvek dôvodov nebol schopný svoj
nárok náležite uplatniť. Vynaložené náklady právneho zastúpenia nepovažuje súd za účelne vynaložené
a preto ich navrhovateľovi nepriznal. Súd nespochybňuje ústavné právo navrhovateľa na právnu pomoc,
na druhej strane však toto právo nezbavuje súd oprávnenia posudzovať účelnosť vynaložených nákladov
na právnu pomoc pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania len v sume 64 Eur za zaplatený súdny poplatok a iné trovy konania navrhovateľovi nepriznal.

Voči tomuto rozhodnutiu, v časti, týkajúcej sa trov konania, podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v prípade, ak sa dá advokát ako účastník
konania zastupovať iným advokátom, neprináleží mu náhrada trov, nakoľko takéto trovy konania neboli
vynaložené účelne. Účelnosť vynaložených trov konania je viazaná na samotné úkony právnej služby a
nie na osobu, pre ktorú alebo v prospech ktorej sa úkony právnej služby vykonávajú. Žiadne ustanovenie
O.s.p. nevylučuje a ani neobmedzuje náhradu trov konania vo vzťahu k určitému okruhu účastníkov.



Pokiaľ by sme pripustili takto reštriktívny výklad súdu prvého stupňa, tak v súdnych L. by nemali
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia ani účastníci, ktorých odborná skúška je ekvivalentná
k skúške advokáta, to znamená sudcovia, prokurátori, ani notári, ani účastníci a absolventi druhého
stupňa vysokoškolského štúdia v odbore právo. Naviac by takýmto postupom prvostupňového súdu
bolo ústavné právo určitého okruhu účastníkov na súdnu a inú právnu ochranu iba iluzórne a formálne.
Prvostupňový súd porušil rovnosť účastníkov konania, nakoľko nepriznaním trov právneho zastúpenia
úspešnému navrhovateľovi negoval nárok na náhradu hotových výdavkov, predstavujúcich napríklad
náhradu na pohonné hmoty, poštovné, ktoré by boli hotovými výdavkami aj v prípade, ak by účastník
konania nebol zastúpený právnym zástupcom. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia vo
výške 427,86 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné, v časti, v ktorej bolo rozhodované o trovách konania, zrušiť
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd prvého stupňa dňa
02.12.2010 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 1.074,79 Eur s príslušenstvom.

Rozsudkom vo veci samej bolo navrhovateľovi v plnom rozsahu vyhovené, s tým, že rozsudok čo do veci
samej nadobudol právoplatnosť, nakoľko voči tejto výrokovej časti rozsudku odvolanie podané nebolo
a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu
nedotknuté.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol potom následne výrok o náhrade trov konania,
kde súd prvého stupňa uzatvoril, že nakoľko navrhovateľ je advokátom a nechal sa právne zastúpiť
opätovne advokátom, nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a má nárok len na náhradu trov,
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 64 Eur. Súd prvého stupňa nepovažoval
náklady právneho zastúpenia navrhovateľa za účelne vynaložené.

S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.

Odvolací súd považuje v celom rozsahu za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti náhrade trov konania
priznaných súdom prvého stupňa v tom smere, že takýmto postupom súd prvého stupňa porušil základné
ústavné právo rovnosti účastníkov konania, s tým, že účelnosť vynaložených trov konania je potrebné
posudzovať z hľadiska účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby a nie z pohľadu tej skutočnosti, že
navrhovateľ, ktorý je advokátom, sa nechal zastúpiť v konaní advokátom.

Pokiaľ súd prvého stupňa v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., jeho povinnosťou bolo prisúdiť úspešnému účastníkovi, to znamená v tomto prípade
navrhovateľovi, všetky trovy potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Pokiaľ mal súd prvého stupňa za to, že jednotlivé úkony neboli účelné, mal
možnosť posúdiť účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, ktorú si v tomto konaní uplatnila právna
zástupkyňa navrhovateľa. Pokiaľ súd prvého stupňa chcel iným spôsobom posúdiť otázku náhrady trov
konania, nebolo možné na takéto posudzovanie použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ale iné ďalšie
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, týkajúce sa otázky náhrady trov konania.



Neobstojí preto názor súdu prvého stupňa, že pokiaľ sa advokát dá v konaní zastúpiť iným advokátom,
jedná sa o neúčelne vynaložené trovy konania a že takémuto účastníkovi konania nepatrí náhrada trov
konania.

V záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, kedy úlohou súdu prvého stupňa bude v
ďalšom konaní skúmať účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, ktorú poskytol právny zástupca
navrhovateľovi, dospel potom odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne nesprávny zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť účelnosť jednotlivých uplatnených trov
konania a následne potom vo veci opätovne rozhodnúť tak, ako bolo vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .