Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/272/2015 z 28. 4. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. apríla 2016, sp. zn. 7CoE/272/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4114214630.1
Krajský súd Nitra | 7CoE/272/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4114214630.1 | 2016-04-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 243 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5eddc228-a497-4404-8217-15316fea5b4b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4114214630.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/272/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114214630.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, o vymoženie
sumy 272,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 7Er/544/2014-11 zo dňa 2. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym  úradníkom,  zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
24.02.2014.  Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), §  25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), d), zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej  inšpekcii,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že
žiadosť súdneho exekútora nie je dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 04106/12  zo dňa 04.10.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou. Za preukázané považoval, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 404200304 zo dňa 08.01.2010.Súd predmetnú zmluvu posúdil
ako spotrebiteľskú. Súd preskúmaním zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že
rozhodcovská doložka  je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor
súd  oprel o to, že spotrebiteľ  sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho
vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník
mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Zároveň vyslovil pochybnosť, či si povinná bola
vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou
nie viazaný a táto je v rozpore  príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. V  danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú, keďže  znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia  prípadného sporu a ponecháva ho



výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že zdanlivo dáva na výber.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Jednotlivé podmienky zmluvy boli vopred pripravené a nebolo
možné meniť ich obsah. Okrem toho nešlo o individuálne dojednanie doložky, na ktoré by bola povinná,
teda spotrebiteľ, zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť dojednané, súhlasila by s tým a svoj
súhlas by prejavila svojím podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň za prejav
súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností súd  žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,  domáhajúc sa zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj namietal, že súd na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Mal za to, že súd exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom
o rozhodcovskom konaní.  Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní
poverenia  na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v
rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v
tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že s
povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3  a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala povinná možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Sudkyňa  súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4  druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 22.02.2014, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
domáhal vykonanie exekúcie voči povinnej  na vymoženie sumy 272,60 eura s prísl. Exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04106/12 zo dňa 04.10.2012,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.10.2012 a vykonateľnosť dňa 25.10.2012.  Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 14.05.2014, o ktorej súd prvého
stupňa rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z
dôvodov v ňom uvedených zamietol.



Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade
s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli
ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa  § 219 ods. 1  OSP,  odvolací  súd  rozhodnutie  potvrdí,  ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust.  §  219  ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 08.01.2010  uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom.
V ust. § 52 ods. 1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 08.01.2010  (č.l.
6 spisu) a z výpisu oprávneného z obchodného registra (č.l. 8 spisu) je zrejmé, že veriteľ, v tomto
spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a dlžník, v tomto spore povinná  je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii
spotrebiteľa, a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na
vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť
poukazu úveru na výkon zamestnania a  súvis poskytovaného úveru so zamestnaním povinnej.  V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd
prvého stupňa správne posúdil povinnú  ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu
ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku.               V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
Podľa názoru odvolacieho súdu  povinnej  ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej
právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom
ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými
podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.



Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou
stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy
predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom
konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu
na to, že  oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred  rozhodcovským
súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a
obrátil sa  na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto vec exekučným titulom, pričom práve
túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. Iba skutočnosť, že v zmysle
zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť
celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je to, že  zmluva, ktorú povinná podpísala je typovou
zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie  bolo prijaté  senátom  odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.