Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/429/2012 z 20. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. februára 2013, sp. zn. 9Co/429/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5711205672.1 Krajský súd Žilina | 9Co/429/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5711205672.1 | 2013-02-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/521c545b-bdaf-44ed-8931-8fc5aa8c73b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711205672.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/429/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711205672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711205672.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky K. Q., nar.
XX. X. XXXX, bytom Y., M. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Mariom Buksom, právne služby, s.r.o., so sídlom
v Martine, Červenej armády 1 proti odporcom v rade 1/ Ing. Y. A., nar. X. X. XXXX, bytom E., I. XXX/XX,
okr. F., Česká republika, v rade 2/ K. A., nar. XX. X. XXXX, bytom F. - L., N., R. XXX/X, okr. F. - Y., Česká
republika, zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E.B.
Lukáča 2, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po R. Y., na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 8C/96/2011-154 zo dňa 18. 9. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporcom v rade 1/, 2/ trovy odvolacieho konania 79,58
Eur a tieto uhradiť na účet právnej zástupkyne odporcov 1/, 2/ JUDr. Silvie Tatarkovej, s.r.o., so sídlom
v Martine, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, uložil jej nahradiť
trovy konania štátu vo výške 515,89 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu
v Martine, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, odporcom v rade 1/, 2/ trovy konania vo výške 629,80
eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Tatarkovej.

Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku, vykonaného
znalcom MUDr. L. V., z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) zistil, že po preštudovaní spisovej a zdravotnej dokumentácie bol podľa znalca
poručiteľ R. Y. v čase spísania darovacej zmluvy zo dňa 31. 7. 2007 spôsobilý na právne úkony a
lieky, ktoré užíval v období spísania darovacej zmluvy nemali nepriaznivý vplyv na jeho duševný stav
v takom rozsahu, že mohla byť ovplyvnená jeho spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ i poručiteľ Y.
trpel od roku 1972 duševnou poruchou - bipolárnou afektívnou poruchou, pre ktorú bol celkovo päťkrát
psychiatricky hospitalizovaný, naposledy v roku 1997, podľa zdravotnej dokumentácie táto porucha bola
u R. Y. od jesene 2002 do jesene roku 2008 (teda aj v predmetnom rozhodujúcom období) stabilizovaná.
Mal doporučenú liečbu užívaním psychofarmák. Nežiaduce účinky na psychické funkcie zaznamenané
neboli. Liečba bola adekvátna, nemajúca žiadny vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti R. Y.,
a teda aj na spôsobilosť na jeho právne úkony. Z duševných porúch mal R. Y. ešte stanovenú diagnózu
organického psychosyndrómu. Táto bola bez bližšej špecifikácie stanovená v roku 1992. V ďalšom
psychiatrickom sledovaní nebol až do júna 2005, kedy sa u neho objavili prechodné zrakové halucinácie
v nočných hodinách, ktoré po týždni ustúpili. Tieto boli ambulantným psychiatrom vyhodnotené ako
následok kolísania krvného tlaku. V ďalšom období organický psychosyndróm už nebol popisovaný.



Diagnóza demencie u R. Y. nebola nikdy stanovená. Za zvlášť dôležitý v tomto smere znalec považoval
negatívny nález ambulantnej psychiatričky pri vyšetrovaní R. Y. v januári 2009, t.j. 1,5 roka po uzatvorení
darovacej zmluvy. Ani v ostatnej zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú zaznamenané príznaky,
na základe ktorých by bolo možné diagnózu demencie stanoviť. Tieto nie sú zrejmé ani z výpovedí
navrhovateľky. Na základe všetkých dostupných údajov znalec konštatoval, že R. Y. v čase podpísania
darovacej zmluvy trpel tzv. miernou kognitívnou poruchou s ľahkým spomalením myslenia, veľkými
poruchami výbavnosti pamäti, sťaženým učením sa novým veciam a ľahkým poklesom psychickej
výkonnosti. Tieto duševné poruchy nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti jedinca a
ani dosah na spôsobilosť na jeho právne úkony. Pokiaľ navrhovateľka namietala správnosť záverov
znaleckého posudku iba zo svojich subjektívnych pocitov a subjektívneho presvedčenia, okresný súd
jej návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nevyhovel.

O trovách konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporcov v
spore, účelnosť nimi vynaložených trov konania a o trovách štátu rozhodol postupom podľa § 148 ods.
1 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že
v priebehu konania riadne súdu vysvetlila priebeh choroby jej otca, prejavy tejto choroby, svoju
starostlivosť o neho, ako aj vzťahy v rámci rodiny a k užšiemu okoliu susedov a známych. Navrhovateľka
sa o darovacej zmluve dozvedela len krátko pred smrťou R. Y. a je presvedčená, že ak by bol nebohý
R. Y. vedel, aký právny úkon urobil, povedal by jej to. Určite by jej nesľuboval, že zostane po jeho
smrti v dome bývať a povedal by jej o jeho darovaní vnúčatám, deťom druhej tety. Práve táto okolnosť
vzbudzuje u nej pochybnosť o tom, či jej otec vôbec vedel, čo podpisuje a aké budú následky tohto
právneho úkonu. Podľa navrhovateľky nešlo o rozhodnutie ich otca, ale o rozhodnutie jej sestry, ktoré
samozrejme rešpektujú aj jej deti - odporcovia, nakoľko motívom k takémuto konaniu bol jednoznačný
zámer, aby sa k majetku nedostal manžel navrhovateľky. Ak mali susedia zakázané hovoriť o darovacej
zmluve, nemohol to byť zákaz daný otcom, ale inou osobou. Zastala názor, že pri podpise darovacej
zmluvy došlo k využitiu manickej fázy ochorenia u otca navrhovateľky, nakoľko by sa nedokázal dva
roky pred ňou pretvarovať, že také niečo urobil, ak by o tom vedel. Vzhľadom na pridružené zdravotné
problémy, chronické telesné ochorenia, ischemickú chorobu srdca, čiastočné ochrnutie končatín, vysoký
krvný tlak, poškodenie mozgu po prekonaní drobných mozgových infarktov, obojstranné opotrebovanie
bedrových kĺbov, je len ťažko predstaviteľné, že by sa muž, ktorý sa ledva pohyboval, v inej, než
manickej fáze svojho ochorenia vôbec vybral k notárovi. Veď nebol ochotný, schopný dostavovať sa
ani na pravidelné kontroly ku svojej psychiatričke, ktorá len na základe zreferovania zdravotného stavu
navrhovateľkou v zdravotnej dokumentácii dávala záznamy o nezmenenom stave. Poukazovala, že
ďalšou diagnostikovanou a liečenou duševnou poruchou bol organický psychosyndróm, ktorý už v roku
1998 bol hodnotený pri hospitalizácii ako ťažký, pričom znalec sa nevysporiadal s rozpormi v samotnej
zdravotnej dokumentácii, keď konštatuje, že už v roku 1998 bol stav R. Y. pri jeho hospitalizácii hodnotený
ako ťažký organický psychosyndróm a zároveň poukazuje na negatívny nález ambulantnej psychiatričky
z januára 2009. Pokiaľ i psychiatrička pri vyšetrení z januára 2009 nepopisuje príznaky demencie,
nemusí to vôbec znamenať, že by takéto príznaky nebohého otca navrhovateľky neboli, resp. že by
už v roku 2007 nejestvovali. Práve pre rozporuplnosť týchto údajov znalca navrhovala navrhovateľka
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. V odvolacom návrhu žiadala, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadali rozsudok okresného súdu ako
správny potvrdiť. Zastali názor, že skutočnosť, že R. Y. v čase podpísania darovacej zmluvy nebol
spôsobilý na právne úkony, je len subjektívnym názorom navrhovateľky, pričom v konaní neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. V súvislosti s námietkami ohľadne vykonaného
znaleckého dokazovania znalcom MUDr. L. V., poukazovali na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
ÚS 483/01 zo dňa 6. 5. 2003, v ktorom vyslovil, že hodnoteniu súdu nemôžu podliehať odborné
znalecké závery v zmysle ich správnosti. Súd môže hodnotiť presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti
vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Znalec v danej veci na základe predloženej lekárskej dokumentácie odborne, objektívne
posúdil, či nebohý R. Y. v danom čase bol spôsobilý na právne úkony, oboznámil sa s jeho zdravotnou
dokumentáciou od obvodného lekára, jeho ambulantného psychiatra a z Fakultnej nemocnice Martin.
Ďalej poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 153/2011 zo dňa 14. 9. 2011, podľa



ktorého súd pri vykonaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou, spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je
vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ďalej dali do pozornosti odvolacieho
súdu, že darovacia zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice a má povahu verejnej listiny. Pri
verejnej listine ako dôkazného prostriedku platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z výpovede odporcu v rade 1/ vyplynulo, že notár nebohému
R. Y. podrobne vysvetlil, či si uvedomuje čo robí, či si je vedomý toho, akú zmluvu podpisuje. To že bol
poručiteľ v plnej forme, potvrdil aj ako osoba nestranná, sused MVDr. U. Q.. V nadväznosti na uvedené
žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, priznať náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 79,58 eur za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky a tieto zaplatiť na účet Ing. Y. A., SWIFT: J.,
IBAN: Z. XXX XXX XXXX XXXX XXXX v S. L., a.s., do 3 dní.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne
vyvodil i správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil.

Občiansky súdny poriadok súdu ukladá, aby dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to tak jednotlivo, ako
i v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p.) a aby rozhodol o veci na základe zisteného skutkového stavu
(§ 153 ods. 1 O.s.p.), pričom iba súdu patrí rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkom
vykoná a ktoré nie (§ 120 ods. 1 alternatívne 2 O.s.p.).

V preskúmavanej veci predmetom konania bola určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorou
by súd deklaroval vlastnícke právo poručiteľa k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet darovacej zmluvy,
uzatvorenej medzi ním a odporcami v rade 1/, 2/ dňa 27. 8. 2007. K podaniu predmetnej určovacej
žaloby navrhovateľku viedlo presvedčenie, že jej otec R. Y. predmetný právny úkon urobil v stave, keď
nebol schopný rozpoznať svoje konanie vzhľadom na jeho ťažké psychické ochorenie, a preto je tento
právny úkon podľa

§ 38 ods. 1 a 2 OZ neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

V danom prípade R. Y. rozhodnutím súdu spôsobilosti na právne úkony pozbavený nebol a takisto
rozhodnutím súdu nebola jeho spôsobilosť k právnym úkon ani obmedzená. Rozhodnutie súdu
tak záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti, a preto súd nariadil
vo veci znalecké dokazovanie a vypracovanie znaleckého posudku zveril znalcovi MUDr. L. V., z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Pri
rozhodnutí vychádzal predovšetkým z výsledkov znaleckého dokazovania, nakoľko súdny znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal jednak zo spisového materiálu, jednak zo zdravotnej
dokumentácie nebohého od jeho obvodného lekára, zo zdravotnej dokumentácie nebohého od jeho
ambulantného psychiatra, zo zdravotnej dokumentácie nebohého z jeho hospitalizácie v MFN Martin.
Tak ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku po dôslednom oboznámení sa s jednotlivými lekárskymi
správami, ako i obsahom spisového materiálu, ktorý prevzal do obsahu znaleckého posudku, znalec



konštatoval, že nebohý R. Y. síce k predmetnému dátumu uzatvorenia darovacej zmluvy trpel viacerými
chronickými telesnými ochoreniami, ktoré boli stabilizované na úrovni chronických ťažkostí, avšak
tieto telesné ochorenia a lieky, ktoré mu boli odporúčané užívať, nemali nijaký vplyv na schopnosť
nebohého Y. uvedomiť si svoje konanie a jeho následky a na schopnosť toto svoje konanie ovládnuť,
teda nemali dosah na spôsobilosť na právne úkony. Taktiež konštatoval, že od roku 1972 trpel nebohý
Y. duševnou poruchou - bipolárnou afektívnou poruchou, na ktorú bol celkovo päťkrát psychiatricky
hospitalizovaný, naposledy v roku 1997. Zo zdravotnej dokumentácie bipolárna afektívna porucha
bola u nebohého R. Y. od jesene roku 2002 do jesene roku 2008 (teda aj v predmetnom dátume)
stabilizovaná, na jej liečbu mal dlhodobo doporučené užívané psychofarmaká. Nebolo zistené, že
by túto liečbu netoleroval, nežiaduce účinky na psychické funkcie zaznamenané neboli, na základe
čoho liečbu hodnotil ako adekvátnu, nemajúcu žiaden vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
nebohého R. Y., a teda ani na spôsobilosť na jeho právne úkony. Pokiaľ podľa zdravotnej dokumentácie
bipolárna afektívna porucha bola u nebohého R. Y. stabilizovaná, pričom pri stabilizácii tejto poruchy
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti postihnutej osoby sú zachované. Taktiež zohľadnil ďalšie duševné
poruchy, ktorými nebohý R. Y. trpel. Syndróm závislosti od alkoholu, škodlivé nadužívanie liekov hodnotil
ako sekundárne, popri základnej duševnej poruche s tým, že zvýšené požívanie alkoholických nápojov,
liekov sa u neho objavovalo v období zhoršenia bipolárnej afektívnej poruchy. V čase stabilizácie
bipolárnej afektívnej poruchy sa u neho nevyskytovalo, pričom podľa zdravotnej dokumentácie
nadmerné požitie alkoholických nápojov pred predmetným dátumom bolo u neho zaznamenané v
decembri 1998. Prvé po predmetnom dátume bolo v decembri 2008, posledné nadmerné požitie
medikamentov bolo zaznamenané v decembri 2002. Ďalej uviedol, že z duševných porúch mal
nebohý R. Y. ešte stanovenú diagnózu organického psychosyndrómu, avšak konštatoval, že pokiaľ táto
diagnóza nie je presne špecifikovaná, jej validita a použiteľnosť je z forenzne psychiatrického hľadiska
nulová. Zo zdravotnej dokumentácie považoval za zistené, že diagnózu organického psychosyndrómu
zmiešaného pôvodu mal nebohý R. Y. prvýkrát stanovenú v roku 1992. Počas jeho štvrtej psychiatrickej
hospitalizácie, rovnako aj počas jeho poslednej psychiatrickej hospitalizácie v roku 1996, v priebehu
hospitalizácie na neurologickom oddelení v roku 1998, bol jeho stav psychiatrami hodnotený ako
ťažký organický psychosyndróm, v priebehu hospitalizácie na internom oddelení v roku 1999 (kedy
mal tiež výrazne zhoršené telesné zdravie) ako ľahký organický psychosyndróm pri otrave lítiom. V
ďalšom psychiatrickom sledovaní nebol u nebohého R. Y. organický psychosyndróm popisovaný až
do júna 2005, kedy sa u neho objavili prechodné zrakové halucinácie v nočných hodinách (ktoré po
týždni ustúpili). Tieto boli ambulantným psychiatrom vyhodnotené ako následok kolísania krvného tlaku.
V ďalšom ambulantnom psychiatrickom sledovaní organický psychosyndróm už nebol popisovaný.
Nálezy organického psychosyndrómu môžu byť teoretickým podkladom pre vyslovenie hypotézy možnej
demencie u nebohého R. Y., avšak diagnóza demencie u nebohého R. Y. nikdy stanovená nebola.
Za zvlášť dôležitý v tomto smere znalec považoval negatívny nález ambulantnej psychiatričky pri
vyšetrovaní R. Y. v januári 2009, t.j. 1,5 roka po predmetnom dátume s tým, že ani v ostatnej
zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú zaznamenané príznaky, na základe ktorých by bolo možné
diagnózu demencie stanoviť. Takéto údaje súdny znalec nezaznamenal ani vo výpovediach v spisovej
dokumentácii, pričom za zvlášť dôležitú považoval v tomto smere výpoveď navrhovateľky s tým, že
táto síce popisovala príznaky bipolárnej afektívnej poruchy a sekundárneho požívania návykových
látok, avšak nepopisovala príznaky demencie. Znalec v znaleckom posudku tiež zohľadnil opakované
vyšetrenia mozgu počítačovou tomografiou v rokoch 1998, 2005 a 2009, ktoré u neho zobrazili
poškodenie mozgu, avšak ani toto poškodenie mozgu nebolo podľa neho v žiadnom prípade takého
rozsahu, stupňa, na základe ktorého by bolo možné konštatovať demenciu. Na základe potom všetkých
podkladov, z ktorých znalec vychádzal, ustálil, že nebohý R. Y. v predmetnom dátume vo veku 83 rokov,
trpel miernou kognitívnou poruchou s ľahkým spomalením myslenia, ľahkými poruchami výbavnosti
pamäti, sťaženým učením sa novým veciam a ľahkým poklesom psychickej výkonnosti, teda takou
duševnou poruchou, ktorá nemá vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti jedinca a nemá dosah
na jeho spôsobilosť na právne úkony. Konštatoval, že nebohý R. Y. dňa 31. 7. 2007 bol plne spôsobilý
na právne úkony. Lieky, ktoré užíval v období spísania darovacej zmluvy, nemali nepriaznivý vplyv na
jeho duševný stav a žiadne iné skutočnosti počas znaleckého skúmania, ktoré by boli podstatné pre
posúdenie predmetnej veci a ktoré by považoval za potrebné uviesť vo svojom znaleckom posudku,
nezistil.

Odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti hodnoteniu súdu podliehať nemôžu, ani nepodliehajú.
Súd môže hodnotiť presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie



znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. I podľa názoru odvolacieho súdu
znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom MUDr. L. V. bol dostatočne presvedčivý, znalecký nález
bol logicky zdôvodnený a podložený i ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré súdny znalec v znaleckom
posudku podrobne popísal a z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal.

V danom prípade nebolo možné prihliadať na subjektívne presvedčenie navrhovateľky, ale na záznamy
v zdravotnej dokumentácii nebohého R. Y. vykonané jeho ambulantnou psychiatričkou v rozhodnom
období, pričom práve z tejto zdravotnej dokumentácie súdny znalec zistil, že bipolárna afektívna
porucha bola u nebohého R. Y. od jesene roku 2002 do jesene roku 2008 (teda i v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy) stabilizovaná. Súdny znalec sa popri bipolárnej afektívnej poruche vysporiadal i s
ďalšími duševnými poruchami, ktorými nebohý R. Y. podľa zdravotnej dokumentácie trpel, a ktoré boli
v zdravotnej dokumentácii zaznamenané.

V nadväznosti na uvedené krajský súd dospel k záveru, že súdny znalec prihliadol ku všetkému, čo
mu bolo k posúdeniu predložené, že si zabezpečil dostatok podkladov pre vypracovanie znaleckého
posudku a že svoje závery, ktoré v znaleckom posudku vyslovil, vychádzajú a sú v súlade s týmito
podkladmi. Navrhovateľka iné skutočnosti, resp. podklady zo zdravotnej dokumentácie nebohého, ktoré
by vyvracali nálezy znalca, nepredložila, ani netvrdila, preto ani krajský súd nepovažoval za potrebné
doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku.

Pokiaľ i následne navrhovateľka krajskému súdu predložila vyhlásenia susedy T. E. a starostu obce,
krajský súd považoval za potrebné poukázať na ust. § 205a ods. 1 písm. c/, d/ O.s.p., podľa ktorých
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku odvolacím dôvodom iba v prípade, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p. alebo ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

V danom prípade navrhovateľka neuviedla skutočnosti, brániace jej predmetné prehlásenia predložiť
prvostupňovému súdu, taktiež bola okresným súdom poučená podľa

§ 120 ods. 4 O.s.p. na pojednávaní dňa 18. 9. 2012. Na ňou predložené prehlásenia krajský súd preto
pri rozhodovaní prihliadať nemohol.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odporcovia v rade 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania
za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 79,58 eur, ktoré uložil krajský súd navrhovateľke uhradiť na účet
právnej zástupkyne odporcov, do 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .