Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/27/2018 z 29. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. apríla 2018, sp. zn. 18CoE/27/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8707206750.2 Krajský súd Prešov | 18CoE/27/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8707206750.2 | 2018-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e5a0865-523b-4681-aa55-84ed7d15ae12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8707206750.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707206750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8707206750.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členiek
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému Z. Z., bytom S., o vymoženie 609,44
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 9Er/34/2007-47 zo dňa
09.08.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa sa zaoberal zákonnosťou
exekučného titulu, ktorý opätovne preskúmal z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti aplikujúc normy
spotrebiteľského práva a ochrany spotrebiteľa. Vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy považoval
za nepochybne vzťahom spotrebiteľským a predmetná zmluva o úvere musí byť posudzovaná ako
spotrebiteľská zmluvu v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcou právnou
otázkou, ktorú súd prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného
súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo
viacerých rozhodnutiach napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011. Zistil, že predmetná
rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 17 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru,
upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným súdom. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia KS v Prešove z 27.09.2010. Mal za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj na tento prípad, v
ktorom bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva
právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Neexistencia právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý
sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý požiadavky materiálnej
a formálnej vykonateľnosti nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Dodal, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá



v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma a
preto neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s
ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že oprávnený
poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak uvedenú zmluvu nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. K
posúdeniu notárskej zápisnice uviedol, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom či už
z formálneho alebo materiálneho hľadiska. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že je
nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Je úplné nepochybne, že tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú právne prípustne a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho
práva. Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva ako dokument sa samostatnom liste papiera môže, ale nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou
o úvere. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude
riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., , bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že predmetná Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy (30.05.2006), ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
keďže ide o zmluvu u zavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky
spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len
a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru,
že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať i
na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na druhej
strane považuje odvolací súd za zmätočnú odvolaciu námietku tykajúcu sa posúdenia zmluvy o úvere
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie
vôbec neaplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch na danú vec a úver poskytnutý
povinnému neposúdil ako spotrebiteľský úver.

6. Vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už



pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7. Odvolací súd ma za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj tento prípad, v ktorom rozhodcovský
rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (30.05.2006)
je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet.

8. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a tiež to, že
z bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy
o úvere vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešene budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

9. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.

10. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod
ani v tomto prípade.

11. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver,
že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j.
skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú
doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

12. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť
aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. O
doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, že
možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už
bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

13. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

14. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
324 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Océano Grupo Editorial).

15. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená



len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

16. Keďže predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle cit. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je neplatná, čo má za
následok, že medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a
nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto
právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky - materiálne nevykonateľný. Exekučný
titul je teda v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zastavenie exekučného
konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 1
písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

17. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu
právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami oprávneného.

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1 C.s.p., § § 255 ods. 1
C.s.p. V odvolacom konaní oprávnený nebol úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).