Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/60/2017 z 29. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2018, sp. zn. 5CoP/60/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5815206762.4 Krajský súd Žilina | 5CoP/60/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5815206762.4 | 2018-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7be8cb51-e815-42a3-b4cb-0674cff8ae98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5815206762.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815206762.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: T. M., nar. XX.X.XXXX - v čase rozhodovania okresného súdu, t.č. plnoletá, bytom
H., ul. K. č. XXX/XX, dieťa rodičov: matky - Mgr. G. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, XXX
XX R. a otca - A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. K. č. XXX/XX, zast.: JUDr. Andrej Bryja, advokát,
H., D. XX, o návrhoch matky na zrušenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky maloletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/142/2015-181 zo dňa 26. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh matky maloletej na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči maloletej T. M., nar. XX.X.XXXX zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie
konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti matky
voči maloletej. Skutočnosť, že matka maloletej poberala v čase návrhu iba rodičovský príspevok,
nezakladá dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, iba ak možnosť podať návrh na zníženie
výživného, čo však tiež nie je prípad matky maloletej, nakoľko táto platí výživné vo výške, ktorá bola
určená súdom v rámci predbežnej otázky v trestnom konaní. Taktiež dôvodom na zrušenie vyživovacej
povinnosti nie je ani narodenie ďalšieho dieťaťa, nakoľko maloletá T. sa štúdiom na gymnáziu pripravuje
na svoje ďalšie povolanie a keďže nemá finančné prostriedky, z ktorých by plnohodnotne zabezpečovala
svoje životné potreby, je plne svojou výživou odkázaná na svojich rodičov.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého
dieťaťa. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že bola v čase od 24.2.2014 do 13.8.2016 na rodičovskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur. Na uvedené financie nemá nikto iný
nárok len matka, t.j. oprávnená osoba a tieto financie môžu byť použité len pre narodené dieťa, ktorým
nebola T. M. ani A. M. a ani ich celá rodina M., ale malé dieťa G. a ona si v tom čase nikde privyrábať
nemohla a zarábať. Štát jej garantuje tieto financie pre novonarodené dieťa. Okrem toho má za to, že
mala byť vypočutá aj maloletá T. vzhľadom na jej vek. Pojednávania sa nezúčastnil ani otec maloletého
dieťaťa.



3. Uznesením Okresného súdu Námestovo bola odvolateľka vyzvaná, aby najneskôr v lehote 10 dní
od doručenia tohto uznesenia doplnila svoje odvolanie proti rozsudku okresného súdu o chýbajúce
náležitosti odvolania - v akom rozsahu rozhodnutie napáda (ktorý výrok alebo ktoré výroky sa napádajú),
z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené)
a čoho sa ako odvolateľka domáha (odvolací návrh, t.j. petit, napr. potvrdenie rozhodnutia, zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie...), učinil tak v súlade s ust. § 52 ods. 3 CMP.

4. Odvolateľka doplnila odvolanie prípisom zo dňa 5.5.2017, doručeným okresnému súdu dňa 12.5.2017.
V doplnení odvolateľka uviedla okrem invektív voči zákonnej sudkyni to, že navrhuje, aby súd postupoval
podľa § 130 CSP.

5. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Navrhoval odvolaciemu súdu, aby podľa § 386 CSP predmetné podanie matky označené ako odvolanie a
jeho doplnenie odmietol v celom rozsahu, pretože nebolo podané oprávnenou osobou a nemá náležitosti
podľa § 363 CSP a pre vady týchto podaní nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ďalej uviedol, že z
podania matky ani z jeho doplnenia nie je možné zistiť, čoho sa matka domáha, čo napáda a či sa vôbec
týka prejednávanej veci. Matka označila svoje podanie ako odvolanie, no napriek riadnemu poučeniu
a výzve súdu na doplnenie podania, matka v odvolacej lehote neuviedla, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, odbor sociálnych vecí a rodiny, odporučil rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
(matkou dieťaťa - č.l. 193 spisu) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

12. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa uloženej vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu (v čase rozhodovania okresného súdu bolo dieťa maloleté) ako aj
v otázke jej výšky, pričom vychádzal zo zásady, že súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti odôvodnené potreby oprávneného, t.j. dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinného v
danom prípade matky. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené sa vyživovacia povinnosť presne
neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení rozsahu sa berie do
úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Zo spisového materiálu je zrejmé, že dieťa rodičov býva v spoločnej
domácnosti s otcom.



13. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
matky voči dieťaťu, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu bolo maloleté, a to napriek skutočnosti,
že matka v čase trvania vyživovacej povinnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k narodenému dieťaťu
a bola na rodičovskej dovolenke, odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa
trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu s tým, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že
rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu
nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25.
roku života.

14. K námietkam otca uvedeným v podanom vyjadrení k odvolaniu matky, odvolací súd uvádza, že
odvolanie proti rozsudku bolo podané matkou dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o
náležitosti odvolania matka dieťaťa bola vyzvaná na ich odstránenie v súlade s ust. § 62 ods. 3
CMP uznesením okresného súdu. Civilný mimosporový poriadok neupravuje postup súdu v prípade
neodstránenia, resp. chybného odstránenia vád podania s dôsledkom odmietnutia podania tak, ako je
uvedené v Civilnom sporovom poriadku.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 2 ods. 1 CMP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)