Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/168/2010 z 23. 10. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. októbra 2011, sp. zn. 15Sd/168/2010, ECLI:SK:KSTN:2011:3010200500.4 Krajský súd Trenčín | 15Sd/168/2010 | ECLI:SK:KSTN:2011:3010200500.4 | 2011-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f3acf36-3f5b-4845-aa27-ce8a5cee8f10 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3010200500.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/168/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3010200500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3010200500.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: M. F., nar.
X. V. XXXX, bytom Q. A. XXX/XX, N. T., právne zastúpený V. W. A., advokátom so sídlom X. K. XXX,
N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a
10, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. BA-50670/2010 zo dňa 29. apríla 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. BA-50670/2010 zo dňa 29. apríla 2010 z r u š u j e podľa
§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk právneho zástupcu V. W. A. so sídlom
X. K., N., náhradu trov konania vo výške 434,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č.
BA-50670/2010 zo dňa 29. apríla 2010 z dôvodu, že odporkyňa nesprávne posúdila jeho zdravotný
stav, keď pre účely úrazovej renty ustálila mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca na úrovni 75% a to až od novembra 2008, pretože nezohľadnila všetky následky choroby
z povolania, ktorou trpí, pričom jeho zdravotný stav sa sústavne a v poslednom čase rapídne zhoršuje.
Poukázal na to, že v prípade, že by netrpel chorobou z povolania, len samotné degeneratívne zmeny
by nemuseli poškodenie plexus brachialis a léziu C7 vyvinúť, resp. jeho ochorenie by nebolo v takom
rozsahu, ako v súčasnosti existuje. Upriamil pozornosť na okolnosť, že zistené neurologické ochorenie
je potrebné považovať za sekundárne, pričom uvádzal, že nemôže súhlasiť s dátum zhoršenia jeho
zdravotného stavu od 10. novembra 2008, pretože výraznými ťažkosťami - bolesťami a opuchmi horných
končatín trpí od januára 2008 a k paréze došlo už v júni 2008. Následkom sústavného zhoršovania
zdravotného stavu je obmedzovaný pri základných životných úkonoch (obliekanie, stravovanie, osobná
hygiena), nehovoriac, že by mal v práci podať čo len minimálny výkon. Navrhol preto, aby bolo napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušené a vrátené na ďalšie konanie s tým, že bude komplexne medicínsky
vyšetrený a následne objektívne zhodnotený jeho zdravotný stav príslušnými odborníkmi s priznaním
úrazovej renty v súlade s ustanovením § 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej
len zákona).

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila. Žiadala, aby opravnému prostriedku navrhovateľa nebolo
vyhovené. V jej vyjadrení chronologicky popísala skutkový stav posudzovaného prípadu, podstatou
ktorého je skutočnosť, že navrhovateľ namieta napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že sa domnieva, že
vzhľadom na jeho zdravotný stav mu patrí vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti s poukazom na to,
že je držiteľom preukazu ZŤP-S. Nesúhlasí ani s tým, aby mu úrazová renta bola vyplácaná len do doby
dovŕšenia dôchodkového veku, pretože nárok na rentu mu vznikol v roku 1992. Odporkyňa poukázala na



skutočnosť, že navrhovateľovi bolo napadnuté rozhodnutie vydané na podklade skutkového a právneho
stavu v súlade so zákonom, pričom každé jeho zhoršenie zdravotného stavu bolo objektívne prešetrené
príslušnými lekármi, ktorých medicínske závery okrem iného boli podkladom na vydanie rozhodnutia.
Pokiaľ sa týka vystaveného preukazu ZŤP-S je potrebné uviesť, že posudzovanie zdravotného stavu
na účely poskytovania prípadných dávok od úradu práce je odlišné od posudzovania zdravotného stavu
na účely úrazovej renty a keďže navrhovateľovi je poskytovaná úrazová renta na základe zhoršenia
zdravotného stavu od 10. novembra 2008 a nebola mu priznaná úrazová renta ako
pretransformovaná náhrada na stratu na zárobku od 1. januára 2004, táto mu nemôže byť vyplácaná
aj po dovŕšení dôchodkového veku. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako správne.

Krajský súd následne vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa
a jeho ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne,
komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania, ostatnými listinnými
dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný a napadnuté
rozhodnutie odporkyne nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a trpí určitými vadami.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že táto rozhodnutím č. BA-50670/2010
zo dňa 29. apríla 2010 rozhodla tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby
z povolania zistenej dňa 16. septembra 1992, podľa § 89 ods. 4 v súlade s § 112 ods. 4 zákona
má nárok na úrazovú rentu nasledovne:

- za obdobie od 10. novembra 2008 do 30. novembra 2008 v sume 521,12 Eur mesačne,

- za obdobie od 1. decembra 2008 v sume 542,79 Eur mesačne;

spolu s príslušnou valorizáciou,

- za obdobie od 1. januára 2009 v sume 580,60 Eur mesačne a

- za obdobie od 1. januára 2010 v sume 598,40 Eur mesačne.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa skutkovo opísala ďalšie skutočnosti, na podklade
ktorých rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

Krajský súd v posudzovanej veci zistil, že navrhovateľovi bola dňa 16. septembra
1992 zistená a dňa 3. mája 1993 hlásená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev
a končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. Túto získal u zamestnávateľa LESY
SR, š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Prievidza, u ktorého pracoval od roku 1972 do roku 1992 ako
pilčík. Z titulu tejto choroby mu bol v roku 1993 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Invalidným bol
uznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. od 10. novembra 2008, posúdený s mierou poklesu pracovnej
schopnosti (ďalej len MP) na 75%. Úrazovú rentu mal vyplácanú spätne 10 rokov a to podľa rozsudku
tunajšieho súdu od roku 1993. Od 30. mája 2005 má uznanú úrazovú rentu s MP na 65%. Dňa 11. marca
2010 má uznanú úrazovú rentu s MP na 75% od 10. novembra 2008. Vzhľadom k nespokojnosti sa
navrhovateľ odvolal, pričom nesúhlasí s dátumom vzniku od novembra 2008, ale žiada dátum vzniku
od 1. januára 2008 a zmenu MP na 80%.

Navrhovateľovi bol v rámci prieskumného konania preverovaný zdravotný stav viackrát (najmä pri
jeho zhoršení) a to jednak posudkovými lekármi pobočky odporkyne a posudkovými lekármi ústredia
odporkyne. V posudkoch posudkových lekárov ústredia zo dňa

- 31. augusta 2010 V. D. bol vo výroku posudku deklarovaný záver, že navrhovateľ je naďalej poškodený
na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles



pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti nie je už 65%, ale je 75% s dátumom vzniku
od 10. novembra 2008;

- 25. januára 2011 V. TP. bol vo výroku posudku totožne deklarovaný záver, že navrhovateľ je naďalej
poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný
pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti nie je už 65%, ale je 75% s dátumom
zmeny poklesu od 10. novembra 2008;

- 14. júna 2011, 22. júla 2011 a 7. septembra 2011 V. M. bol vo výroku posudku deklarovaný záver,
že navrhovateľ je naďalej poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti je 75% s
dátumom zmeny poklesu 65% na 75% od 29. októbra 2008.

Krajský súd konštatuje, že posudkoví lekári ústredia podali vo veci vyčerpávajúce posudky na
podklade vlastného vyšetrenia navrhovateľa, po konzultáciach príslušných lekárov - špecialistov,
doplnením profesiogramu, avšak dostatočne dôsledne sa nevenovali námietkam navrhovateľa, ktoré
stále preukazuje. Ide najmä o nezohľadnenie všetkých nálezov, s ktorými disponuje, pretože jeho
zdravotný stav je podceňovaný a tým aj podhodnotená miera poklesu, trpí 21 diagnózami, v posudkoch
sú chybne uvedené údaje týkajúce sa napr. jeho hospitalizácií, odpracovaných rokov vo funkcii
pilčíka, v označení dátumu kedy bola hlásená choroba z povolania, preradenie mimo vibrácií a
preťažovania HKK (čo sa nerealizovalo) a iných ďalších, ale najmä skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa
sústavne zhoršoval už od januára roku 2008, čo je jednoznačne preukázané závermi vyšetrení lekárom
pracovného lekárstva MUDr. Kubíkom, ktorý ešte v roku 1994 uvádzal, že jeho zbytkový pracovný
potenciál je veľmi malý, nie je schopný trvalej pracovnej činnosti a choroba z povolania pretrváva vo
veľmi závažnom klinickom obraze.

Otázka existencie či neexistencie choroby z povolania je predovšetkým znaleckou otázkou. Vzhľadom
na namietané skutočnosti bude zo strany odporkyne potrebné, aby si vyžiadala kontrolný posudok od
niektorého vysokokvalifikovaného odborníka, alebo ak sa preukáže ďalšia potreba, nemožno ani vylúčiť,
že bude účelné vyžiadať si posudok od kolektívu lekárov. Aký postup odporkyňa zvolí je v jej kompetencii.

Rozhodovanie o priznaní či nepriznaní úrazovej renty je rozhodovaním o sociálnych právach občana,
ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky a jednotlivými zákonmi. V našom právnom poriadku
je právo na úrazovú rentu bližšie v súčasnosti upravené v zákone, konkrétne v § 88 zákona a
nasledujúcich. Samotné rozhodnutie o úrazovej rente (ako napokon i ktorékoľvek iné rozhodnutie
správneho orgánu či súdu) musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí
odporca vykonať dokazovanie podľa § 196 zákona. Účastník správneho konania pritom má možnosť a
právo navrhovať sám dôkazy, má právo byť vypočutý, má právo sa vyjadrovať k dôkazom zabezpečeným
v rámci takéhoto konania.

Pre určenie úrazovej renty je pritom základným predpokladom práve stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa, pretože od stanovenia tejto miery sa následne odvíja výška priznanej úrazovej
renty a stanovenie dátumu, kedy k takémuto poklesu pracovnej schopnosti došlo. Podľa § 88 ods. l,
3 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo
činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku
1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.



Zákon sám pritom nestanovuje presné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti občana v súvislosti
s určitou chorobou z povolania alebo pracovným úrazom. Príloha č. 1 zákona síce obsahuje zoznam
chorôb z povolania, ale bez bližšie určenej miery poklesu pracovnej schopnosti. Zákon preto ponecháva
vyriešenie otázky konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti na odporkyni, ktorá k jej určeniu musí
dôjsť po komplexne vykonanom dokazovaní, ktorého vyhodnotenie bude následne obsiahnuté priamo
v rozhodnutí. Za tým účelom má odporkyňa povinnosť vykonať dokazovanie a využiť všetky dostupné
dôkazné prostriedky za aktívnej spoluúčasti navrhovateľa. To, že v posudzovanej veci navrhovateľa
došlo k chorobe z povolania nie je sporné, spornou zostáva otázka, akým spôsobom táto choroba
zasahuje do jeho pracovnej schopnosti, či v jeho dôsledku je navrhovateľ v práci obmedzený alebo nie
a ak áno, odkedy k takémuto poklesu pracovnej schopnosti došlo. Vyporiadať sa s týmito otázkami však
musí predovšetkým odporkyňa vo svojom rozhodnutí. I keď následne bol pokles pracovnej schopnosti
u navrhovateľa určený na 75% od 29. októbra 2008, odporkyňa doposiaľ nevydala žiadne
nové rozhodnutie, v ktorom by sa táto skutočnosť odzrkadlila. Nie je pritom úlohou súdu doplňovať
vecnú argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho
vyplývajúceho záveru, je práve úlohou správneho - administratívneho konania. Súd má kompetenciu
len na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení
konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 196 a nasl.
zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu
veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila v náležitom
rozsahu skutkový stav veci a rozhodnutie vydala predčasne. Pri posúdení meritórneho prerokovania
veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých podkladov slúžiacich pre jeho vydanie a
pritom treba najmä prihliadnuť na subjektívne tvrdenia navrhovateľa s dôsledným zabezpečením jeho
právnej ochrany.

Z uvedeného vyplýva, že doterajší postup odporkyne nie je úplný a je v rozpore s ustanovením § 195
ods. 1 zákona, v dôsledku čoho zistenie skutočného stavu veci je nedostačujúce na posúdenie.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak
po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci .

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať zdravotný stav navrhovateľa za jeho
aktívnej účasti, vyhodnotiť, akým spôsobom sa choroba z povolania podieľa na poklese pracovnej
schopnosti, v čom spôsobuje obmedzenie navrhovateľa pri výkone jeho pôvodného zamestnania.
Napokon, z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nemohol vôbec uskutočňovať
svoje pôvodné zamestnanie. S otázkou poklesu pracovnej schopnosti je potrebné sa vyporiadať práve v
súvislosti s pôvodne vykonávanou prácou navrhovateľa, teda, je potrebné zistiť, ako choroba z povolania
zasiahla do možnosti navrhovateľa vykonávať pracovnú činnosť. Je potrebné, aby sa navrhovateľ mal
možnosť k takýmto záverom vyjadriť, prípadne vzniesť ku nim svoje námietky. Tieto závery budú potom
obsiahnuté v odôvodnení nového rozhodnutia, ktoré bude obsahovať kompletné odôvodnenie (riadne a
úplne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, prečo je určitým spôsobom rozhodnuté) a až potom, ak dôjde
k odvolaniu, bude môcť krajský súd posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č.
BA-50670/2010 zo dňa 29. apríla 2010 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal
náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia.



Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil
celkom štyri úkony právnej pomoci, a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27. júla 2011 podľa splnomocnenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej
vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 57 Eur (§ 11 ods. l citovanej vyhlášky),

- písomné podanie na súd - doplnenie návrhu zo dňa 17. októbra 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej
vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 57 Eur,

- účasť na pojednávaniach v dňoch 8. augusta 2011 a 24. októbra 2011 (§ 14 ods. l písm. c/ citovanej
vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 104 Eur (§ 11 ods. l citovanej vyhlášky),

Odmena za úkony tak spolu predstavuje 228,- Eur.

K vykonaným úkonom v roku 2011 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 7,41 Eur (§
16 ods. 3 citovanej vyhlášky), t.j. za 4 úkony, čo predstavuje sumu 29,64 Eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí i náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 citovanej
vyhlášky), a to:

- za cestu N. - C. a späť z dôvodu účasti na 2 pojednávaniach, pri cene bežného cestovného
realizovaného formou autobusovej dopravy, spolu 11,20 Eur (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky).

Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za dve
cesty Nováky - Trenčín a späť, t.j. 2x za 7 začatých polhodín á 12,35 Eur, spolu vo výške 172,90 Eur.

V zmysle vyššie uvedeného síce právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena a náhrada hotových
výdavkov vo výške 441,74 Eur, ale nakoľko ich žiadal priznať iba vo výške 434,33 Eur, priznáva sa mu
odmena iba v tomto rozsahu.

Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena a náhrada hotových výdavkov v celkovej
výške 434,33 Eur. Trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu (§ 160 ods.1 O.s.p. a § 149 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti prvému výroku rozsudku podľa § 250s O.s.p. odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku rozsudku o trovách konania je odvolanie prípustné, ktoré možno podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka
a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom
počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí
nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.