Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/105/2013 z 8. 9. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. septembra 2013, sp. zn. 6CoE/105/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013897838.1 Krajský súd Košice | 6CoE/105/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013897838.1 | 2013-09-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fd30ddc-bfea-4847-89fe-7b9aa38ce0be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013897838.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013897838
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013897838.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. H., R.. XX.XX.XXXX, D. C. C. XXX, zast. opatrovníkom Mgr.
Milanom Krakom, zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 398,33 € s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.9.2012 č.k.
9Er/156/2003-22 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.6.2013 č.k. 9Er/156/2003-57

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zastavení exekúcie a vo
výroku o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z a m i e t a návrh oprávnenej na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením v spojení
s opravným uznesením exekúciu zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. Oprávnenú zaviazal
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 163,61 €, a to do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora súd prvého
stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihála pre
vymoženie istiny 398,33 € s úrokom z omeškania vo výške 101,94 €, s 0,25 % úrokom z omeškania
denne zo sumy 398,33 € od 26.8.2003 do zaplatenia, trov notára 82,06 €, trov právneho zastúpenia 34,02
€, trov právneho zastúpenia v exekúcii 56,06 €, súdneho poplatku 16,50 € a trov exekúcie na základe
vykonateľnej notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom,
sp. zn. N 1330/2003, Nz 53563/2003 zo dňa 27.6.2003. Oprávnená podala návrh na zmenu súdneho
exekútora. Keďže súd prvého stupňa exekúciu zastavil, návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. Zo
zmluvy o úvere č. 7150604 zo dňa 8.4.2003, ktorá bola uzavretá medzi oprávnenou a povinným zistil, že
povinný v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Dlžník - povinný sa zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.



Súd prvého stupňa z exekučného titulu, ktorým je predmetná notárska zápisnica zistil, že spísania
uvedenej zápisnice sa zúčastnil Mgr. Bruno Žlnay ako advokátsky koncipient na základe substitučnej
plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 2.1.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom v Bratislave podľa
§ 12 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Mgr. Bruno Žlnay bol splnomocnený na uznanie záväzku
dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. § 41
ods. 2 Exekučného poriadku vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu na
celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, vrátane jej príslušenstva a všetkých nákladov
spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstvo udelil Mgr. Tomáš Kušnír na všetky
právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti na dobu neurčitú, pričom plnomocenstvo
malo platiť až do jeho odvolania. S poukazom na § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že
advokát sa mohol nechať zastupovať inou osobou, len ak z jeho plnomocenstva mu toto oprávnenie
vyplývalo, keďže jeho splnomocniteľom bola fyzická osoba. Advokát však splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya
ako advokátskeho koncipienta na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy bez toho, aby mal na
takýto úkon od povinného súhlas. Advokátsky koncipient, ktorý takto konal na základe advokátskeho
splnomocnenia, konal za povinnú osobu bez plnomocenstva pri uzatváraní notárskej zápisnice podľa
§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nie povinný sa stal osobou, ktorá je zaviazaná z notárskej
zápisnice. Konštatoval, že notárska zápisnica nie je exekučným titulom, neobsahuje formálne náležitosti
v zmysle § 41 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, a preto na základe tejto notárskej zápisnice
nemôže byť exekúcia vedená. Zároveň konštatoval kolíziu záujmov, pretože povinný splnomocnil na
spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupuje oprávnenú v tomto, aj v iných
exekučných konaniach. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení s
vyhláškou 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovanej vyhlášky“),
pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej a tak jej súd uložil nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 163,61 €, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 2, § 15 citovanej vyhlášky vo výške 23,24 € za 7 úkonov
á 3,32 € (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa
povinného - Soc. poisťovňa 2x, zisťovanie účtov, zisťovanie majetku - DI, KÚ), z náhrady hotových
výdavkov v zmysle § 22 citovanej vyhlášky vo výške 113,10 € (poštovné 9,24 €, cestovné dňa 10.7.2004,
24.6.2009, 16.11.2010 Košice - Vojkovce a späť vo výške spolu 95,94 €, náhrady za stratu času vo výške
7,92 €, t.j. 12 polhodiny á 0,66 €). Odmenu exekútora zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty v sume
27,27 €. Súd mu nepriznal odmenu v zmysle § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože úkon prijatie návrhu,
jeho preštudovanie, zaevidovanie patrí medzi administratívne práce, náhrada ktorých je v zmysle § 25
citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora a pokiaľ ide o úkony spracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, tieto sú odmeňované paušálnou
sumou v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Poukázala na to, že súd prvého stupňa sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal
preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží. Konštatovala, že súd prvého stupňa nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už
súd prvého stupňa preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi.



Poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej
vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť.
Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním
výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že všeobecný súd v danej veci nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zdôraznila, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice
de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného
stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto
titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Namietala ďalej, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Súd prvého stupňa zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávnenou na strane druhej,
kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred súdom výrazne
nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení
a nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal
nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo
k zmareniu exekúcie.

Uviedla, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený legitímny dlh a nútene
ho preto voči povinného vymáha. Súd prvého stupňa vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila,
že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje
možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej
dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak
povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu
udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby
mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký
záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a
zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Za nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí
byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno
súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je
porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný
súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú
základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo
posúdenie náležitostí notárskej zápisnice.



Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v
následovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Opatrovník povinného ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu, vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej
zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 27.6.2003, napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so
sídlom v Partizánskom, ul. generála Svobodu 1069/4 pod sp. zn. N 1330/2003, NZ 53563/2003, vyplýva,
že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinným, ale tento úkon
vykonal Mgr. Bruno Žlnay, advokátsky koncipient zastupujúci Tomáša Kušníra, advokáta Advokátskej
kancelárie, so sídlom v Bratislave, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003.

Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného
titulu potrebné vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu, vykonaného inou osobou v mene povinného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu
(zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za
týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody
o plnomocenstve) podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v splnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah
vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu.



Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby
zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov.

V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj
plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra (ktorý na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003
splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, advokátskeho koncipienta na spísanie notárskej zápisnice), ktorého
určila práve oprávnená, a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice -
exekučného titulu. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným
zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej
dohody o plnomocenstve.

S poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného.

Napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok
povinného vo výške 16.997,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 13.500,- Sk s tým, že táto
suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26.5.2003 do zaplatenia.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom k zastaveniu exekúcie.

Z uvedeného je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý na základe substitučnej plnej moci splnomocnil
Mgr. Bruna Žlnaya na spísanie notárskej zápisnice, nemohol pred notárom platne a v mene povinného
vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre
rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O odmietnutí odvolania proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté podľa
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.9.2005 (exekučné konanie
sa začalo 20.10.2003, preto v zmysle ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa dokončí podľa práva
platného do 31.8.2005), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, odvolanie proti rozhodnutiu o zmene exekútora
nie je prípustné, lebo Exekučný poriadok odvolanie proti takému rozhodnutiu nepripúšťa.

Pokiaľ teda súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie
je prípustné a odvolací súd preto nemal inú možnosť, ako ho odmietnuť.



V priebehu odvolacieho konania oprávnená s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Zároveň navrhla podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušiť konanie za účelom podania návrhu
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust.§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon4c) neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu 4c) ide napríklad o § 14 zákona o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov alebo o § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky,
za ktorých sa exekučné konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok
v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom
stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ani § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť
tak, ako to žiada oprávnená.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti)
teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne



zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú
v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, je zrejmé, že prejudiciálne
otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávnenej predložené, sú irelevantné
vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potencionálne zodpovedanie naň nemá reálny dosah.
Na základe uvedeného v posudzovanom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti
úniového práva Súdnym dvorom EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ a písm. c/ O.s.p. zamietol.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách konania, preto odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil aj tento výrok uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p..

Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.