Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/2/2017 z 10. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. apríla 2017, sp. zn. 19CoP/2/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8515201483.1
Krajský súd Prešov | 19CoP/2/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8515201483.1 | 2017-04-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e020963e-ac09-41f9-92f1-14187a3a0722
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8515201483.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515201483.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, vo veci starostlivosti súdu o mal. M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. E.,
dieťa rodičov M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, pr. zast. JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom
AK so sídlom 17. Novembra 14, Stará Ľubovňa a J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, t. č. bytom
u Q. P., U. M. X, XXX XX C., pr . zast. Mgr. Stanislavou Liptákovou, advokátkou AK so sídlom Krivá
23, 040 01 Košice v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, o
odvolaní matky maloletého J. Z. proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/61/2015-175
zo dňa 11.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalcovi z odboru psychológie, odvetvie klinickej
psychológie detí O.. B. Y., B. X, O. za  znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.02.2016 znalečné v
celkovej výške 491,91 eur, ktoré pozostáva z:hodinovej odmeny za 33 hodín výkonu znaleckej činnosti
v celkovej výške 438,24 eur, t.j. za preštudovanie spisu (nie prvotné) za 2 hod. 40 min., psychologického
vyšetrenie 10 hod., spracovanie dokumentácie a znaleckého úkonu 20 hod., spolu za 33 začatých hodín
x 13,28 eur/hod., t.j. 438,24 eur. Ďalej priznal paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie
so spisom vo výške 19,92 eur. Na náhradách paušálnych výdavkov priznal za písomné vyhotovenie
znaleckého úkonu 5 x 2,65 eur, čo je 13,25 eur a za čiernobiele vyhotovenie listu A4 - 205 x 0,10 eur,
t.j. 20,50 eur. Spolu takto priznal znalkyni sumu 491,91 eur. Učtáreň upravil, aby v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia poukázala priznanú sumu 491,91 eur zo štátnych prostriedkov na účet znalca.

2. Uznesenie odôvodnil ust. § 139 ods. 2 O.s.p., § 3 ods. 1, § 5, § 14 ods. 3 písm. a), b), § 16 ods. 3
veta prvá vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov a náhradách za stratu
času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a § 3 ods. 1, 2, 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch. Skonštatoval, že po preskúmaní vyúčtovania znalečného dospel k
záveru, že znalcom vyúčtovaná výška znalečného je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi výkon
znalečnej činnosti a odmenu s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia a tak priznal znalečné v
sume 491,91 eur, ktoré uložil učtárni tunajšieho súdu vyplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia
znalkyni zo štátnych prostriedkov.

3. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého J.
Z., a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. Matka namietala,
že súd nepostupoval správne, ak určil znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku odmenu vo
výške 491,91 eur a prikázal túto vyplatiť z finančných prostriedkov štátu. Namietala nepreskúmateľnosť
rozsahu trvania znaleckého úkonu z dôvodu, že nie je možné zistiť, aké konkrétne činnosti znalkyňa
v rámci jednotlivých položiek vykonala a ako dlho ich výkon trval, aby bola vylúčená svojvôľa a mohla



byť vyhodnotená hospodárnosť a efektívnosť jednotlivých úkonov znalkyni. Podľa matky napadnuté
uznesenie nie je v tomto smere preskúmateľné a priznaná hodinová odmena neodráža skutočný počet
hodín, ktoré znalkyňa vynaložila na svoju činnosť. Matka namietala predovšetkým rozsah vyúčtovanej
a priznanej odmeny za 33 hod. výkonu znalečnej činnosti, a to vo všetkých jej položkách. Podľa
nej totiž rozsah hodín nezodpovedá skutočnému trvaniu psychologických vyšetrení ani spracovaniu
dokumentácie a znaleckého úkonu. Ona bola predvolaná k znalkyni na 11.02.2016 o 10:00 hod., pričom
otec spolu s maloletým boli u znalkyne skôr. Potom čo otec s maloletým odišiel, matka u znalkyne
ostala približne do 14:00 hod. Z uvedeného usúdila, že rozsah vyúčtovaných hodín za psychologické
vyšetrenie je neprimeraný a nezodpovedá skutočnosti. Navrhla túto odmenu znížiť podľa skutočného
trvania psychologického vyšetrenia. Namietala nemožnosť preskúmania priznanej hodinovej odmeny
a nemožnosť zistenia účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti. Vyčítala súdu to, že neskúmal, čo
konkrétne znalkyňa, v rámci tej ktorej položky realizovala a ako dlho konkrétne činnosti trvali. Namietala
rozsah spracovania dokumentácie znaleckého úkonu v trvaní 20 hod., čo podľa nej je neprimerané a
žiadala, aby znalkyňa vyúčtované hodiny riadne zdôvodnila, resp. bližšie popísala. Podľa odvolateľky
súd pochybil, ak znalečné znalkyni priznal bez skúmania skutočne strávených hodín jednotlivých
úkonov a bez bližšieho skúmania efektívnosti, účelnosti a hospodárnosti jednotlivých úkonov. Rovnako
poukázala na neodbornosť vypracovaného znaleckého posudku, čo je tiež dôvodom na zníženie odmeny
znalkyni. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť, opätovne preskúmať  tvrdenia, hospodárnosť a účelnosť
jednotlivých úkonov znalkyne a opäť rozhodnúť tak, že znalečné sa primerane zníži.

4. K odvolaniu sa vyjadrila znalkyňa tak, že uviedla, že vyúčtovanie znaleckého posudku je v súlade
s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z.z. a zákonom č. 382/2004 Z.z. Tvrdila,  že znalkyňa nemá
povinnosť podrobne rozvádzať dĺžku trvania psychologického vyšetrenia zúčastnených osôb, dĺžku
trvania administrácie jednotlivých diagnostických metód, dĺžku trvania vyhodnotenia projektívnych
metodík a pod. Znalkyňa spočítala čas strávený úpravami niekoľkohodinových rozhovorov s účastníkmi
konania, vyhodnotenie diagnostických metodík a klinických pozorovaní, spísanie nálezu, potrebnú
diagnostickú úvahu, formuláciu záveru ako i následné formálne úpravy vypracovaného posudku. K
trvaniu osobného vyšetrenia uviedla, že otec maloletého sa ho zúčastnil 10.02.2016 o 9:00 hod. v
rozsahu 4 začatých hodín. Interakcia otca s dieťaťom prebiehala 11.02.2016 približne od 8:30 hod. a
následne interakcia matky s maloletým a samotné psychologické vyšetrenie matky trvalo približne do
14:00 hod. Uvedené zodpovedá rozsahu 10 hodín účtovaných za vyšetrenia. Nie je možné dokladovať
čas trvania jednotlivých úkonov duševnej činnosti, vyúčtovanie znalečného bolo spočítané efektívne,
účelne, hospodárne a odráža skutkový stav. Posudok nebol vypracovaný oneskorene, neúčelne ani
nekvalitne, preto nevidí dôvod na krátenie znalečného. Matka napadnutým uznesením nebola ukrátená
na svojich právach, lebo preddavok nezložila. K namietanej kvalite znaleckého posudku uviedla, že
matka nie je kompetentná posúdiť odbornosť vypracovania znaleckého posudku. Účelom znaleckého
dokazovania nie je uspokojiť potreby matky, ale odporúčať úpravy smerujúce k čo najoptimálnejšiemu
uspokojeniu potrieb maloletého dieťaťa do budúcna.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého  je potrebné odmietnuť.

6. Pre zrozumiteľnosť je potrebné dodať, že odvolanie matky bolo podané v čase účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p., účinného do 30.06.2016. S poukazom na
§ 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie na posúdenie skutočností, na ktoré je
potrebná odborná znalosť ustanovil v zmysle vtedy platného a účinného § 127 ods. 1 prvá veta O.s.p.
znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie O. B. Y.,
B. X, O.. Urobil tak uznesením č.k. 4P/61/2015-129 zo dňa 09.12.2015. Znalkyňa podala súdu prvej
inštancie dňa 25.02.2016 znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý je v spise zažurnalizovaný na č.l. 131 až
170. Znalkyňa v znaleckom posudku odpovedala na sú dom položené otázky. Na základe znaleckého
posudku  účastníci konania uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý M. Z. bol zverený do
osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu, pričom bol upravený styk



matky s maloletým M. Z.. Uvedená rodičovská dohoda bola schválená súdom prvej inštancie rozsudkom
č.k. 4P/61/2015-246 zo dňa 06.09.2016.

8. Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do  15 dní odo dňa doručenia rozsudku navrhnúť jeho
doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu ( §166 ods. 1
O.s.p.).

9. Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,
môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu (§ 225 ods. 1 C.s.p.).

10. Odvolací súd uvádza, že odvolanie matky maloletého M. Z. bolo nutné ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou odmietnuť.. Odvolanie matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 4P/61/2015-175 zo dňa 11.03.2016 podané matkou maloletého je odvolaním, ktoré
podala neoprávnená osoba. Matka maloletého J. Z. totiž napadnutým uznesením nebola zaviazaná
na žiadnu povinnosť. Priznané znalečné bolo uhradené zo štátnych prostriedkov. Rozsudok vo veci
samej nadobudol právoplatnosť 26.09.2016, čo vyplýva z vyznačenia jeho právoplatnosti na uvedenom
rozsudku. V rozsudku č.k. 4P/61/2015-236 zo dňa 06.09.2016 súd prvej inštancie však nerozhodol
o trovách štátu. O trovách štátu mohol rozhodnúť najneskôr do právoplatnosti rozsudku. Keďže tak
neurobil, nie je možné už v tomto štádiu konania rozhodnúť o trovách štátu.

11. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov
štátu .V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak
nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto
trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým
rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudlo právoplatnosť.
Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do
právoplatnosti rozsudku, je vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr osobitným uznesením ( viď uznesenie
NS SR z 18.06.2015, sp. zn. 6 MCdo/15/2014).

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol odvolanie matky maloletého M. Z. J. Z. z dôvodu
podľa § 386 písm. b) CSP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).