Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/555/2013 z 23. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2014, sp. zn. 4Co/555/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1112203618.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/555/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1112203618.1 | 2014-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 79b ods. 2 zákona č. 543/2005 Z. z., § 142 ods. 1 OSP, § 142 ods. 2 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f85e32fa-07fb-4d35-ac22-e5fbc9cd8c8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112203618.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/555/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112203618.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
V.. W. O., nar. X.X.XXXX, bytom I. M. XX/XX, E., zast. JUDr. Františkom Sobekom, advokátom, Hertník
10, Hertník, proti odporcom: 1/ Okresný súd Zvolen, J. Kozáčeka 19, Zvolen, 2/ Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 250,- € s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. mája 2013, č.k. 19C
5/2012-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
odporcu 1/ potvrdzuje.

V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 250,- € od 9.12.2010 do 22.2.2012, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku voči odporcovi 1/ návrh zamietol a zamietol návrh voči odporcovi 2/. Vyslovil, že
navrhovateľ a odporca 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania a odporcovi 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
2To 54/2009 bol navrhovateľovi uložený peňažný trest 250,- €, ktorý podľa Záznamu o zložení dňa
4.2.2010 zaplatil. Mal tiež preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2010, č.k.
6Tdo 26/2010, bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 2To 64/2009, v
časti týkajúcej sa obvineného navrhovateľa, ako aj rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 17.12.2007,
sp. zn. 2T 137/2005 a ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušené rozhodnutia zrušené, ktorý rozsudok
NS SR bol Okresnému súdu vo Zvolene doručený dňa 22.10.2010. Zo Záznamu o zložení, položka
denníka D15-13/2001, zo dňa 20.6.2011 zistil, že Okresný súd vo Zvolene zasielal navrhovateľovi sumu
250,- € na adresu prechodného pobytu L. XXX, Z., ktorá suma bola vrátená ako neprevzatá na pošte
a uvedená suma bola opakovane poukazovaná aj v predchádzajúcom období v mesiacoch marec až
máj 2011, avšak bezúspešne. Zo žiadosti adresovanej navrhovateľom Okresnému súdu vo Zvolene zo
dňa 24.11.2010, doručenej súdu dňa 26.11.2010, o vrátenie sumy 250,- € zistil, že navrhovateľ v tejto
žiadosti uviedol adresu I.. M. XX/XX, E..

Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z ust. § 79b ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy,
z ustanovení § 563, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. a vzhľadom a späťvzatie návrhu
navrhovateľom v časti istiny 250,- € späť, v ktorej časti aj konanie uznesením zo dňa 6.9.2012, č.k. 19C



5/2012-37, konanie zastavil, konal o príslušenstve, t.j. o úrokoch z omeškania uplatnených zo žalovanej
istiny 250,- € vo výške 9 % ročne od 8.2.2010 do 7.3.2012.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby voči odporcovi 1/, nakoľko po zrušení rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 26.11.2009, sp. zn. 2To 64/2009 v časti týkajúcej sa obvineného navrhovateľa
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2010, č.k. 6To 26/2010 mu vznikol nárok na vrátenie
zaplateného peňažného trestu v zmysle § 79b ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. odporcom 1/. Poukázal
na ust. § 563 Obč. zák., podľa ktorého bol odporca 1/ povinný splniť túto svoju povinnosť prvého dňa
po tom, ako ho o plnenie navrhovateľ požiadal, a to listom zo dňa 24.11.2010, doručeným odporcovi
1/ dňa 26.11.2010 v lehote 8 pracovných dní s uvedením jeho adresy I.. M. XX/XX, E., ktorá lehota
skončila dňa 8.12.2010. Mal preukázané, že odporca 1/ vrátil navrhovateľovi uhradený peňažný trest v
sume 250,- € prostredníctvom poštového poukazu na výplatu, ktorý mu bol doručený podľa poštového
poukazu pod č. 702 E dňa 22.2.2012, ktorú sumu si navrhovateľ prevzal dňa 7.3.2012. Pokiaľ ide o úroky
z omeškania, dospel k záveru, že odporca 1/ sa dostal do omeškania dňa 9.12.2010 a do 22.2.2012
a dňom 23.2.2012 už odporca 1/ nemohol byť podľa neho v omeškaní, nakoľko navrhovateľ mal pred
týmto dňom už peňažnú sumu vo svojej dispozícii a bolo na ňom, kedy sa v rámci platnosti poštového
poukazu dostaví na poštu a poukázané peniaze si riadne prevezme. Námietku odporcu 1/, že uvedenú
sumu zasielal navrhovateľovi opakovane ešte počas roka 2011 považoval za bezpredmetnú, nakoľko
bola zasielaná na nesprávnu adresu, pričom navrhovateľ uviedol vo svojej žiadosti o vrátenie sumy 250,-
€ adresu I.Á.. M. XX/XX, E., na ktorú mu bol aj poukaz na sumu 250,- € doručený. Preto v časti úrokov
z omeškania uplatňovanej navrhovateľom, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 9.12.2010 do
22.2.2012 v ostatnej časti návrh navrhovateľa na úrok z omeškania zamietol.

Voči odporcovi 2/ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej
legitimácie, keď v danom prípade nie je možné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci, keďže podľa neho nejde o nesprávny úradný postup.

O trovách konania navrhovateľa a odporcu 1/ rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s
odôvodnením, že každý z nich mal v konaní úspech čiastočný. Navrhovateľom uplatnené trovy konania
považoval za neúčelné, keďže v čase spísania návrhu dňa 25.1.2012 a jej podania na súd dňa 3.2.2012
už bezpečne z trestného spisu sp. zn. 2T 137/2005, do ktorého dňa 19.1.2012 nazrel, vedel, že sa mu
súd niekoľkokrát pokúšal žalovanú istinu poukázať, bol dopytovaný súdom písomne na miesto plnenia,
kde žiada prevziať plnenie výzvou zo dňa 9.1.2012, ktorú riadne prevzal a na ktorú reagoval písomným
podaním zo dňa 3.2.2012. Mal za to, že navrhovateľ v čase podania návrhu na súd musel predpokladať,
že mu obratom bude suma 250,- € doručená, pričom napriek tomu žalobu podal dňa 3.2.2012. O trovách
konania odporcu 2/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ako úspešnému v konaní, mu náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ v zamietajúcej časti voči odporcovi 1/ a v časti
trov konania a v týchto napadnutých častiach žiadal rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmeniť
a uložiť odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 250,- € od
8.2.2010 do 7.3.2012 a v časti trov konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil tým, že
ku dňu podania žaloby na súd, odporca 1/ mu sumu 250,- € nevrátil v rozpore so skutočnosťou, že od
októbra 2010 mal vedomosť o tom, že rozsudok, na podklade ktorého mu bol uložený peňažný trest,
bol zrušený a nereagoval ani na jeho výzvu zo dňa 24.11.2010. Poukázal na to, že po celý čas mal
odporca 1/ k dispozícii súdny spis, v ktorom sa nachádzala jeho adresa, ktorá bola totožná s adresou,
ma ktorú mu boli doručované všetky písomnosti v trestnom konaní, pričom z ustanovení Trestného
poriadku mu vyplývala povinnosť nielen oznámiť adresu pre doručovanie písomností, ale aj každú jej
zmenu. Listom zo dňa 6.2.2012 aj potrebné skutočnosti odporcovi 1/ na jeho výzvu oznámil a peňažný
trest mu bol vrátený až dňa 7.3.2012, kedy mu bol vyplatený prostredníctvom poštovej poukážky. Mal
za to, že súd prvého stupňa na jednej strane správne aplikoval ust. § 563 Obč. zák. a na druhej strane
pochybil, keď priznal úrok z omeškania len od 8.12.2010 teda uplynutím 8 pracovných dní od doručenia
výzvy navrhovateľa na plnenie, pretože odporca 1/ sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po
zaplatení peňažného trestu, t.j. dňom 8.2.2010 a to z dôvodu, že po zrušení rozsudku obsahujúceho



výrok o peňažnom treste z hľadiska hmotného práva považoval za nevyhnutné posúdiť uvedený právny
vzťah ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. (ako majetkový prospech
získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol). Za nesprávne posúdený súdom prvého stupňa s poukazom
na ust. § 567 ods. 2 Obč. zák. považoval aj deň, do ktorého bol odporca 1/ v omeškaní s plnením,
pretože týmto dňom podľa neho mohol byť len deň, keď prevzal vrátený peňažný trest, a nie deň, keď
bol podaný poštový poukaz na výplatu. Vytýkal súdu prvého stupňa aj nesprávne rozhodnutie v časti
trov konania, keď považoval trovy konania za neúčelne vynaložené, pretože odporca 1/ jednoznačne
svojim nekonaním a pasivitou preukázal, že mu dobrovoľne peňažný trest dobrovoľne vrátiť nechcel
a účelovými poštovými poukazmi mu posielal sumu 250,- € na rôzne adresy, avšak nie na adresu
jeho trvalého pobytu, ktorá adresa mu bola známa ako zo súdneho spisu, tak aj z centrálnej evidencie
obyvateľstva. Uviedol, že nemohol predpokladať, že mu odporcom 1/ bude obratom suma 250,- €
doručená, preto dôvodne podal návrh na súd, keďže na vrátenie sumy 250,- € od októbra 2010 do
januára 2012. Namietal tiež, že súd prvého stupňa bez návrhu podľa § 164 O.s.p. opravil v rozsudku
chyby v písaní a počítaní.

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že na základe preskúmania spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T 137/2005 sa viackrát neúspešne pokúšal navrhovateľovi vrátiť zaplatený peňažný
trest, a to dňa 17.3.2011 a 25.5.2011, pričom v oboch prípadoch sa platba vrátila ako neprevzatá.
Následne bol navrhovateľ dopytovaný na oznámenie, akým spôsobom mu má byť vrátený peňažný trest,
na čo navrhovateľ dňa 6.2.2012 oznámil, že chce, aby suma 250,- € bola zaslaná poštovou poukážkou
a po tomto oznámení mu znova poukázal platbu 250,- €. Uviedol, že sa pokúšal viackrát navrhovateľovi
vrátiť zaplatený peňažný trest a naopak tým, že navrhovateľ si tento peňažný trest neprevzal, resp.
neposkytol potrebnú súčinnosť na prevzatie žalovanej sumy, mohol sa dostať sám do omeškania.
Poukázal na to, že navrhovateľ v rámci súdneho konania vo veci sp. zn. 2T 137/2005 viackrát menil
adresu na doručovanie písomností, a to vo E., Z. Z., Z.. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že by mu
dobrovoľne nechcel vrátiť peňažný trest a zasielal len účelovo peňažné poukážky.

Odporca 2/ odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v
rozsahu odvolania, t.j. odvolacích dôvodov uvedených navrhovateľom v jeho odvolaní, bez pojednávania
podľa § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite zhodnotil (§
132 O.s.p.), vyvodil z neho aj správny právny záver a s odôvodením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), nepovažujúc námietky navrhovateľa v jeho odvolaní za dôvodné.

Podľa § 79b ods. 1 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy peňažný trest sa platí na účet súdu.

Ak sa peňažný trest alebo jeho časť vracia, súd ho vráti na účet oprávnenej osoby; to platí aj pre trovy
trestného konania (§ 79b ods. 2 cit. vyhlášky).

Navrhovateľ sa domáhal od odporcov 1/ a 2/ vrátenia sumy 250,- €, ktorú sumu uhradil ako peňažný
trest na účet Okresného súdu vo Zvolene na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26.11.2009, sp.zn. 2To 54/09, nakoľko rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2010, sp.zn. 6Tdo
26/2010, bol tento rozsudok zrušený v časti týkajúcej sa jeho osoby, ako aj rozsudok Okresného súdu
vo Zvolene zo dňa 17.12.2007, sp.zn. 2T 137/2005 a ďalšie rozhodnutia obsahovo na tieto rozhodnutia
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Podaním zo dňa 21.6.2012,
došlým na súd dňa 11.7.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh v časti istiny 250,- € späť z dôvodu, že
odporca 1/ mu dňa 7.3.2012 žalovanú istinu uhradil, a zotrval na svojom návrhu v časti 9 % úroku z
omeškania zo sumy 250,- € od 8.2.2010 do 7.3.2012. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6.9.2012,



č.k. 19C 5/2012-37 konanie v časti istiny zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a pokračoval v konaní o návrhu
navrhovateľa v časti úrokov z omeškania. Voči odporcovi 2/ správne z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie návrh navrhovateľa zamietol.

Súd prvého stupňa správne vychádzal pri skúmaní počiatku omeškania s plnením odporcu 1/
navrhovateľovi z ust. § 563 Obč. zák., v zmysle ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal, vychádzajúc zo žiadosti navrhovateľa o vrátenie sumy 250,- € doručenej
odporcovi 1/ dňa 26.11.2010, v ktorej žiadal o vrátenie uvedenej sumy v lehote 8 pracovných dní,
teda do 8.12.2010, počiatok omeškania odporcu 1/ s plnením určil na nasledujúci deň 9.12.2010.
Námietka navrhovateľa, že odporca 1/ sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po zaplatení
peňažného trestu, t.j. dňom 8.2.2010 a to z dôvodu, že po zrušení rozsudku obsahujúceho výrok
o peňažnom treste z hľadiska hmotného práva považoval za nevyhnutné posúdiť uvedený právny
vzťah ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. (ako majetkový prospech
získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol), nebola dôvodná, nakoľko k zaplateniu peňažného trestu
v sume 250,- € navrhovateľom došlo na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26.11.2009, sp. zn. 2To 54/2009. K odpadnutiu dôvodu, ktorý bol dôvodom zaplateniu peňažného trestu
navrhovateľom, došlo až rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2010, sp. zn. 6Tdo 26/2010,
o čom sa navrhovateľ mohol dozvedieť jeho doručením, pričom Okresný súd Zvolen (odporca 1/), na
ktorého účet bol navrhovateľom peňažný trest uhradený, nemal určenú lehotu na vrátenie zaplateného
peňažného trestu v sume 250,- € navrhovateľovi (aj keď z obsahu spisu je nepochybné, že sa pokúšal
o jeho vrátenie navrhovateľovi), preto počiatok omeškania s plnením odporcu 1/ navrhovateľovi bolo
možné vyvodiť z ust. § 563 Obč. zák., ako k tomu dospel súd prvého stupňa. Nedôvodná bola aj
námietka navrhovateľa týkajúca sa dňa, dokedy bol odporca 1/ v omeškaní, keď poukazoval na ust.
§ 567 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo
prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak, pretože suma 250,- € bola odporcom 1/ poukázaná
navrhovateľovi prostredníctvom poštového poukazu, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 22.2.2012,
teda tento bol v jeho dispozícii a bolo len na navrhovateľovi, kedy si uvedenú sumu prevezme. Preto
súd prvého stupňa správne rozhodol, keď v ostatnej časti, návrhu, ktorou si navrhovateľ uplatňoval
úrok z omeškania aj za ďalšie obdobie, zamietol. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani námietku
navrhovateľa smerujúcu voči oprave uskutočnenej súdom prvého stupňa v rozhodnutí zmysle § 164
O.s.p., nakoľko podľa tohto zákonného ustanovenia môže súd kedykoľvek aj bez návrhu opraviť v
rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. V zmysle § 164 O.s.p. môže súd
opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti v zásade v ktorejkoľvek časti rozhodnutia,
t. j. či sa vyskytli vo výroku rozhodnutia, v odôvodnení alebo v poučení. Z porovnania výroku rozsudku
súdu prvého stupňa s odôvodnením jeho rozhodnutia v opravovanej časti vyplýva, že išlo len o zrejmú
nesprávnosť pri počítaní a písaní v uvedených dátumoch.

Odvolací súd preto v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa odporcu 1/ rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vesne nesprávny podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa
nesprávne pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal len z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom v časti
žalovanej istiny 250,- € konanie uznesením zo dňa 6.9.2012, č.k. 19C 5/2012-37 konanie po späťvzatí
návrhu navrhovateľom zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pričom v odôvodnení tohto uznesenia uviedol,
že o trovách rozhodne konečnom rozhodnutí, avšak o týchto trovách aj z hľadiska ust. § 146 ods. 1
a 2 O.s.p., prichádzajúcich do úvahy pri zastavení konania, nerozhodol. Okrem toho výrok o náhrade
trov konania, že navrhovateľ a odporca 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania nezodpovedá ním
uvedenému ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania
sa rozhoduje podľa pomeru úspechu v konaní, teda len jednému z nich ako úspešnému v konaní by
mohol priznať alebo nepriznať náhradu trov konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa
aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie.