Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/96/2014 z 12. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 12. januára 2015, sp. zn. 20S/96/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200938.1 Krajský súd Žilina | 20S/96/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5014200938.1 | 2015-01-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b044edb-28e0-49d1-b579-07a3b21e5fc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200938.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/96/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200938
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200938.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 4, právne zastúpeného
JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom S. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Obec Babín,
zastúpená štatutárkou Teréziou Vlžákovou, so sídlom A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. 0894/2014 z 31.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd konanie zastavuje.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.08.2014, doručenou Krajskému súdu v Žiline elektronicky - mailom dňa 02.04.2014,
doplnenou originálom podania podaným na pošte dňa 05.08.2014, doručeným súdu dňa 08.08.2014,
sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 0894/2014 zo dňa
31.07.2014, ktorým žalovaný podľa § 18 ods. 2 s použitím § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení odmietol sprístupniť
žalobcovi požadovanú informáciu.

Podaním zo dňa 12.12.2014, doručeným krajskému súdu dňa 18.12.2014, žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu zobral žalobu späť, z dôvodu, že po začatí konania žalovaný podal žalobcovi
požadovanú informáciu. Žalobca navrhol, aby súd konanie zastavil a zaviazal žalovaného podľa § 250k
O.s.p. na náhradu trov konania a právneho zastupovania vo výške 356,50 Eur.

Podľa § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p., v spojení s § 250h ods. 2 O.s.p. súd konanie o podanej žalobe zastavil,
z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť.

O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii § 250h ods. 2 O.s.p. s poukazom aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 145/2010 zo dňa 8. februára 2011.

Krajský súd poukazuje na citované rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré konštatuje, že „je nesporné,
že ods. 1 § 250k O.s.p. priamo vylučuje použitie § 142 O.s.p., hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa



posudzuje rovnako, ako pri použití § 142 O.s.p., teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca
mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie § 250k O.s.p. však vylučuje, aby súd
priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy) bez ohľadu na to, či si ju žalovaný
uplatnil alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje § 250h ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd rozhodne o náhrade trov konania, ktoré vznikli žalovanému, ale len v prípade, že žalobca zobral
žalobu späť (môže tak urobiť až do rozhodnutia súdu vo veci) a žalovanému do späťvzatia žaloby vznikli
trovy konania. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť všeobecnú zásadu, že aj žalovanému patrí vždy
náhrada trov konania podľa kritéria úspešnosti. Záver vyplývajúci z ustanovenia § 250k O.s.p. nemôže
spochybniť ani ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p., pretože predpoklady uvedené v hypotéze § 250h ods.
2 O.s.p. nemajú spoločné znaky a § 250k ods. 1, ktorý sa viaže na výsledok, resp. úspech v konaní.
Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, že náhrada trov konania, ktoré vznikli žalovanému, mu môže
byť priznaná len v prípade späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Náhrada trov konania žalovaného v
správnom súdnictve sa neviaže na jeho úspešnosť v konaní.“

Ustanovenie § 146 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku sa
opätovne použije primerane (nie rovnako) v podmienkach správneho súdnictva. Podľa citovaného
ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný oneskorene, je povinný uhradiť
trovy odporca. V podmienkach správneho súdnictva súd preto skúma, či zastavenie konania spôsobil
žalobca alebo žalovaný. Ak zastavenie konania spôsobil žalovaný, súd podľa ustanovení § 146 ods.
2, § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku prizná žalobcovi náhradu
trov konania. Ak zastavenie konania spôsobil žalobca, súd podľa rovnakých, v predchádzajúcej vete
citovaných, ustanovení Občianskeho súdneho poriadku žalovanému neprizná náhradu trov konania, ak
samozrejme nejde o späťvzatie žaloby podľa § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zavinenie
možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie z hľadiska hmotného práva, pretože by išlo o
posúdenie veci samej (meritórne rozhodnutie).

Súd poukazuje, že úprava trov konania v piatej časti O.s.p. je špeciálna vo vzťahu k ostatným častiam
Občianskeho súdneho poriadku (druhá časť O.s.p., v ktorej sú upravené aj trovy konania). Ustanovenie
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. upravuje, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti (piatej časti O.s.p.), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

To znamená, že ustanovenia o trovách konania, ktoré sú uvedené v piatej časti O.s.p., sú špeciálnymi
ustanoveniami vo vzťahu k ustanoveniam o trovách konania, ktoré sú upravené v tretej časti O.s.p.
Špeciálne ustanovenia majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami, ktoré je možné, s poukazom
na § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., použiť iba primerane na konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.

V druhej hlave piatej časti O.s.p. zákonodarca v § 250h upravil náhradu trov konania, ktoré účastníkom
konania vzniknú v súvislosti so späťvzatím návrhu po podaní správnej žaloby. Toto ustanovenie je
špeciálnym ustanovením a podľa názoru krajského súdu je potrebné ho prioritne aplikovať v prípade
zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. (v prípade späťvzatia podanej žaloby), čo aj prejednávaný
prípad.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na túto špeciálnu úpravu, nie je možné aplikovať pri použití §
246c ods. 1 prvá veta O.s.p. ustanovenia § 146 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré upravujú náhradu trov konania v
prípade, ak konanie bolo zastavené, osobitne § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý upravuje náhradu trov konania
pri zastavení konania z dôvodu zavinenia zo strany účastníkov konania.

Ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p. špecificky upravuje náhradu trov konania v prípade späťvzatia žaloby
žalobcom a umožňuje priznať trovy konania iba žalovanému - orgánu verejnej správy. Podobným
ustanovením v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je špeciálna úprava § 250k O.s.p., ktorý
upravuje náhradu trov konania na princípe úspechu účastníka konania a umožňuje priznať trovy konania
iba žalobcovi, ktorý mal úspech celkom alebo sčasti a neumožňuje priznať náhradu trov konania
žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý v konaní by prípadne úspech mal (ak by bola žaloba
zamietnutá).



Vzhľadom na špecifické ustanovenia o trovách konania upravené v druhej hlave piatej časti O.s.p.,
a to nielen vo vzťahu k náhrade trov konania v prípade úspechu žalobcu v konaní, ale aj v prípade
zastavenia konania na základe spävzatia podanej žaloby, podľa názoru krajského súdu, nie je možné
v prípade spävzatia podanej žaloby skúmať pohnútky žalobcu k takémuto úkonu - skúmať dôvody, pre
ktoré žalobca zobral návrh späť. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že návrh zobral späť z dôvodu,
že po podaní žaloby došlo k sprístupneniu požadovanej informácie, čo vyplýva z podania právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 12.12.2014 (č.l. 68 spisu), ako aj z obsahu spisu. Podľa názoru krajského súdu,
zákonné ustanovenia upravujúce trovy konania v druhej hlave piatej časti O.s.p. neumožňujú aplikovať
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vo väzbe na § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a skúmať pohnútky žalobcu,
ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby - zohľadniť a priznať žalobcovi trovy konania v prípade, že dôjde
k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konaniu o podanej žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. aj z dôvodu,
že žalovaný, po podaní žaloby, vyhovel žalobe a poskytol požadované informácie, ktoré napadnutým
rozhodnutím neboli žalobcovi sprístupnené.

Podľa krajského súdu nie je možné priznať žalobcovi, ktorý síce preukázal, že po podaní žaloby
požadovaná informácia mu bola sprístupnená, účelne vynaložené trovy konania v súvislosti s podaním
žaloby, nakoľko ustanovenie § 250h ods. 1 v spojení s ust. ods. 2 takúto možnosť v druhej hlave
piatej časti O.s.p. neupravuje a jednoznačne umožňuje priznať trovy konania výlučne žalovanému,
pokiaľ žalovaný vznik a existenciu takýchto trov súdu preukáže. Naviac krajský súd poukazuje,
že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný správny orgán odmietol
žalobcovi sprístupniť informácie. Toto rozhodnutie, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu,
nebolo žalovaným správnym orgánom zrušené a je právoplatné a vykonateľné. Aj z tohto dôvodu a
vzhľadom na úpravu trov konania v prípade späťvzatia žaloby podľa § 250h O.s.p., nie je možné priznať
žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, z uvedeného dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave.