{"guid": "0023b98a-cdeb-4a7a-814f-5758431a712c:fcfbdbd6-b2c8-448d-9f0c-7a52a6548331", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3", "spisova_znacka": "10CoP/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/17/2018 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2018, sp. zn. 10CoP/17/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3", "identifikacne_cislo": "5115201509", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Judita Juráková", "sudca_id": 385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-jurakova-385", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcfbdbd6-b2c8-448d-9f0c-7a52a6548331", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115201509.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: T. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina ako kolíznym opatrovníkom, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, Z. a otec: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, G. O., o zníženie výživného, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/20/2015-531 zo dňa 10. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov   nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého T.. S
poukazom na § 62 a § 78 ods. 1 (citované v napadnutom rozsudku) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „ZoR“) dospel k záveru, že nie je preukázaný dôvod na zníženie výživného, nakoľko nedošlo
k zásadnej zmene na strane rodičov, ku ktorej by súd mohol prihliadať.
2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 9P 58/2011-130, zo dňa 22.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 6CoP
73/2012-154, zo dňa 16.05.2012 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180
€. Maloletý bol žiakom základnej školy, pričom neboli zistené žiadne mimoriadne výdavky. Na strane
matky bolo preukázané, že jej priemerný mesačný príjem je vo výške 350 € mesačne. Pokiaľ sa týka
otca, ten mal príjem z pracovnej činnosti a to vo výške 154 € mesačne (polovičný pracovný úväzok),
pričom pracoval aj rôzne brigádnicky, takže jeho príjem bol na úrovni 550 € mesačne. Súd prihliadol aj
na tú okolnosť, že otec nadobudol aj nehnuteľnosť - rodinný dom, na základe dedičstva.

3.V súčasnej dobe je matka naďalej zamestnaná ako prevádzkový pracovník v materskej škole s
mesačným čistým príjmom vo výške 371 € za obdobie 01/2014 - 12/2015 a 391 € v 01/2016 - 07/2017,
pričom v období do 1.9.2017 bola práceneschopná. Uvedený príjem považoval súd za primeraný
vzhľadom na jej pomery, keď má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity a je samoživiteľka.
Matka naďalej s maloletým žije v byte, kde platí nájomné 110 €, za inkaso 48 € a ďalšie výdavky spojené
s užívaním bytu.
4.Pokiaľ ide o aktuálne pomery otca, ten síce bol v rozhodnom období zamestnaný v riadnom pracovnom
pomere na pracovnú zmluvu, ale len na polovičný úväzok, keď dosahoval nasledovný čistý príjem: od
09/2014 do 09/2015 vo výške 160 € mesačne, od januára 2016 vo výške 173 € mesačne, 01/2017
- 174 €, 04 - 05/2017 - 17 €, 06/2017 - 64 €, 07/2017 - 181 €. Popritom si privyrábal brigádne a
dosahoval príjem 20 - 80 € mesačne, od 09/2015 do 12/2015 bol nezamestnaný. V roku 2017 bol
zamestnaný na plný pracovný úväzok, ale zamestnávateľ s ním údajne nebol spokojný a ukončil



pracovný pomer v skúšobnej dobe; v tomto zamestnaní dosiahol hrubý príjem 404 až 522 € mesačne.
Otcom tvrdená nespokojnosť s jeho prácou je však podľa okresného súdu v rozpore s hodnoteniami
ostatných zamestnávateľov, ktorý ho charakterizovali ako pracovitého a bezproblémového. Dodal, že i v
čase posledného určovania výživného otec pracoval len na polovičný úväzok a privyrábal si brigádami,
ale bolo súdmi vyhodnotené, že jeho potenciálu zodpovedá príjem 550 € mesačne, ktorý príjem aj sám
deklaroval. Zmena zdravotného stavu u otca v takom smere, že by mu bránila vykonávať povolanie,
taktiež podľa súdu prvej inštancie nenastala, nakoľko problémy so sluchom ho na výkon povolania
kuchára nediskvalifikujú a pokiaľ bol aj operovaný na herniu, išlo o krátkodobú práceneschopnosť.
Nedošlo k zmene ani jeho počtu či rozsahu vyživovacích povinností.
5.Na základe opísaného okresný súdu zhrnul, že od posledného určenia výživného sa možnosti a
schopnosti otca dosahovať príjem tak, ako tomu bolo pri poslednom určení výživného, nezmenili. Otec
je vyučený kuchár, pričom o uvedenú profesiu je stály záujem zo strany zamestnávateľov, čo mal súd
preukázané aj ponukami zamestnania na webovej stránke profesia.sk, pričom ponúkaná mzda bola i
700 € netto, v prípade pomocnej sily 2,50 - 3 eur/hodinu. Za neakceptovateľnú označil v danej spojitosti
tiež pasivitu otca, ktorý nie je ochotný hľadať si prácu na plný úväzok, prípadne s lepším príjmom alebo
ďalšie brigády s odôvodnením, že jemu takýto príjem postačuje, že on je skromný človek. Zdôraznil, že
otec má urobiť maximum pre materiálne zabezpečenie svojho syna a jeho ľahkovážny postoj nemôže
ísť na úkor plnenia potrieb maloletého.

6.Iné skutočnosti pre zníženie výživného podľa okresného súdu vykonaným dokazovaním neboli zistené.
Pokiaľ u otca došlo k zníženiu majetkových pomerov, k tomu  nemohol prihliadať, nakoľko otec na
základe darovacej zmluvy z 7.7.1999 nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. W., a to rodinný dom a k
nemu prislúchajúce pozemky do výlučného vlastníctva. V následnom období otec nehnuteľnosť zveľadil,
zrekonštruoval. Nakoľko mal obavu, že o uvedenú nehnuteľnosť príde v exekúcii vedenej proti nemu
pre neplatenie výživného na maloletého, účelovo túto nehnuteľnosť predal sebe blízkej osobe - svojej
budúcej manželke dňa 16.4.2014 a to  rodinný dom v 9/10-inách a pozemky v 1/1-ine za sumu 15 970 €.
Podľa zmluvy táto kúpna cena mala byť vyplatená pred uzavretím kúpnej zmluvy v hotovosti. Následne
dňa 11.8.2015 spolu s manželkou nehnuteľnosti predali za celkovú kúpnu cenu 115 000 €, z toho 2 000
€ tvorila odplata sprostredkovateľovi, v prospech manželky otca a na jej účet bola vyplatená suma 15
670 € (za pozemky) a v prospech otca na jeho účet suma 97 330 € (za rodinný dom).
7.Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že predchádzajúci právny úkon bol predstieraný,
otcovi ako menšinovému spoluvlastníkovi na jeho účet bola vyplatená v konečnom dôsledku väčšia
časť kúpnej ceny. Manželke otca teda bola na jej účet vyplatená suma, ktorá je takmer zhodná s
kúpnou cenou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudla. Aj keby sa následne otec s manželkou vyrovnal (čo
súd nepovažoval za potrebné skúmať), je nutné podľa okresného súdu konštatovať, že otec sa bez
dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, keď nehnuteľnosť, resp. podiel na nehnuteľnosti,
pôvodne predal za cenu omnoho nižšiu, ako bola cena reálna/trhová, o takmer 100 000 €. Aj keď
možno považovať za argument, že tak učinil v prospech blízkej osoby, takýto úkon mohol urobiť len na
vlastnú zodpovednosť, nie v neprospech a na vrub maloletej osoby, voči ktorej má zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Otec sa účelovo ukrátil o kúpnu cenu, resp. o jej časť, z ktorej sumy mohol bez ťažkostí hradiť
dosiaľ určené výživné po celú budúcu dobu, počas ktorej bude potrebné mal. dieťa vyživovať, a mohol
hradiť aj svoje bežné potreby. Okresný súd mal za to, že otec naďalej disponuje celou kúpnou cenou
za uvedené nehnuteľnosti a z tohto hradí svoje bežné výdavky, keďže jeho príjem je príliš nízky, aby z
toho mohol svoje bežné potreby uspokojiť. Nie je totiž predpoklad, že by ho jeho manželka dlhodobo
vyživovala. Otec sa teda rozhodol majetok, ktorý vlastnil, za života spotrebovať a z týchto prostriedkov
žije, aby tak v budúcnosti neostalo po ňom dedičstvo v prospech maloletého, ktorá skutočnosť vyplýva
aj z jeho tvrdenia, že „maloletý mohol dom mať, keby sa jeho matka správala ako mala“. Tým sa
jednoznačne potvrdila účelovosť jednotlivých právnych úkonov otca súvisiacich s dispozíciou s jeho
majetkom.

8.Podľa súdu prvej inštancie však zmena nastala na strane mal. T., ktorý nastúpil v septembri 2017 na
strednú školu do Trnavy, býva na internáte (poplatok platí futbalový klub), jeho bežné výdavky dosahujú
240 € mesačne, je vo vývoji, hrá reprezentačne futbal v prvej lige. Je teda zrejmé, že od posledného
určenia výživného sa jeho potreby zvýšili, prestúpil najprv na druhý stupeň základného vzdelania, kde
sú súdu známe zvýšené výdavky aj z vlastnej praxe, a následne na strednú školu. V súvislosti s jeho
prirodzeným rastom a športovou aktivitou vzrástli u neho výdavky na bežné potreby ako sú strava,
hygiena a ošatenie, teda zmenili sa potreby maloletého, ktoré okolnosti rovnako neodôvodňujú zníženie
výživného.



9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Zopakoval, že jeho príjem činí len 180 €,
pričom bol nútený predať dedičstvo, aby mohol platiť výživné, nakoľko dovtedy si požičiaval finančné
prostriedky. V roku 2015 sa oženil, jeho manželka bola práceneschopná, preto sa dostal do finančnej
krízy. Finančné prostriedky za predaj nehnuteľností čiastočne vrátil tým, čo mu požičiavali, vo veľkej
miere prestávkoval a čiastočne daroval priateľke - dovolenky a pod. Aktuálne mu nezostáva na bežné
výdavky a nie je schopný platiť súdom určenú čiastku - 180 €. Matka maloletého podala na neho dvakrát
exekúciu, preto bol nútený majetok odpredať. Dodal, že maloletý mu nikdy nepovedal otec, nie je to pre
neho syn. Sú to pre neho cudzí ľudia, ktorí ho sklamali, chceli finančne využiť a obrať o majetok. Žiadal
preto opätovne prehodnotiť jeho finančnú situáciu a opísané skutočnosti.

10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka súhlasila s rozhodnutím okresného súdu. Zdôraznila, že
bola nútená podať žiadosť o vykonanie exekúcie, keďže otec výživné neplatil. Zopakovala, že otec v
roku 2002 na základe darovacej zmluvy nadobudol nehnuteľný majetok, ktorý v roku 2014 predal svojej
budúcej manželke, následne o rok na to nehnuteľnosti predali za celkovú sumu 115.000 €, čo okresný
súd jednoznačne vyhodnotil ako predstieraný právny úkon, keď otec maloletého naďalej disponuje celou
kúpnou sumou, z ktorej hradí manželkine bežné aj nadštandardné výdavky. Okrem toho sa účelovo
vyhýba práci, v ktorej by mohol zarobiť viac. Je vyučený kuchár a o uvedenú profesiu je stále záujem.
V roku 2017 už bol zamestnaný na plný úväzok, pracovný pomer však skončil v skúšobnej dobe. Tvrdí,
že zamestnávateľ s ním nebol spokojný, ale toto tvrdenie je v rozpore s hodnotením zamestnávateľa.
Záverom opätovne poukázala na zmenu pomerov na strane maloletého v podobe vyšších nákladov,
vzhľadom na to, že nastúpil na strednú školu v Trnave. Dodala, že otec maloletému ničím neprispieva,
preto suma 180 € na dobu približne 4 rokov nemôže byť pre neho nesplniteľná.
11. V následnom písomnom stanovisku otec uviedol, že na chodbe súdu sa mu matka maloletého
vyhrážala, že bude platiť jeho manželka „s úškrnom“. Nie je pravdou, že išlo o predstieraný úkon, nakoľko
jeho aktuálna manželka mu od roku 2013 požičiavala finančné prostriedky na platbu výživného. Po tom
ako sa matka maloletého vyhrážala exekúciou, bol nútený nehnuteľnosť predať. Jeho aktuálna manželka
bola dobre zabezpečená, aktuálne jej v žiadnom prípade nehradí nadštandardné výdavky. Naopak
požičané peniaze jej vrátil, časť dal na charitu. Ostatné prehral v automatoch a herniach. Pravdou nie je,
že sa vyhýba práci, naopak neustále reaguje na inzeráty, ale plat kuchára je všade minimálny. Uzavrel,
že čiastka 180 € je pre neho neprijateľná. Tiež potrebuje na výživu, nový chrup, strojček na ucho. Nie
je schopný platiť viac ako 40 € mesačne.
12. V reakcii na opísané matka písomne uviedla, že si nie je vedomá, že by si nejakým spôsobom
vyhrážala otcovi maloletého. Exekúcia bola jediná možnosť ako zameškané výživné otca vymáhať.
Dodala, že ona ako jeden z rodičov okrem výchovy prispieva maloletému na bývanie a stravu doma, v
škole, v internáte, na ošatenie, šport, školu, zdravotné výdavky, zatiaľ čo otec neprispieva ničím. Preto
suma 180 € nie je až takou veľkou záťažou, keď ako sám uviedol v predchádzajúcom vyjadrení daroval
finančné prostriedky na charitu, prehráva finančné prostriedky v herniach, platí dovolenky a pod.
13. Napokon, v poslednom stanovisku otec maloletého uviedol, že matka klame, keď sa mu dvakrát
vyhrážala exekúciou majetku. Nie je pravdou, že exekúcia bola jediná možnosť ako zmeškané výživné
vymáhať. Týmto rozhodnutím ho dostala do ešte väčšej finančnej núdze. Exekúcia je posledná možnosť
ako okradnúť a zneužiť človeka. Menovaná to urobila, nenaštudovala a nevyužila iné prostriedky.
Vedome klame a naďalej sa chce priživovať na jeho živote, on si však zariadil nový spôsob žitia, oženil
sa a o syna nemá záujem, keďže je len platič a nie otec. Finančné prostriedky na výživné si požičiava,
pritom nevie, či nejdú na alkohol pre matku, ktorú poznal ako alkoholičku. V ostatnom zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii.

14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),  po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP ako vecne správny.

15. Odvolacia argumentácia otca neobstojí. Exekúcia je totiž legitímny/zákonný prostriedok na získanie/
zabezpečenie súdom priznanej pohľadávky, ktorá nie je dobrovoľne u/hradená. A naopak, pokiaľ by
matka maloletého predmetný nárok dieťaťa neuplatňovala (t.j. nevymáhala by už splatné výživné), takéto
jej konanie by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa. Nadväzne oznámenie/informácia podaná matkou
otcovi, že v prípade pokračovania neplnenia si vyživovacej povinnosti (otcom) pristúpi k nútenému



výkonu rozhodnutia, nie je neprípustným „vyhrážaním“, ako to účelovo tvrdí odvolateľ, ale v celom
rozsahu správnym a žiaducim/potrebným (z pohľadu ochrany záujmov maloletého dieťaťa) využitím
zákonného inštitútu - výkonu súdneho rozhodnutia. Hoci otec v tejto spojitosti opakovane zdôraznil, že
matka nevyužila iné možnosti, sám žiadnu inú možnosť ani nešpecifikuje/neuvádza. Ide teda zjavne len
o tendenčné a subjektívne hodnotenie exekúcie, ktorá pochopiteľne subjektívne otca zasiahla, v plnej
miere však (otec) opomína to, že primárnym dôvodom exekúcie bolo neplnenie jeho zákonnej povinnosti
a súčasne bez povšimnutia nechal okolnosť/otázku, z čoho mala matka v čase, keď on neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť, uhrádzať každodenné potreby dieťaťa.
16. Pokiaľ ďalej samotný otec uvádza, že finančné prostriedky získané z predaj domu a pozemkov
prehral v herniach, resp. použil na dovolenku pre svoju aktuálnu manželku, takéto konanie je z
pohľadu záujmu maloletého dieťaťa neakceptovateľné. Plnenie vyživovacej povinnosti je totiž primárnou
zákonnou povinnosťou rodiča a má prednosť pred inými výdavkami, tobôž takéhoto charakteru. Inými
slovami, použite finančných prostriedkov výživou povinnou osobou na takýto účel nemožno zohľadniť/
vyhodnotiť v neprospech dieťaťa.
17. Iné dôvody, pre ktorý by mal byť nesprávny určujúci záver okresného súdu o tom, že otec
neprípustne nakladá so svojim majetkom tak, že špekulatívne (v úmysle vyhnúť sa exekúcii výživného,
čo potvrdil samotný otec) odpredal nehnuteľnosti a kúpnu cenu (resp. jej časť, okrem tej, o ktorú sa
bez dôležitého dôvodu ukrátil) používa na nie nevyhnutné účely, odvolateľ nepomenoval. Ani z úradnej
moci (pri rešpektovaní požiadavky zvýšenej procesnej aktivity súdu v mimosporovom konaní) odvolací
súd nenachádza dôvod, ktorý by relevantne spochybnil predmetný záver. Taktiež sa krajský súd  v
plnom rozsahu stotožnil s ďalším/druhým zásadným záverom o potencionalite príjmu na strane otca a
neakceptovateľnosti jeho pasívneho prístupu k získaniu štandardného - v rámci objektívnych možností
otca (vzdelanie, vek) - príjmu.

18.Nadväzne možno zhrnúť, že je správnym konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázanosti takej
zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému T., o to viac,
že u maloletého (ako správne poznamenal okresný súd - bod 8 tohto rozsudku) od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo k podstatnému nárastu potrieb/výdavkov. Z opísaných dôvodov pristúpil
odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti  k maloletému dieťaťu.
19.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

20.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ



poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.  Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/20/2015", "guid": "044c6072-2ee8-47a2-8237-0c1b63444a26:e99ebac4-a3c0-4ded-b518-560fd04760a1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7b7d6b09-c904-4e74-ac4f-baebb8add394:09436aa5-6f76-4948-bbf9-e308b568e38b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1", "spisova_znacka": "6CoP/73/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/73/2012 z 22. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3712203726.1"}], "citovane_v": []}