Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/66/2015 z 24. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. augusta 2015, sp. zn. 20CoE/66/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5813204362.1 Krajský súd Žilina | 20CoE/66/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5813204362.1 | 2015-08-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ef4f8c4-717a-4911-9b7a-1589c17f350e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5813204362.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/66/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813204362.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej
420/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti povinnému: P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 65 560,88 Eur s príslušenstvom, ktoré
exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Petra Stana, so sídlom
O. XX, XXX XX S., pod sp.zn. EX 1033/13, na základe odvolania povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č.k. 8Er/969/2013-79 zo dňa 23. septembra 2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 8Er/969/2013-79 zo dňa 23.09.2014
p o t v r d z u j e.

Účastníkom konania - oprávnenému a povinnému súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z
n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd výrokom I/ návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Výrokom II/ zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že okresný súd dňa 20.11.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Stanu
vykonaním exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodcovského rozsudku VK 38/2013 zo dňa
15.04.2013, rozhodcovského rozsudku VK 39/2013 zo dňa 15.04.2013, rozhodcovského rozsudku VK
40/2013 zo dňa 15.04.2013, rozhodcovského rozsudku VK 41/2013 zo dňa 15.04.2013, rozhodcovského
rozsudku VK 42/2013 zo dňa 15.04.2013, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 24.05.2013. Dňa
25.06.2014 bol na okresný súd doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj návrh na
odklad exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že mu nebola doručená žaloba vo veci navrhovateľa RAVEN a.s.
proti odporcom MBM-STAV s.r.o. v prvom rade jemu ako fyzickej osobe v druhom rade. Vzhľadom k
tomu sa nemal ako k týmto skutočnostiam vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Nebol mu doručený ani rozsudok, ktorý by ho zaviazal k úhrade vyššie uvedenej sumy, pričom poukázal
na ust. § 58 ods. 2 O.s.p., preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Ďalej uviedol,
že mu ako fyzickej osobne nebolo doručená ani upovedomenie o začatí exekúcie, táto skutočnosť mu
bola oznámená od spoločnosti MBM-GROUP a.s. s tým, že mu budú vykonávané zrážky zo mzdy.
Právny zástupca oprávneného v stanovisku z 27.08.2014 uviedol, že tvrdenia povinného sú účelové
a zavádzajúce, nakoľko povinný je konateľom a spoločníkom spoločnosti MBM-STAV s.r.o., so sídlom
v Námestove, ktorá bola povinným v 1. rade predmetnej žaloby, preto povinný musel mať vedomosť
o žalobe, ktorá bola podaná na uvedenú spoločnosť, ako aj na osobu konateľa. Uvedená spoločnosť
žaloby prevzala dňa 13.03.2013. Poukázal na Oznámenie o stave exekúcie z Exekútorského úradu
Trnava JUDr. Petra Stanu, v zmysle ktorého sa zamestnanci exekútorského úradu snažili viackrát
doručiť upovedomenie o začatí exekúcie povinnému poštou, čo sa však nepodarilo. Ani po telefonickom
kontakte s povinným sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorú by bolo možné predmetné upovedomenie



doručiť, povinný poskytnutie tejto adresy odmietol. Povinný aj v štádiu rozhodcovského konania ako
žalovaný v 2. rade konal obštrukčne, nakoľko sa vyhýbal doručovaniu všetkých písomností, ktoré súviseli
s rozhodcovským konaním - žaloby, rozhodcovských rozsudkov a tieto si zámerne a účelovo neprevzal.
Spôsob doručovania súdnych písomností v rámci rozhodcovského konania je upravený v rokovacom
poriadku rozhodcovského súdu. Oprávnený podotkol, že povinný sa nepochybne podrobil právomoci
rozhodcovského súdu, nakoľko podpísal rozhodcovskú doložku ako súčasť dohody o pristúpení k
záväzku zo dňa 15.02.2013, ktorá dohoda bola medzi jej účastníkmi individuálne dojednaná. Oprávnený
mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre odklad exekúcie v zmysle § 56 Exekučného
poriadku, ani podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 a nasl. Exekučného poriadku, preto žiadal
tento návrh zamietnuť.

Exekučný súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že exekučné konanie začalo na základe
právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a to rozhodcovského rozsudku VK 38/2013 zo dňa
15.04.2013, rozhodcovského rozsudku VK 39/2013 zo dňa 15.04.2013, rozhodcovského rozsudku VK
40/2013 zo dňa 15.04.2013 a rozhodcovského rozsudku VK 42/2013 zo dňa 15.04.2013. Dňa 20.11.2013
po preskúmaní spisov rozhodcovského súdu sp. zn. VK 38/2013, VK 39/2013, VK 40/2013, VK 41/2013
a VK 42/2013 vyšší súdny úradník exekučného súdu vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora
JUDr. Petra Stanu vykonaním exekúcie voči povinnému pre vymoženie 65 560,88 Eur + úroku z
omeškania 5 050,09 Eur + trov predchádzajúceho konania 4 720,35 Eur + trov právneho zastúpenia 5
488,38 Eur + trov exekúcie. Z oznámenia súdneho exekútora o stave exekúcie zo dňa 27.08.2014 mal
exekučný súd preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému zasielané niekoľkokrát,
ten však zásielky nepreberal v odbernej lehote. Pri komunikácii s pracovníkom exekútorského úradu sa
vyjadril, že bude komunikovať len písomne, avšak adresu na doručovanie písomností odmietol uviesť.
Tvrdenia povinného, že mu nebola doručená žiadna žaloba považuje exekučný súd za účelové z dôvodu,
že povinný je konateľom spoločnosti MBM-STAV s.r.o., ktorá vystupuje v rozhodcovských konaniach
ako žalovaný v 1. rade. Rovnako ako v prebiehajúcom exekučnom konaní, aj v rozhodcovskom konaní
povinný konal obštrukčne, nakoľko sa vyhýbal doručovaniu písomností, ktoré súviseli s rozhodcovským
konaním. Exekučný súd poukázal na skutočnosť, že povinný ako fyzická osoba dňa 15.02.2012 podpísal
dohodu o pristúpení k záväzku uzatvorenú medzi ním ako pristupujúcim dlžníkom, spoločnosťou RAVEN
a.s. ako veriteľom a spoločnosťou MBM-STAV s.r.o. ako dlžníkom. Z dohody vyplýva, že povinný s
zaviazal bez obmedzenia a na prvú výzvu veriteľa uhradiť akékoľvek splatné záväzky dlžníka, ktoré
vznikli alebo v budúcnosti vzniknú na základe a v súvislosti s RKZ č. 277/265/06/11-OD, resp. na základe
iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (čl. II. dohody). Exekučný súd mal preukázané,
že povinný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie
exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ani odklad exekúcie v súlade s
ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj návrh na
odklad exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný odvolanie. Zdôraznil, že mu nebola doručená žiadna žaloba
vo veci navrhovateľa RAVEN a.s. proti odporcom MBM-STAV s.r.o. v prvom rade a jemu ako fyzickej
osobe v druhom rade, preto sa nemal ako k týmto skutočnostiam vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Rozsudok tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Namietal, že
exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodňuje iba tým, že povinný ako fyzická osoba, bol konateľom
spoločnosti MBM-STAV, s.r.o., ktorá vystupovala v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v prvom rade,
z toho dôvodu musel povinný vedieť o skutočnostiach uvádzaných v žalobe, ako aj že povinný konal
obštrukčne, nakoľko sa vyhýbal doručovaniu písomností. Dôvody, na základe ktorých okresný súd
zamietol návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie, považuje povinný za nedostatočné. Uviedol,
že rozhodcovský súd nerešpektoval ustanovenia O.s.p. o doručovaní písomností do vlastných rúk a vo
svojom rokovacom poriadku si stanovil svoje ustanovenia o doručovaní, ktoré sú v rozpore s O.s.p.,
nebolo mu doručené ani upovedomenie o začatí exekúcie, ani mu nebolo oznámené, že si má tieto
dokumenty prevziať na pošte, nebol mu ustanovený ani opatrovník, ktorý by preberal za neho poštu.
Žiadal, aby okresný súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že exekúciu zastavuje a odkladá
exekúciu.

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo
dňa 10.03.2015. Uviedol, že povinný v odvolaní uvádza rovnaké skutočnosti ako v návrhu na
zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie, pričom nedôvodí žiadnymi novými skutočnosťami, ktoré
by boli spôsobilým odvolacím dôvodom. Oprávnený popiera, že povinnému nebola doručená žaloba



ani rozsudok (rozsudky), s ktorými skutočnosťami sa dostatočne a právne relevantne vysporiadal
rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovských rozsudkov. Ďalej uviedol, že povinný tým, že
komunikoval s pracovníkom exekútorského úradu, mal vedomosť o tom, že prebieha exekučné konanie,
avšak účelne sa vyhýbal preberaniu zásielok. K tvrdeniu povinného, že mu nebola doručená ani žaloba,
poukázal na § 25 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Taktiež poukázal na dohodu
o pristúpení k záväzku uzatvorenú medzi ním ako pristupujúcim dlžníkom, spoločnosťou RAVEN a.s.
ako veriteľom a spoločnosťou MBM-STAV, s.r.o. ako dlžníkom, čl. IV dohody, preto povinný musel
mať vedomosť, že v prípade vzniku sporov tieto sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom, akým
spôsobom, ako aj že predpisy rozhodcovského súdu ako rokovací poriadok a iné sú pre konanie
pred rozhodcovským súdom záväzné. Konštatoval, že tvrdenie povinného, že rozhodcovský súd
nepostupoval v súlade s § 48 ods. 4 O.s.p. a že si vo svojom rokovacom poriadku stanovil svoje
ustanovenia o doručovaní, ktoré sú v rozpore s O.s.p., vychádza z nesprávneho pochopenia zákona,
nakoľko rozhodcovské súdy konajú v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v ktorom je
o.i. upravený aj spôsob doručovania písomností a spôsob konania pred rozhodcovským súdom. Povinný
podpísaním dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 15.02.2012 vyjadril svoj súhlas s tým, aby sa spory
riešili pred rozhodcovským súdom, teda aj s právnou úpravou týkajúcou sa doručovania písomností.
Odvolanie povinného je nedôvodné, preto navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť.

V predkladacej správe zo dňa 03.06.2015 (č. l. 102 spisu) zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu
povinného nemieni v celom rozsahu vyhovieť, rozhodnutie VSU považuje za správne, v súlade
so zákonom a v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne z nasledovných dôvodov:

Krajský súd sa zaoberal odvolacími námietkami povinného, ktorý tvrdil pochybenia v postupe
rozhodcovského súdu, keď mu nedoručil ani návrh ani rozhodcovské rozsudky (exekučné tituly). Krajský
súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu rozhodcovského súdu, ktorý sa týka posudzovaných
exekučných titulov, a to rozhodcovských rozsudkov VK 38/2013 zo dňa 15.04.2013, VK 39/2013 zo
dňa 15.04.2013, VK 40/2013 zo dňa 15.04.2013, VK 41/2013 zo dňa 15.04.2013, VK 42/2013 zo
dňa 15.04.2013 (ďalej len „rozhodcovské rozsudky“ alebo „exekučné tituly“) a z jeho obsahu zistil, že
uvedené rozhodcovské rozsudky vydal rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o.,
so sídlom vo Zvolene a súčasťou spisov uvedeného rozhodcovského súdu je návrh navrhovateľa, v
ktorom sa proti odporcovi (povinnému) domáha zaplatenia istiny s príslušenstvom, o ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd. Z obsahu spisov rozhodcovského súdu (po otvorení doporučenej zásielky R 72 398
005) krajský súd zistil, že návrhy, na základe ktorých konal a následne aj rozhodol rozhodcovský súd boli
doručované povinnému na adresu Q. XXX/XX, A., doporučenou zásielkou s doručenkou do vlastných
rúk s opakovaným doručením pod podacím č. 72398005, ktoré boli doručované povinnému na uvedenú
adresu tak, že dňa 12.03.2013 poštový doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie s výzvou
na opakované doručenie, opakované doručenie je vyznačené na doručenke s dátumom 13.03.2013 a
deň uloženia zásielky 13.03.2013. Uvedená zásielka je opatrená pečiatkou Pošty Námestovo 1 zo dňa
03.04.2013 s označením v „odbernej lehote nevyzdvihnuté“ a prezenčnou pečiatkou rozhodcovského
súdu „došlo dňa 04.04.2013.“ Z pripojených spisov rozhodcovského súdu súd ďalej zistil (po otvorení
zásielky R 72 402 124), že exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky boli doručované povinnému na
adresu Q. XXX/XX, A. doporučenou zásielkou do vlastných rúk s opakovaným doručením s doručenkou
pod podacím č. 72402124, ktoré povinný v odbernej lehote nevyzdvihol, ako je zrejmé aj z prezenčnej
pečiatky Pošta Námestovo 1 zo dňa 22.05.2013 s neúspešným pokusom o doručenie s výzvou na
opakované doručenie 02.05.2013 s opakovaným doručením určeným na deň 03.05.2013 a deň uloženia
zásielky 03.05.2013, ako aj z prezenčnej pečiatky rozhodcovského súdu „došlo dňa 24.05.2013.“

Doručovanie v rozhodcovskom konaní je upravené v § 25 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak,
písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto
podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi



na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti,
písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu
podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý
umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa
považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

Podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych
písomností.

Podľa § 25 ods. 4 cit. zákona, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do
vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
9a) § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

S poukazom na ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. bolo povinnosťou rozhodcovského súdu
tak žalobu na začatie rozhodcovského konania ako aj rozhodcovský rozsudok doručovať účastníkovi
konania - povinnému do vlastných rúk v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
upravujúcimi doručovanie písomností do vlastných rúk.

Podľa názoru krajského súdu, v súlade s ust. § 47 ods. 1 a 2 O.s.p. postupoval rozhodcovský súd,
keď doručoval návrh na začatie konania ako aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok povinnému do
vlastných rúk. Podľa názoru krajského súdu, v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p. došlo k doručeniu tak návrhu
na začatie rozhodcovského konania ako aj rozhodcovských rozsudkov povinnému do vlastných rúk,
uložením na pošte, a to v súlade s § 47 ods. 2 posledná veta O.s.p., podľa ktorého, ak si adresát zásielku
počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i
keď sa adresát o tom nedozvedel. Na exekučných tituloch je zhodne na všetkých vyznačená doložka
právoplatnosti dňom 24.05.2013 a doložka vykonateľnosti dňom 27.05.2013. Krajský súd poukazuje, že
povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že na adrese, na ktorú doručoval rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského
konania a rozhodcovské rozsudky, sa v čase ich doručovania nezdržiaval. Krajský súd z obsahu súdneho
spisu zistil, že povinný po začatí exekučného konania, teda po 11.06.2013, kedy návrh oprávneného bol
doručený na exekútorský úrad, a po tom, čo bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie pod č. 5507023605 zo dňa 20.11.2013, sa v exekučnom konaní vyjadroval - podal návrh na
zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie dátovaný dňom 24.06.2014, na ktorom uviedol ako
svoju adresu Q. XXX/XX, A., teda adresu zhodnú s adresou, na ktorú doručoval aj rozhodcovský súd
návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovské rozsudky. I napriek tomu, že napadnuté
uznesenie bolo povinnému doručované na adresu Q. - ku X., A., aj v odvolaní, ktoré podal povinný proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu, uvádza adresu bydliska Q. XXX/XX, A..

Podľa názoru krajského súdu, neboli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov,
ktoré uviedol povinný v návrhu na zastavenie exekúcie a ktoré sú zhodné aj s odvolacími námietkami,
ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu, keď v konaní nebolo preukázané, že
by rozhodcovský súd pochybil a v rozpore s ustanovením § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. doručoval
návrh na začatie rozhodcovského konania ako aj rozhodcovský rozsudok povinnému, keď naviac v
konaní odporca (povinný) nepreukázal, že by adresa, na ktorú doručoval rozhodcovský súd návrh na
začatie konania ako aj rozhodcovský rozsudok, neboli v čase doručovania týchto písomností miestami,
na ktorých sa povinný v čase doručovania zdržiaval. V tomto smere ani neformuloval odvolacie námietky.

Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z.

Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

V II. výroku napadnutého uznesenia okresný súd rozhodol, že návrh povinného na odklad exekúcie
zamieta. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Krajský súd poukazuje na



úpravu ust. § 56 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.10.2013 v spojení s ust. § 243b ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z., keď proti rozhodnutiu o odklade je prípustné odvolanie iba v prípade, že bol povolený
odklad exekúcie (§ 56 ods. 7 cit. zákona). Okresný súd odklad exekúcie nepovolil, ale návrh zamietol. S
poukazom na ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p, pokiaľ povinný podal riadne a včas
odvolanie proti napadnutému uzneseniu vo výroku, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie
zamietol, uznesenie vydal vyšší súdny úradník, s poukazom na ust. § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p., sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Z tohto dôvodu II. výrok napadnutého uznesenia
okresného súdu nemohol byť ani predmetom odvolacieho konania.

K námietke povinného, ktorý tvrdil, že mu nebolo exekútorom doručené upovedomenie o začatí
exekúcie, krajský súd poukazuje, že v súlade s § 49 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. upovedomenie
o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou je vylúčené.

Povinný v posudzovanom exekučnom konaní má status fyzickej osoby. Z pripojeného exekučného
spisu krajský súd mal preukázané, že exekútor doručoval povinnému upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti písomnosťou č. EX 1033/13-13 zo dňa 26.11.2013, a to adresu povinného: T.
XXX/X, W., ktorá zásielka sa vrátila exekútorskému úradu 23.10.2014 s označením „adresát neznámy.“,
ďalej zásielkou na adresu povinného : Q. XXX/XX, A., ktorá sa exekútorskému úradu vrátila 03.12.2013
s označením pošty „adresát neznámy“, ďalej na adresu povinného: Q. XXXX/X, A., ktorá zásielka sa
vrátila exekútorskému úradu 28.02.2014 s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, ako
aj zásielkou, ktorá bola adresovaná na adresu povinného: Q. XXX/XX, A., ktorá sa exekútorskému úradu
vrátila 14.02.2014 s označením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Pri dvoch posledných
zásielkach bola zásielka doručovaná doporučene do vlastných rúk, deň uloženia prvej zásielky
06.02.2014 a druhej 22.01.2014. Uvedené zásielky obsahujú len dátum uloženia zásielky, bez ďalších
údajov (na listovej obálke) o spôsobe uloženia zásielok.

Z obsahu exekútorského spisu bolo preukázané, že na adrese Q. XXX/XX, A., v januári 2014 povinný
zásielku neprevzal v odbernej lehote, obdobne aj na adrese Q. XXXX/X, A., kedy ju povinný v odbernej
lehote neprevzal vo februári 2014 a zásielka sa vrátila na exekútorský úrad bez fyzického prevzatia
zásielky povinným.

Aj v prípade, že by bolo preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie exekútor nedoručil
povinnému (ktorý je fyzickou osobou) do vlastných rúk, táto skutočnosť nie je dôvodom na zastavenie
exekúcie. Krajský súd v odvolacom konaní bol kompetentný preskúmať iba napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu, ktorý rozhodoval o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, preto aj prípadné
pochybenie súdneho exekútora, v prípade nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v súlade s §
49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté pri aplikácii § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Povinný v odvolacom konaní nemal úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov konania. Oprávnený si
trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani nepodal návrh na rozhodnutie o trovách. Z uvedených dôvodov
súd žiadnemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.