Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/248/2013 z 19. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. novembra 2013, sp. zn. 16CoE/248/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3809203715.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/248/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3809203715.1 | 2013-11-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1286274b-949f-436d-9d4d-89e99df98e48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3809203715.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/248/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809203715
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3809203715.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o, so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpeného ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Klariská 7, Bratislava,
IČO 36 715 638, proti povinnej J. F., naposledy bydliskom H. XX, J. H., M., t. č. na neznámom mieste,
v konaní zastúpená opatrovníčkou D. R., J. Q. Z. J. H., o vymoženie 966,61 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/493/2009-13 zo dňa 16.
septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 06. 04. 2009 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ,
a.s., sp.zn. B1208525 zo dňa 06. 02. 2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené D..
Q. H. dňa 23. 04. 2009. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že medzi
právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou bola uzavretá zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver). Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko
z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej
strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa
oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná
nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári",
nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním rozhodcovskej
doložky (v článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver) vzhliadol súd prvého stupňa v takto
ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského
súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo
veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinná vôbec
pristúpila. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto
prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej zmluve. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Pre účely posúdenia
prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen



z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01. 01. 2008
je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy
o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54
Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS,
aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1,
§ 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má
formu absolútnej neplatnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto
štádiu konania exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm.
a), b) a f) OSP. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je interpretácia tohto ustanovenia súdom
prvého stupňa v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy, ktorý jej priradil zákonodarca. Podľa
tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže nebráni
dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle
rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení účinnom do 30. 11. 2009, v nadväznosti na ktoré si oprávnený predložením návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu z neho vyplývala. V zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS sa za nekalú podmienku považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od
spotrebiteľa vyžaduje, aby spory, v ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie
výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. Oprávnený dôvodil, že
rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, a podľa ustanovenia § 159 ods. 2 OSP je
tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný a nemeniteľný vo vzťahu k účastníkom
konania a pre všetky orgány. Oprávnený poukázal aj na body 35., 37., 47., 53. a 54. rozsudku Súdneho
dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29. 01. 2008. Uviedol, že súd prvého stupňa nie je oprávnený v
exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej
a zároveň vzhľadom na nedostatok právomoci v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti
na čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Oprávnený žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Právny zástupca oprávneného si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia
spolu vo výške 39,76 eur.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 OSP.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5307 059515 zo dňa
23. 04. 2009 poveril súdneho exekútora D.. Q. H. vykonaním exekúcie na vymoženie 966,61 eur s
príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. B1208525 zo dňa 06. 02. 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 26. 03. 2009 a vykonateľnosť 30. 03. 2009.

Odvolací súd poznamenáva, že správny bol záver oprávneného o tom, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok



je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané, však samo o sebe
ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom
konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v §
45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému
súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z
dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania,
či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými
v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť
exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené,
je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so
zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo, a aj povinnosť
exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.

Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere navyše nie je taxatívny, a preto
sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné
považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené predstavuje všeobecnú (generálnu) klauzulu, podľa ktorej sa
bude posudzovať, či určitá podmienka môže byť neprijateľná.

Pokiaľ vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012). Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného
prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje, odvolací súd námietku
oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku a založenia ním údajnej
prekážky právoplatne rozsúdenej veci, odmietol.

S ohľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .