Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/45/2015 z 22. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. februára 2016, sp. zn. 8Sd/45/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200927.3 Krajský súd Košice | 8Sd/45/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200927.3 | 2016-02-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., § 255 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 250r OSP, § 250k ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP, § 250j ods. 2 písm. a) OSP, § 11 ods. 4 zákona č. 655/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a596c4b4-3221-4d70-a9ff-f07135958293 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200927.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200927
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200927.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: C.. D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom,
Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2015 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

II./ Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v sume 962,99 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, do 10 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2015 (č.l. 6 spisu, Osobný list dôchodkového poistenia
č.l. 7 spisu) odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 02.12.2011 zamietla,
pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 02.01.2015 požiadal
priznanie starobného dôchodku od 02.12.2011. Poukazovala na znenie ustanovenia § 65 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, ako aj § 65 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého dovŕšil dôchodkový vek
vo veku 60 rokov a pripočítaním 18 kalendárnych mesiacov dňa 14.03.2007, pričom k 02.12.2011 nebol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a do uvedeného dňa získal 1069 dní obdobia dôchodkového
poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v priloženom Osobnom liste dôchodkového poistenia. Teda
k 02.12.2011 získal 4 roky a 149 dní obdobia dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 8).
Citovala znenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011
Z. z., v zmysle ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá
je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec
nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový
dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Dodala, že z obsahu spisového materiálu, najmä z rozhodnutia Q. O. D.,
C. XX, XXX XX J. zo dňa 17.07.2003 č. XXXXX/XXXX-XXXX mu bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečí policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola
podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.03.2015 zhodnotená doba
výkonu základnej vojenskej služby od 31.08.1964 do 30.09.1966 a doba služobného pomeru v Q. D.
od 01.04.1967 do 30.06.2003. Vzhľadom na túto skutočnosť mu bol priznaný výsluhový dôchodok a pre
nárok na tento dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31.08.1964 do



30.09.1966 a doba služobného pomeru v Q. D. od 01.04.1967 do 30.06.2003, pričom v súlade s § 60 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení mu uvedené doby pre nárok na starobný dôchodok nehodnotili.
Nárok na starobný dôchodok mu od 02.12.2001 nevznikol, pretože nezískal obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.07.2015 (č.l. 1-4 spisu) domáhal súdneho preskúmania rozhodnutia
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2015, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku. Žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie
konanie a priznal mu trovy právneho zastúpenia.
Súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia sa domáhal z toho dôvodu, že odporkyňa nezistila
správne skutkový stav veci, vec nesprávne posúdila po právnej stránke, čoho dôsledkom je arbitrárne
rozhodnutie, ktoré považoval za nezákonné, rovnako aj postup odporkyne a tvrdil, že táto postupovala
pri posudzovaní jeho žiadosti diskriminačne, pričom z jej postupu je zrejmé, že pri rovnako skutkovo a
právnych veciach rozhoduje odlišne, pričom rozsudky, ktorými opakovane bolo rozhodnuté v totožných
veciach, závery odporkyne v napadnutom rozhodnutí vyvracajú, pričom odporkyňa sa v odôvodnení
zamerala výlučne na otázku spojenú s kategóriami funkcií. Jeho žiadosť zamietla z dôvodu, že činnosť
colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie, pričom svoje závery odôvodňovala nepravdivým
tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia.
Dôchodok žiadal priznať z dôvodu splnenia obidvoch zákonných podmienok v zmysle § 65 zákona, t.
j. dovŕšil vek 62 rokov a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov (do účinnosti zákona č. 238/2003
Z. z. bol dokonca len v právnom vzťahu s odporkyňou). Odporkyňa podľa neho postupovala nielen v
rozpore s citovaným ustanovením, ale rozhodla v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné.
Nesúhlasil s jej právnym záverom, ktorým podľa neho použila iba časť zákonného ustanovenia § 255
ods. 1 zákona. Takisto nesúhlasil s jej tvrdením, že ku dňu 02.12.2011 podľa § 60 ods. 9 zákona získal
len 1069 dní dôchodkového poistenia, pričom tento záver nie je ničím podložený a vyplýva z neho, že
odporkyňa zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou (z celkovej doby poistenia odpočítava
dobu, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku) a nerešpektuje článok 33
medzinárodného Dohovoru č. 128 a skutočnosti ňou uvedené v Osobnom liste považuje za nepravdivé.
Navyše jej odôvodnenie založené na všeobecnom konštatovaní a citácii zákonných dôvodov považoval
za nepreskúmateľné.
Mal za to, že jej musia byť známe rozsudky zaoberajúce sa nielen otázkou dôchodkového veku u
osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórie funkcií podľa zákona č. 100/1988 Zb., ale aj otázkou
hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a
podobne. Poukazoval na rozsudok 7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že odporkyňa nesprávnym výlučne
gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a mení podmienky alebo odníma výhody
poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Dával do pozornosti, že zásadnou otázkou k danej veci je nesporne posúdenie celkovej doby poistenia
navrhovateľa a ako vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a
zaužívanej súdne praxe, pri posudzovaní doby poistenia musí odporkyňa brať do úvahy aj dobu poistenia
v osobitnom systéme poistenia, pričom doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých
výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek
podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Dával
do popredia rozsudok NS SR č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorým bol zmenený potvrdzujúci
rozsudok Krajského súdu v Nitre, pričom tento rozsudok, odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru, ako aj
na článok 33 Dohovoru č. 128 dal jednoznačnú odpoveď na to, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje
aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. Teda odporkyňa svojim
spôsobom zjavne diskriminuje navrhovateľa, nerešpektujúc medzinárodný dohovor, ktorý má vyššiu
právnu silu, ako národné právne predpisy a na rovnakú vec rozdielne interpretuje právne predpisy.

Mal za to, že zo záverov rozsudkov Najvyššieho súdu SR odporkyňa rozhodovala v rozpore s právnymi
predpismi, judikatúrou, aj medzinárodným dohovorom. V podanom návrhu poukazoval na rozsudky
Najvyššieho súdu SR č. 7So/11/2011 z 28.09.2011, 9So/159/2011, 9So/138/2011, 10So/59/2014 a
ďalšie. Z týchto rozsudkov vyvodzoval, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích
základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej



dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku
určiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o individuálnych, starobných a pozostalých dávkach č. 128,
uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 a nemôže byť sporné, že ak bol poistencovi
priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby
rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku.
Poukazoval na citáciu ustanovenia § 214 zákona, z ktorého vyplýva jediný záver, ktorý spočíva v
tom, že výsluhový dôchodca, ktorý bol zaradený podľa predchádzajúcej právnej úpravy do I. alebo II.
kategórie funkcií, môže požiadať o priznanie starobného dôchodku už vtedy, ak dosiahol dôchodkový
vek podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Pre výsluhového dôchodcu, ktorý nebol zaradený ani do jednej
z týchto kategórií však nevyplýva záver, že nemôže požiadať o priznanie starobného dôchodku a že
mu nemôže by priznaný. Teda takýto dôchodca môže požiadať o priznanie výsluhového dôchodku až
po tom, keď dosiahne dôchodkový vek uvedený v § 65 ods. 2 zákona, čo je prípad navrhovateľa.
Neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mohla odporkyňa zamietnuť žiadosť navrhovateľa,
pretože v okamihu dosiahnutia dôchodkového veku spĺňal navrhovateľ obidve podmienky, t. j. aj celkovú
dobu dôchodkového poistenia.

Judikatúra, v prípade skoršieho odchodu do dôchodku vo vzťahu k ustanoveniu § 274 zákona
zvýhodňuje tých policajtov, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie funkcií (to bolo zrušené v roku 1992)
a táto skupina policajtov, zaradených do I. a II. kategórie funkcií, môže požiadať o priznanie dôchodku
ešte predtým, ako dovŕšia dôchodkový vek uvedený v § 65 zákona o sociálnom poistení. Ostatní policajti
(podľa legálnej definície - § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov pod pojmom
„policajt“ sa na účely tohto zákona rozumie Príslušník policajného zboru, hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,
Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak), t.j. tí, ktorí neboli
zaradení do I. alebo II. kategórie nemôžu sa domáhať priznania starobného dôchodku skôr, ako dovŕšia
dôchodkový vek podľa ustanovenia § 65 zákona, pritom ide o jediný rozdiel, ktorý z tohto vyplýva. Na
ostatných policajtov sa ostatné ustanovenia zákona vzťahujú rovnako. V tomto prípade navrhovateľ
má na mysli posudzovanie doby poistenia, pričom žiadny právny predpis ani judikatúra celkovú dobu
poistenia pre vyššie uvedené skupiny policajtov neupravuje odlišne.
Preto, ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov, zaradených do
I. a II. skupiny, neexistuje žiadna zákonná prekážka ani judikatúra, ktorá by pripúšťala posúdenie
doby poistenia u ostatných policajtov inak. Z uvedeného teda vyplýva, že poisťovňa pristupuje k
navrhovateľovi diskriminačne keď ustanovenie § 274 viaže aj na celkovú dobu poistenia a teda dobu
12 rokov a 126 dní považuje za dobu stratenú, čo je v rozpore s vyššie ustálenou judikatúrou a
medzinárodným dohovorom.
Záverom dodal, že na strane odporkyne neexistoval zákonný dôvod na jej postup, ktorý zvolila voči nemu
tým, že ku dňu podania žiadosti splnil zákonné podmienky § 65 na priznanie starobného dôchodku, t. j.
dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a preukázateľne bol poistený viac ako 15 rokov. Doplnil, že judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný dohovor, ako aj aplikačná prax odporkyne vo
vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom (nároky všetkých sú upravené v zákone č. 328/2002 Z. z.)
potvrdzujú, že postup odporkyne nie je v súlade s právnymi predpismi. Odporkyni sú známe aj iné
rozsudky, aj keď nie právoplatné, a to či už Krajského súdu v Prešove, ako aj Krajského súdu v Bratislave
a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené rozhodnutia odporkyne v skutkovo aj v
právne rovnakých veciach, pričom pre všetky tieto rozsudky, na ktoré poukazuje, je spoločné to, že plne
rešpektujú článok 33 Dohovoru č. 128 i judikatúru a v totožných veciach rozhodujú rovnako.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 16.12.2015 (č.l. 16-17 spisu) žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Dodala, že navrhovateľ žiadosťou, spísanou dňa 02.01.2015, požiadal o
priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.12.2011, pričom podľa § 65 ods. 3 zákona
dovŕšil dôchodkový vek dňa 14.03.2007 (vek 62 rokov). Podľa Evidenčného listu, nachádzajúcom sa
v sociálnom poistení, doba pracovnej činnosti colníka od 01.04.1967 do 30.06.2003 nebola zradená
do zvýhodnenej pracovnej kategórie, pričom podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nároky poistencov, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia
podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zohľadnené. Zamestnanie - funkcia colník, ktorú navrhovateľ vykonával, podľa potvrdenia Finančného



riaditeľstva Slovenskej republiky nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných v I. ani v
II. pracovnej kategórii. Navrhovateľ teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii
a ani dobu služby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Mala za to, že keďže navrhovateľ nevykonával
službu colníka v období od 01.04.1967 do 30.06.2003 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené
podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný
dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Ku dňu podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, t. j. k 02.12.2011, nebol navrhovateľ
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Do uvedeného dňa získal 1069 dní obdobia dôchodkového
poistenia, presný rozpis je uvedený na priloženom Osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí
prílohu napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. S poukazom na ustanovenie § 255
ods. 5 zákona uviedla, že celková doba výkonu štátnej služby, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená na
nárok na výsluhový dôchodok, je 38 rokov a 122 dní. Podľa citovaných ustanovení (§ 60 ods. 8, § 60
ods. 2, § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) navrhovateľovi na nárok na starobný dôchodok nebola
vyššie uvedená doba služby zhodnotená, nakoľko navrhovateľ bez doby služby nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto
bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá, pričom ustanovenie § 274 zákona má
právny význam pre posúdenie, či navrhovateľ nespĺňa podmienky na starobný dôchodok s prihliadnutím
na ustálenú judikatúru. Záverom dodala, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba
zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju
poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný
výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z. (§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZoSP), pričom doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy
navrhovateľ vykonával funkciu colníka, mu už boli zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok priznaný
od 01.07.2003. Navrhovateľ má priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa
preukázaného stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej
kategórie funkcií a preto v prípade navrhovateľa nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a
článku 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Dobu výkonu služby
a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom
poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
§
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 65 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení, Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do
31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa § 60 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich
rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa
započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm.
c) a d).

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia



dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128)
vyhláseného v Zbierke zákonov ČSSR pod číslom 416/1991 Zb. (ďalej len Dohovor č. 128), Ak má
alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú
peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov,
môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zataviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
*
Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. - rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov verejnej správy) preskúmal rozhodnutie
odporkyne napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa a dospel k záveru, že rozhodnutia vydané
odporkyňou v preskúmavanej právnej veci je nevyhnutné zrušiť z procesnoprávnych dôvodov uvedených
v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., teda pre nesprávne právne
posúdenie veci zo strany odporkyne.

Z administratívneho spisu odporkyne bolo preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný
výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Rozhodnutím Q. O. D. O. č.
XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 17.07.2003, pričom bola zohľadnená celková doba výkonu štátnej služby
(podľa § 58 zákona) v rozsahu 38 rokov a 122 dní. Doba výkonu štátnej služby vyplýva z potvrdenia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 12.03.2015. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola
navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby, potvrdená Q. Ú. T. od 01.04.1967 do 30.06.2003
(t.j. 36 rokov a 91 dní) - doba trvania služobného pomeru v colnej správe a od 31.08.1964 do 30.09.1966
(t.j. 2 rokov a 31 dní) - doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom, platným v dobe jej výkonu.

Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 62. rokov podľa právnych podmienok uvedených v zákone o
sociálnom poistení dňom 14.03.2007 (§ 65 ods. 3 ZoSP), pričom získal
1609 dní obdobia dôchodkového poistenia (4 roky a 149 dní) vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia.

Pokiaľ sa týka kombinovaného právneho režimu osobitného a všeobecného systému dôchodkového
poistenia súd dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax NS SR prezentovanú okrem iného aj
v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 22.08.2012, z ktorého vyplýva, že „Absolútne vylúčenie
hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového
poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za
následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorých zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli
poistení na Slovensku, po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme, vymeriavam poistencom dôchodok vo výške akoby celkovo boli poistení len po krátky čas a tým
sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto



postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší ako keby sa im
pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca
dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch
poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného
systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda
napríklad pri skoršom odchode do dôchodku, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im
patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky
oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

Takisto súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu v obdobných veciach, kde pri
výklade ustanovenia § 60 ods. 2 ZoSP, NS SR udáva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa §
124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho
zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. (1So/127/2014 zo
dňa 30.11.2015).
Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška
výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola
doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto
zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku
a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na znenie
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb. z ktorého
vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného
systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo
všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku
(resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).

Teda v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový
dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za
výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia
(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel
k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového
poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,
považovaného za výsluhový dôchodok.

Súd v danom prípade odkazuje aj na Zbierku stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 Stanoviská a
rozhodnutia vo veciach správnych, kde pod číslom 55 bolo uverejnené rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktoré sa týkalo obdobnej
prejednávanej veci a v ktorom sa uvádza, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za služby. Až po takom
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku
za služby, považovaného za výsluhový dôchodok.“ Z toho vyplýva jednoznačný právny názor, že na
účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať
aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku (rozsudok NS SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa
15.04.2015).

Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o
starobný dôchodok vyššie uvedenú judikatúru NS SR nerešpektovala. Jeho žiadosť zamietla napriek
ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok



i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia
získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33
Dohovoru č. 128. V ďalšom konaní musí odporkyňa o jeho žiadosti znova rozhodnúť, pričom je viazaná
právnym názorom vysloveným súdom v danom rozhodnutí.

Povinnosťou správneho orgánu bude v ďalšom konaní zohľadniť právny názor prezentovaný Najvyšším
súdom SR vo svojej rozhodovacej činnosti a posúdiť, či do celkovej doby dôchodkového poistenia
navrhovateľa nemala byť zohľadnená aj doba poistenia v osobitnom systéme poistenia. Teda, či
navrhovateľ, vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu činnosť NS SR, splnil obe podmienky na
priznanie starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 65 ZoSP.

Súd len dopĺňa, že najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen
správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené
najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či
už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.),
nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy analogicky § 250j ods. 7 O. s. p. záväzné nielen pre
jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

Preto súd po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 250q ods. 3 O. s. p., z dôvodu uvedeného v § 250j
ods. 2 písm. a) napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.04.2015 zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
-
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov
konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych
služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej
služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

V predmetnej veci išlo o zastupovanie vo veciach preskúmania rozhodnutia v dávkových veciach
sociálneho poistenia a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia 1 úkon právnej služby predstavoval v
roku výšku 64,53 EUR a v roku 2016 výšku 66,00 EUR (1/13 výpočtového základu).

Trovy právneho zastúpenia v sume 962,99 EUR, boli vypočítané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za
tieto úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia (r. 2015), písomné podanie návrhu (r. 2015),
účasť na pojednávaní dňa 26.01.2016 - 2 úkony á 64,53 EUR a 1 úkon á 66,00 EUR + režijný paušál
(§ 16 ods. 3) - 2 x 8,39 EUR (r. 2015) + 1 x 8,58 EUR (r. 2016).

Náhrady za stratu času (§ 17) v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 26.01.2016 na ceste Bratislava
- Košice a späť (1 cesta - 6 hod. 25 min.) v sume 371,80 EUR (26 polhodín /13 polhodín x 2/ x 14,30
EUR (r. 2016)).

Náhrady cestovného (§ 16 ods. 4) v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 26.01.2016 na ceste
Bratislava - Košice a späť (2 x 453 km) celkovo vo výške 210,27 EUR (2 x 453 km pri spotrebe 5,2 l/100
km a cene pohonných hmôt 0,944 EUR/l a náhrady za použitie motorového vozidla vo výške 0,183
EUR za každý km).

Trovy právneho zastúpenia boli priznané vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 20%, nakoľko právny
zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu bola
splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa priznaná i daň z pridanej hodnoty vo výške 20%.



Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.