Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/358/2018 z 6. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 6. decembra 2018, sp. zn. 9Co/358/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2618201741.1 Krajský súd Trnava | 9Co/358/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2618201741.1 | 2018-12-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f31b818f-d670-4774-8665-1fcc888e9567 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2618201741.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/358/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201741
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2618201741.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a členov senátu:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXXX/X, XXX XX B., zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, AK so sídlom Krížna 14, 811
07 Bratislava, 2/ mal. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX B., dieťa rodičov B. V. a
Ing. Q. V., zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR B., 3/ mal. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/X, XXX XX B., dieťa rodičov B. V. a V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. XXX, W., zastúpená
kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR B., proti žalovanému: Ing. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X,
XXX XX B., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom: Martin Džačovský s.r.o., so sídlom Senica,
Hviezdoslavova 315, IČO: 472 501 43, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 26. júla 2018, č.k. 0C/1/2018-49, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že u k l a d
á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni 1/ s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o uložení povinnosti žalovanému vo vzťahu
k mal. V. V. ( výrok III.), uznesenie súdu prvej inštancie v tomto napadnutom výroku z r u š u j e a
konanie v tejto späťvzatej časti z a s t a v u j e .

IV. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že u k
l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k maloletej: N. H.
nar.XX.XX.XXXX s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom
konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch.

V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému, Ing. Q. V.
povinnosť dočasne nevstupovať do nasledovných nehnuteľností: - rodinného domu, s.č. XXXX,
postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc.č. 3472/60, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre okres B., obec B.,
katastrálne územie B. - prístrešku postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape
ako parc.č. 3472/78, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX, pre okres B., obec B., kat. úz. B. - pozemky - parcela registra „C“ evidované na katastrálnej
mape ako parc.č. 3472/4, druh pozemku - orná pôda o výmere 386 m2, parc.č. 3472/78, druh pozemku



- zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre okres B., obec
B., kat. úz. B.. Výrokom II. uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 50 metrov nepribližoval
k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní,
na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto
úkonoch. Výrokom III. uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 50 metrov nepribližoval
k maloletému: V. V. , nar. XX.XX.XXXX s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom
súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch. Výrokom IV. uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej
ako 50 metrov nepribližoval k maloletej: N. H. nar.XX.XX.XXXX s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a výrokom V. priznal žalobkyni 1/ náhradu
trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325
ods. 2 písm. e), § 325 ods. 2 písm. e), § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 334 ods. 1., § 332 ods. 2, §255
ods.1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mal preukázané z potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia, č. XXXXXX zo dňa 20.07.2018, že žalovaný Q. V. bol skutočne vykázaný zo
spoločného obydlia, pričom sa uvedené vykázanie vzťahovalo na priestor rodinného domu ul. T. XXXX/X
B. a na priľahlé priestory k rodinnému domu na dobu 10 dní. Z jednotlivých lekárskych správ sú potvrdené
tvrdenia žalobkyne o zraneniach, ktoré utrpela ona a jej dcéra N. dňa 20.07.2018 ako aj zranenia, ktoré
žalobkyňa utrpela v minulosti. Z jednotlivých LV je zrejmé, že rodinný dom majú v BSM v podiele 1/1
a priľahlé pozemky ako aj pozemok pod rodinným domom sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V
prejednávanej veci tak mal súd predloženými listinnými dôkazmi preukázané dôvodné obavy o život a
zdravie žalobkyne a detí. Súd sa tak stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu o nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods.1 CSP a keďže mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a
žiadal, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol resp. aby ho zmenil
tak, že vo výroku I. nariadi žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do predmetných nehnuteľností
bez prítomnosti F. V., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, B. alebo P. V., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, B.;
vo výroku II. nariadi žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni
1/; vo výroku III. nariadi žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval bez
prítomnosti F. V. alebo P. V. k mal. V. V.; vo výroku IV. nariadi žalovanému, aby sa na vzdialenosť menej
ako 10 metrov nepribližoval bez prítomnosti F. V. alebo P. V. k mal. N. H.. Nesúhlasí s interpretáciou vecí
ako sú prezentované žalobkyňou 1/ a niektoré z nich sú evidentne nepravdami. Žalobkyňa 1/ zamlčala
podstatné skutočnosti, ktoré by do celej situácie vniesli iný obraz a to v jej neprospech. U žalobkyne 1/
sa jedná o druhé manželstvo, pričom pri rozvode s prvým manželom bolo na prvého manžela zo strany
žalobkyne 1/ podané trestné oznámenie za pokus o vraždu a ublíženie na zdraví. Prvým manželom bol
V. H. a aj on mal údajne žalobkyňu 1/ fyzicky napádať a ohrozovať na živote. V. H. má druhú manželku
a takéto problémy nemá. Žalovaný nikdy nemal žiadne incidenty v minulosti, len údajne so žalobkyňou
1/. V období rokov 2012 a 2013 sa viackrát stalo, že žalobkyňa 1/ chcela vyskočiť z auta, kde ju včas
chytil žalovaný. Taktiež sa stalo, že za jazdy žalobkyňa 1/ strhla úmyselne volant žalovanému s úmyslom
spôsobiť nehodu, pričom viezli v danom vozidle i mal. N.. Žalobkyňa 1/ začala navštevovať psychiatrickú
ambulanciu MUDr. K.. Po asi dvoch sedeniach mala ísť na hospitalizáciu do Psychiatrickej nemocnice v
W., kde síce prišla, ale v poslednom okamihu odmietla žalobkyňa 1/ nastúpiť. Žalobkyňa 1/ v roku 2012
v "amoku" rozbila dlažobnou kockou balkónové okno v spálni. I bez neodkladného opatrenia by sa k
žalobkyni 1/ nepriblížil bez svedkov, aby si sama neublížila a netvrdila, že jej to spôsobil on. Uvedomil
si, že akékoľvek snaženie o súžitie nie je so žalobkyňou 1/ možné a preto už podal návrh na rozvod
manželstva. Nesúhlasí, že maloletú N. chytil pod krkom, zdvihol ju do výšky a hodil o zem, pričom
maloletá narazila pri páde na stôl. Je prekvapený z daného tvrdenia od maloletej, ale je dlhodobo pod
vplyvom matky, kde je naučená, že matke sa nikdy a žiadnym spôsobom neodporuje. Je nepochybné, že
ak by sa udalosť stala, tak ako je uvedené v návrhu, maloletá N. pri váhe 50 - 60 kg by musela mať logicky
obrovské podliatiny na krku, pretože k jej zdvihnutiu by bol potrebný silný úchop, ktorý by na takom
citlivom mieste zanechal stopy a nemala by "len" pomliaždené koleno. Týmto je jednoznačne vylúčený



priebeh udalosti ako je popísaný v návrhu. Žalobkyňa 1/ opätovne fyzicky útočila na žalovaného, ktorý sa
len bránil a pritom vznikla daná tržná rana, na čo ju upozornil žalovaný a žalobkyňa 1/ išla do izby odkiaľ
zavolala políciu a Rýchlu zdravotnú pomoc. Žalovaný vysvetlil situáciu i na polícii a tí z prevenčných
dôvodov postupovali tak ako postupovali. Asi o šesť domov vedľa býva brat žalovaného s manželkou,
ktorí viackrát strážili maloletého V. a je zaujímavé, prečo žalobkyňa 1/ išla za cudzími osobami v noci
po údajnom útoku s maloletým a nie za osobami, ktoré maloletý V. veľmi dobre pozná, navštevuje
ich. Obdobne býva o 10 domov ďalej druhý brat žalovaného s manželkou, ktorých tiež žalobkyňa 1/
nekontaktovala. V tom istom meste bývajú aj rodičia žalovaného, ktorí sa pravidelne starajú o maloletého
V.. O tom, že žalobkyňa 1/ vyvoláva konflikty, ktoré sa snaží dotiahnuť až do fyzického konfliktu svedčí
aj situácia z tohtoročnej letnej dovolenky v Grécku, kde pred mnohými maloletými deťmi kričala na
delegátku CK KOALA TOURS a fyzicky delegátke bránila k odchodu z priestoru. Žalobkyňa 1/ účelovo
zavádza tvrdením, že potratila na následky kopnutia. Podľa osobného lekára manželky jej bol už v 6.
týždni diagnostikovaný tzv. zamĺknutý potrat, napriek tomu plod nosila ďalšie 4 týždne a do nemocnice
sa dostavila až v 10. týždni. Žalobkyňa 1/ účelovo zneužíva lekárske správy, keď uvádza zlomeninu
rebier krátko po narodení syna V.. Lekárska správa z chirurgie je z roku 2008, ale maloletý V. sa narodil
až v r. XXXX, pričom úraz bol podľa vedomosti žalovaného spôsobený nehodou. Žalobkyňa 1/ klame
tvrdeniami, že žalovaný týra deti či už krátkodobo alebo dlhodobo. Obe deti má rád. Ak by bola pravda
čo tvrdí žalobkyňa 1/, už dávno by minimálne N. avizovala svojmu vlastnému otcovi V. H., že ju týra. Ak
by bola pravda, že rodinu dlhodobo týra, nechodila by sama žalobkyňa 1/ na 14 dňové dovolenky pričom
domácnosť a deti nechávala bez obáv v starostlivosti jemu. Konflikty vždy vyvoláva žalobkyňa 1/, svojou
výbušnosťou, nedôverou, hašterivosťou, obviňovaním všetkých naokolo a agresivitou je všeobecne
známa, či už v rodinnom alebo aj verejnom kruhu. Žalobkyňa 1/ účelovo zavádza, keď tvrdí, že hrozí
fyzické násilie a hrozby zo strany žalovaného voči deťom alebo jej samotnej. Ide o účelové tvrdenie z
cieľom vykázať žalovaného z domu a od detí, kedy môže svojvoľne hospodáriť so spoločným majetkom
a ovplyvňovať mienku detí. Z dôvodu, že bývajú všetci na jednej ulici, má žalovaný pri dodržaní 50 m
vzdialenosti od žalobcov problém navštíviť i svojich bratov a preto navrhuje, že sa nepriblíži k žalobkyni
1/ a k žalobkyni 3/ na vzdialenosť 10 m, čím môže ísť autom po ulici k bratom. Nesúhlasí, aby sa nemohol
priblížiť k svojmu synovi mal. V., pretože sa mu dlhodobo venuje a má eminentný záujem s ním tráviť čas.
Uvedomuje si, že žalobkyňa 1/ dlhodobo veci pripravovala a z daného návrhu vychádza ako nebezpečná
osoba, ale on je ten, ktorý v domácnosti pral, žehlil, chodil na nákup, staral sa o domácnosť a učil sa s
deťmi. Je nepochybné, že ak by žalobkyni 1/ ubližoval, tak by táto nešla sama na dovolenky a na výlety,
ktoré mu jednoducho oznámila a on si mal všetko zabezpečiť. Vzhľadom na psychický stav žalobkyne
1/ jej nikto v rodine neodporuje a všetci vedia, že pred žalobkyňou 1/ je potrebné vyberať správne slová,
aby neprišlo ku konfliktu. Má záujem na stretávaní sa s maloletým V. a je pre zabezpečenie istoty, že mu
neublíži, stretávať sa za prítomnosti inej osoby, ale nie žalobkyne 1/. Žalovaný navrhuje svojich rodičov,
na ktorých je maloletý dlhodobo zvyknutý. Rodičia žalovaného s týmto žalovanému pomôžu a budú mu
nápomocní. Ako dôkazy žiadal žalovaný vyžiadať zdravotnú dokumentáciu žalobkyne 1/, výsluch MUDr.
W. M., predložil čestné prehlásenie P. V. - svedkyne udalosti v roku 2012, kedy žalobkyňa 1/ rozbila
v dome okno, čestné prehlásenie A. F. o incidente žalobkyne 1/ na rodinnej dovolenke v Grécku dňa
30.6.2018 počas ktorej sa nevhodne správala k delegátke zájazdu a to aj pred maloletými deťmi.

5. K odvolaniu žalovaného zaslala vyjadrenie žalobkyňa 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
v ktorom uviedla, že v odvolaní sa žalovaný snaží poprieť všetky skutočnosti, ktoré uviedla v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia a zároveň sa snaží vykresliť žalobkyňu v negatívnom svetle ako
psychicky chorú osobu a labilného človeka. Popisuje udalosti, ktoré sa stali dňa 20.07.2018 presne
opačne ako to uviedla ona. Vierohodnosť jeho tvrdení spochybňuje aj samotný fakt, že nežiada zrušenie
neodkladného oparenia, ale len jeho zmenu, ktorá sa netýka podstaty neodkladného opatrenia -
existencie dôvodov pre zákaz priblíženia. K odvolaniu žalovaný doložil aj čestné vyhlásenie jeho matky
- P. V., ktorá popisuje údajné udalosti, ktoré sa stali bez presnej časovej špecifikácie v domácnosti
účastníkov konania. V prílohe zaslala súdu správu odborného stanoviska z krízovej intervencie, ktorú
vypracovala pani J. D. za Úniu materských centier, zo dňa 24.07.2018. Z tejto správy je zrejmé, že
niekoľko dní po fyzickom napadnutí zo strany žalovaného jednoznačne vykazovala znaky psychického
a fyzického týrania a z krízovej intervencie je zrejmé, že žalobkyňa bola niekoľko rokov vystavovaná
systematicky diskomfortu v podobe strachu z fyzického násilia. Žalovaný potom, čo bol vykázaný zo
spoločného obydlia, mal snahu sa s ňou dohodnúť na tzv. rýchlom rozvode manželstva a úprave práv a
povinností k maloletému synovi na čas po rozvode a rovnako tak sa mal žalovaný snahu dohodnúť aj na
vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode. Na jednej strane tu bola evidentná snaha veci
vyriešiť čím skôr, avšak táto snaha žalovaného bola priamo podmienená ukončením práceneschopnosti



žalobkyne a rovnako tak sa vyskytli smerom k žalobkyni tendencie na ovplyvňovanie jej osoby a dcéry N.
ohľadne výpovedí v trestnom konaní. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že to bol práve žalovaný, ktorý ju
priamo telefonicky a sms správou dňa 03.08.2018 kontaktoval a v telefonickom rozhovore s ňou žalobca
vyjadril opakovane ľútosť z toho, čo sa udialo a mal záujem veci riešiť zmierlivo. Akonáhle žalobkyňa
odmietla akýmkoľvek spôsobom modifikovať jej výpoveď pred vyšetrovateľom a akýmkoľvek spôsobom
ovplyvňovať výpoveď dcéry N., snaha o dohodu zo strany žalovaného skončila. Jeho správanie sa
zmenilo, "dobrá vôľa" skončila a žalobkyni oznámil, že si za to, čo sa stalo, môže sama a nemala ho
provokovať, pretože on konal v sebaobrane. Následne žalobkyňa zistila, že žalovaný podal na Okresný
súd Senica, návrh na rozvod manželstva, v ktorom požaduje zverenie ich spoločného syna do striedavej
osobnej starostlivosti a zároveň rodičia žalovaného podali návrh na Okresný súd Senica na určenie
styku s ich vnukom. Podľa informácií, ktoré má žalobkyňa, žalovaný aktuálne býva v jednej domácnosti
so svojimi rodičmi. Žalobkyňa 1/ sa snažila po útoku zo strany žalovaného kontaktovať jeho rodičov,
avšak títo jej nebrali telefón a preto musela požiadať susedu o to, aby postrážila v noci maloletého
V.. Potom, čo bol podaný návrh na úpravu styku maloletého V. so starými rodičmi a potom, čo sa
žalobkyňa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že nemá problém s tým, aby sa starí rodičia a syn
V. stretávali, nastala situácia, že stará matka - matka žalovaného sa dostavila bez toho, aby o tom
žalobkyňa vedela, do predškolského zariadenia, ktoré maloletý V. navštevuje a učiteľky jej umožnili byť s
V. pomerne dlho v rámci dňa. Hneď popoludní, keď si žalobkyňa prišla pre syna do škôlky jej maloletý V.
oznámil, že je klamárka a nehovorí pravdu a pravdu hovorí babka, mama klame a on chce byť s babkou.
Z toho vyplýva, že rodina žalovaného nemá problém s tým, aby manipulovala maloleté dieťa priamo
v predškolskom zariadení. V tejto situácii nemôže súhlasiť s tým, aby mohol žalovaný vstupovať do
spoločného obydlia v prítomnosti jeho rodičov, pretože je vysoký predpoklad, že ak by sa čokoľvek udialo,
bude žalovaná v pozícii, že nedokáže reálne opísať priebeh udalostí, pretože voči nej budú svedčiť traja
dospelí ľudia, ktorí už teraz nemajú problém riešiť veci nekorektne. Je pravdou, že žalobkyňa sa po strate
dieťaťa psychicky zrútila. Bolo to obdobie keď sa dozvedela, že ju manžel podvádza, že má HPV vírus,
fyzicky na ňu zaútočil počas tehotenstva - kopol ju do brucha, čo žalobkyňa reálne nezvládla. Aj napriek
odporúčaniu lekára v nemocnici hospitalizované byť nechcela, pretože vedela, že ju jej dcéra potrebuje.
Skutočnosť, že žalobkyňa je pod dlhodobým tlakom zo strany žalovaného sa priamo odzrkadľuje aj na jej
zdraví a je teda pomerne zrejmé, že nemôže byť v takej psychickej pohode ako by chcela. Žalovaný sa
aktuálne zjavne snaží preukázať, že snaha žalobkyne o reálne riešenie jej zdravia je skôr jej nevýhodou,
pretože ju aktuálne vykresľuje ako duševne chorého človeka, ktorý nevie korigovať svoje správania, čo je
vzhľadom na prebiehajúce trestné konania pochopiteľné. Obdobne zavádzajúce je aj čestné vyhlásenie
pána F., ktorý je manželom jej sesternice. Bývali v hoteli, ktorý však nezodpovedal štandardom, ktoré
by mal 4* hotel mať a keď na to opakovane upozornila delegátku, táto vec neriešila a ignorovala to. Vec
sa snažili s delegátkou opakovane riešiť, ale vzhľadom na jej alibistický postoj jej žalobkyňa vynadala,
čo nepopiera, avšak určite to nebolo tak ako popisuje žalovaný a p. F.. Pán F. jej oznámil, že obsah
čestného vyhlásenia nečítal a iba ho podpísal žalovanému, ktorý ho o to požiadal. Ako dôkaz žalobkyňa
1/ pripojila čestné prehlásenie manželky p. F., ktorá bola rovnako účastníčkou rovnakého zájazdu a veci
vnímala odlišne. Má za to, že stále sú tu dôvody na to, aby neodkladné opatrenie, tak ako ho vydal súd
prvej inštancie naďalej zostalo v platnosti. Vzhľadom na postoj žalovaného a jeho rodinných príslušníkov
nemôže žalobkyňa súhlasiť s tým, aby mal žalovaný umožnený stup do obydlia za prítomnosti jeho
rodičov a aby sa v prítomnosti jeho rodičov stretával s maloletým synom. Z uvedených dôvodov mám
za to, že až prebiehajúce trestné konanie objasní reálny stav veci a do tej doby je nevyhnutné, aby boli
chránené práva tak žalobkyne ako aj maloletých detí. Preto žiadam v mene žalobkyne, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

6. Podaním zo dňa 14.9.2018 doplnil žalovaný svoje odvolanie a uviedol, že žalobkyňa 1/ neuvádza
v žiadnom podaní či vyjadrení, že by sa žalovaný akýmkoľvek nevhodným spôsobom správal k mal.
synovi V., s ktorým má záujem sa stretávať, čo potvrdzuje fakt, že sa žalovaný k nemu nikdy nevhodne
nechoval. Žalobkyňa 1/ mal. V. klame a tvrdí mu, že je zatvorený v base a že ho nechce vidieť. Žalobkyňa
1/ manipuluje s mal. V., pričom na základe mnohých svedkov z rodiny je možné preukázať, že práve
žalovaný venoval mal. V. čas, aby aktívne spolu trávili spoločné chvíle.

7. K vyjadreniu žalobkyne 1/ zaslal vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 04.10.2018 (replika) v ktorom
uviedol, že vyjadrenie považuje za účelovo zavádzajúce. Žalovaný považuje rozhodnutie o neodkladnom
opatrení za nesprávne, ale pochopil, že to, čo mu bolo dlhodobo tvrdené z jeho okolia, je pravda, ktorú
nechcel vidieť. Keďže nevie v tak krátkom čase preukázať pravdu aký stav v skutočnosti je, navrhol
kompromisné riešenie, kde navrhol nepriblíženie sa k žalobkyniam 1/ a 3/ na 10 m a tak, aby mohol chodiť



k svojim bratom domov. Nikde, či už v podaní na neodkladné opatrenie ani v trestnej veci nie je uvedené
od kohokoľvek, akékoľvek nevhodné správanie žalovaného voči žalobcovi 2/, ale pre pokoj navrhol
žalovaný kompromisné riešenie a to, že sa bude stretávať za prítomnosti jedného z jeho rodičov. Je
vhodné aj pre zdravý rozvoj mal. V. zabezpečiť stretávanie sa s ním, pretože boli zvyknutí tráviť množstvo
času. Žalobkyňu 1/ sa nesnaží vykresliť v negatívnom svetle ako psychicky chorú osobu a labilného
človeka, pretože je ľahko zistiteľné, že žalobkyni 1/ bola doporučená ústavná liečba v Psychiatrickej
nemocnici Philippa Pinela W. a sama žalobkyňa 1/ vyhľadala a navštevuje psychiatrickú ambulanciu
MUDr. T. K. v B.. Žalovaného všetci poznajú ako submisívne správajúcu sa osobu. Bývalý manžel
žalobkyne 1/ pozoruje na dcére N. H., že má strach z matky, plne sa správa podľa pokynov matky, čo
V. H. vníma ako neprimeraný tlak na žalobkyňu 3/. Žalobkyňu 1/ takto vníma celé okolie i jej rodina,
t.j. ako osobu, ktorej je potrebné sa podriadiť, v prípade nesúhlasu radšej odísť, pretože inak stretnutie
vyústi do konfliktu, ktorý trvá dovtedy, kým žalobkyňa 1/ nemá pocit, že vyhrala. Odborné stanovisko
PhDr. J. D. považujeme za nedostatočné a úplne neobjektívne, čo potvrdzuje aj úsudok, že žalobkyňa
1/ je zvyknutá potlačiť svoju slobodnú vôľu, poslúchať. Žalobkyňa 1/ sa vie pretvarovať, ale pri dlhších
stretnutiach sa žalobkyňa v 1/ prejaví. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia nepodala zo strachu,
ale aby potrestala jeho, pretože vie, že bude veľmi nešťastný, že nemôže byť so synom V.. Žalobkyňa
1/ už obvinila mnoho ľudí a myslí si, že je to úplne normálne, napr. bývalého manžela z pokusu o
vraždu, žalovaného z týrania blízkej osoby, maloleté dievča W. T. (kamarátku žalobkyne 3/), že ukradla
zlatý prsteň a preto po W. T. žalobkyňa 1/ kričala, že na ňu zavolá políciu a vyhodila ju z domu. Keď
prsteň našla, ani sa mal. W. neospravedlnila, pretože to nepovažovala za potrebné, pretože si za danú
situáciu mohla mal. W.. Od tej doby sa nenavštevujú. Sú to výmysly, ktoré žalobkyňa 1/ používa, aby
zakryla jednoznačne preukázateľné dôkazy voči nej a jej nevhodnému správaniu, s čím by sa súd mal
zaoberať ex offo, pretože správanie žalobkyne 1/ nie je kontrolované, je nepochybné, že je vznetlivá
a mohlo by jej správanie bez udania závažného dôvodu vyústiť do agresie aj voči maloletým deťom.
Žalobkyňa 1/ sa obáva akýchkoľvek vyšetrení, pretože po vyšetrení by mohla žalobkyňa 1/ prísť aj o
osobnú starostlivosť dcéry N. H. (žalobkyňa 3/). V žiadnom prípade sa žalobkyňa 1/ nesnažila volať
rodičom žalovaného, ktorí sa o deti a najmä maloletého V. (žalobca 2/) pravidelne starali, či cez deň, tak
aj cez mnohé noci. Jeho rodičia žiadali od mobilného operátora výpis, kde by bolo možné jednoznačne
preukázať, že žalobkyňa 1/ úmyselne uvádza nepravdu, ale operátor nezaznamenáva neuskutočnené
hovory. Vôbec nie je pravda, že nemali a nemajú jeho rodičia záujem o mal. V.. Chodili pozerať na
maloletého V. cez plot, keď bol v škôlke, aby ho aspoň videli. Raz to však už jeho matka nevydržala
a s mal. V. sa objala a pri rozhovore s ním zistila, že mal. V. si myslí, že on je v base za to, že udrel
maminku. Následne mu len vysvetlila, že tatko nie je v base, ale veľa pracuje, aby mu mohol kúpiť veľa
dinosaurov. Žalobkyňa 1/ sa chová neracionálne a svojím konaním ubližuje psychicky svojmu dieťaťu
a preto je na úvahu súdu, či je vhodná jej starostlivosť o syna. Žalovaný, ale aj jeho rodičia sú ochotní
zabezpečiť plnú starostlivosť o maloletého V. obdobne určite aj otec V. H. o N. H., aby žalobkyňa 1/
mohla podstúpiť potrebnú liečbu. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení predložila oznámenie o podaní trestného
oznámenia na žalovaného. Žalovaný bol predvolaný na políciu, v procesnom postavení svedka a v rámci
svojej výpovede sa podrobne vyjadril k tvrdeniam žalobkyne 1/, predložil čestné prehlásenia osôb z
blízkeho prostredia žalobkyne 1/ a uviedol aj možné motívy jej konania. Uznesením vyšetrovateľa PZ,
Okresného riaditeľstva PZ v Senici, pod ČVS: ORP-284jVYS-SE-2018, zo dňa 07.09.2018 bol pribratý
do konania znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pričom bolo znalcovi
uložené skúmať aj všeobecnú vierohodnosť výpovede žalobkyne 1/, a posúdiť, či je schopná objektívne
vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety (tzv. sklony ku konfabuláciám). Žalovaný nemá vedomosť,
že by bol znalec pribratý aj vo vzťahu k jeho osobe. Žalovaný nie je pre mal. V. vôbec nebezpečný,
má ho veľmi rád a má záujem s ním tráviť čas a z toho dôvodu navrhol pre preukázanie dobrej vôle
aj prítomnosť niektorého z jeho rodičov, aby bola istota, že mu nič nehrozí. Starí rodičia sú zárukou
a dokážu zabezpečiť bezpečie pre maloletého V., keďže žalobkyňa 1/ súhlasila so stretnutím mal. V.
so starými rodičmi žalovaného bez prítomnosti žalobkyne 1/. Z uvedeného dôvodu nie je obava, že by
mal. V. hrozilo nebezpečenstvo a zároveň je v záujme maloletého V., aby sa stýkal s otcom, eventuálne
navrhuje, aby odvolací súd zmenil neodkladné opatrenie a rozhodol podľa návrhu, ktorý žalovaný navrhol
v odvolaní, pričom žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. V podaní zo dňa 24.10.2018 žalovaný uviedol, že od nariadenia neodkladného opatrenia sa situácia
výrazne zmenila a pri rozvode manželstva sa so žalobkyňou 1/ dohodol na úprave styku k mal. V.
(konanie na Okresnom súde Senica sp. zn. 6P/41/2018). Nie je tak dané žiadne nebezpečenstvo
pre maloletého V. z jeho strany, čo matka viackrát potvrdila pri komunikáciu s kolíznym pracovníkom
ÚPSVaR pri rozvodovom konaní a zopakovala súhlas i pred súdom v rozvodovom konaní. Na



pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že podajú návrh na čiastočné späťvzatie
návrhu, konkrétne v časti výroku III. Je v záujme maloletého V., aby sa čím skôr mohol s ním
stretávať. Stretávaniu bráni len rozhodnutie 0C/l/2018 vydané Okresným súdom Senica. Odovzdávanie
zabezpečia rodičia žalobcu (cez splnomocnenie), s čím žalobkyňa 1/ súhlasila, prípadne si odovzdanie
vyriešia z/do predškolského zariadenia tak, ako sa realizuje teraz styk starých rodičov a maloletého V..
Majú tak vyriešenú i praktickú stránku, aby neprišlo k ich stretnutiu. Žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol,
že zrušuje neodkladné opatrenie v časti výroku III. vo vzťahu k mal. V. V..

9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2018 k vyjadreniu žalovaného (duplika) uvádza, že po
oboznámení sa s obsahom vyjadrenia, musí konštatovať, že žalovaný si skutočne vo svojom vysoko
emotívnom vyjadrení dal námahu s vykreslením žalovanej 1/ ako osoby, ktorá si nezaslúži právnu
ochranu a ktorá bola de facto agresorom vo vzájomnom vzťahu so žalovaným. Až v prípade reálnych
vykonaných svedeckých výpovedí pred súdom osôb, ktoré žalovanému poskytli čestné prehlásenia, by
bolo možné následne posúdiť vierohodnosť svedeckej výpovede ako dôkazu. Nie je možné v rámci
konania a rozhodovania o neodkladnom opatrení riešiť výsluchy svedkov a následne preukázať či
sú alebo nie sú neutrálny k účastníkom konania, alebo či ich výpoveď/ čestné prehlásenie sleduje
aj iný záujem. Je potrebné zdôrazniť, že vo veci aktuálne prebieha vyšetrovanie, ktoré nebolo podľa
jej informácií stále ukončené a je nariadené znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého by malo byť
odborné posúdenie, či klientka bola alebo nebola zo strany žalovaného týraná. Rovnako tak masívne
spochybňovať vyjadrenie odborne spôsobilej osoby - PhDr. J. D. považuje za veľmi účelovú manipuláciu
s informáciami. Pani D. je človek, ktorý dlhodobo spolupracuje s obeťami domáceho násilia a je ako
samostatný sociálny pracovník zapísaná aj v komore. Medzičasom došlo už aj k rozvodu účastníkov
konania, pričom sa rodičia dohodli aj na úprave styku otca/ žalovaného s maloletým synom V.. Toto
rozhodnutie o styku je však podmienené zrušením neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia
žalovaného sa k maloletému synovi V.. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa 1/ navrhuje, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie vo výroku zákazu priblíženia sa k maloletému synovi V. a vo zvyšnej
časti rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Až výsledky vyšetrovania preukážu,
kto v tomto prípade má pravdu a do toho času má za to, že je potrebné poskytnúť právnu ochranu tak
klientke, ako aj jej maloletej dcére, ktoré boli žalovaným napadnuté.

10. Z rozsudku Okresného súdu Senica, sp.zn. 6P41/2018 zo dňa 19.10.2018 vyplýva, že súd
manželstvo žalobcu Ing. Q. V. a manželky B. V. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu na základe ktorej
na čas po rozvode zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky, súd určil otcovi povinnosť prispievať
na výživu mal. V. v sume 300,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky a sumu 50,-
€ mesačne poukazovať na sporiaci účet maloletého V.. Súd upravil styk otca s maloletým V. tak, že je
oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do utorka do 08.00 hod.,
počas veľkonočných školských prázdnin od stredy od 15.00 hod. do nasledujúcej stredy do 08.00 hod.,
počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 15.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do
15.00 hod. a počas vianočných sviatkov od 26.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 15.00
hod. Otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť osobne alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby
do predškolského zariadenia alebo bydliska dieťaťa, s účinnosťou od právoplatného skončenia konania
veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 0C/1/2018 v časti týkajúcej sa maloletého V., odsek
III. uznesenia sp. zn. 0C/1/2018 - 49 zo dňa 26.7.2018.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, v napadnutom výroku II. a IV. ako čiastočne vecne nesprávne zmeniť
v zmysle § 388 CSP a v napadnutom výroku III. pripustiť späťvzatie návrhu, uznesenie v tejto časti
zrušiť a konanie v zmysle § 370 CSP zastaviť.



12. Keďže v prejednávanom spore došlo zo strany žalobkyne 1/ (zároveň zákonná zástupkyňa žalobcov
2/ a 3/) k čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti o uložení povinnosti žalovanému vo vzťahu k mal.
V. V. (výrok III.) a to v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie
ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaný sám v podaní zo dňa 24.10.2018 navrhol zrušenie
rozhodnutia v tejto časti (prejav súhlasu), čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu
citovaného ustanovenia § 370 CSP, odvolací súd čiastočné späťvzatie návrhu pripustil, uznesenie súdu
prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto späťvzatej časti zastavil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa návrhom zo dňa 25.07.2018 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd jej manželovi zakázal vstup do rodinného domu, v ktorom v
súčasnosti bývajú spoločne (rodinný dom a priľahlý pozemok vedené na LV č. XXXX, č. XXXX pre
kat. úz. B.) a ďalej mu zakázal približovať sa k nej a k mal. deťom: V. V. a N. H. na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia od roku 2011, pričom
z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn V.. Žalobkyňa má ešte dcéru z prvého manželstva N.
H., nar. XX.X.XXXX. Žalobkyňa spolu s obomi deťmi zostala bývať v spoločnom v rodinnom dome na
adrese T. XXXX/X v B., žalovaný sa momentálne zdržiava u svojich rodičov na adrese D. XXXX/XX v B..
Dňa 20.7.2018 vo večerných hodinách došlo v domácnosti účastníkov konania ku konfliktu, ktorý skončil
fyzickým napadnutím najskôr dcéry N. a potom aj žalobkyne. Po privolaní hliadky polície bol žalovaný
vykázaný zo spoločného obydlia na 10. dní. Žalobkyňa a jej dcéra boli ošetrené na urgentnom príjme
vo Fakultnej nemocnici v B., pričom dcéra N. má pomliaždené koleno a má nariadený kľudový režim
s plánovanou kontrolou dňa 31.7.2018. Žalobkyňa mala tržnú ranu na hlave o veľkosti 3x1 cm, ktorá
jej bola zašitá, bolo jej odporučené zostať v nemocnici na pozorovanie, čo však odmietla, nakoľko sa
nemal kto postarať o jej syna V., ktorý bol počas ich ošetrenia v starostlivosti susedy. Hneď v pondelok
navštívila aj psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola diagnostikovaná akútna stresová reakcia a nariadená
medikamentózna liečba. Žalobkyňa následne o celej situácii informovala aj ÚPSV a R B., pričom jej
bolo odporučené riešiť vec podaním neodkladných opatrení ktoré by dočasne obmedzili užívacie práva
žalovaného k nehnuteľnosti, kde býva ona a deťmi. O tomto bol spísaný na ÚPSV a R B. úradný záznam
zo dňa 25.7.2018. Ona a deti nemajú teraz možnosť zmeniť bývanie. Tento piatkový incident, ktorý sa
stal, nebol ojedinelým a skratovým konaním žalovaného. V rodine dlhodobo dochádzalo k domácemu
násiliu zo strany žalovaného a opakovane musela vyhľadať v minulosti lekársku pomoc, avšak vo
vzťahu k lekárom mala obavy pomenovať rodinnú situáciu a stále sa snažila konanie manžela tajiť a
ospravedlňovať. Bohužiaľ aj maloleté deti boli svedkami týchto útokov a sami boli aj vystavené útokom
zo strany žalovaného. Tento napríklad opakovane fackoval maloletého V. a to ja napriek skutočnosti, že
mal len 4 roky. Žalovaný tiež v minulosti opakovane útočil aj na mal. N., ktoré konanie aj nahlásila na
polícii, ale vec zo strany polície nebola riešená a preto žalobkyňa nemala dôveru v to, že aj napriek jej
oznámeniam sa príslušné orgány budú seriózne zaoberať jej podnetmi a situáciu budú náležite riešiť.
Spoločné užívanie nehnuteľností účastníkmi konania je v tejto situácii absolútne neprijateľné a život a
zdravie ohrozujúce ako pre žalobkyňu, tak aj pre obe deti. Žalovaný sa v stave prejavenej agresie chová
neprirodzene, nepredvídateľne a svoje správanie následne prezentuje tak, že sa vlastne nič nestalo a
žalobkyňa si za to môže sama, lebo ho vyprovokovala. Po piatkových udalostiach žalovaný žalobkyňu
kontaktoval telefonicky, tlačil na ňu, aby oznámenie stiahla. Žalobkyňa je aktuálne vo vysoko stresujúcej
situácii a bojí sa ho aj jeho konania a to tak smerom k nej ako aj k deťom. V súlade s § 336 ods.1 CSP
nie je nutné, aby súd v určenej lehote uložil žalobkyni povinnosť dať žalobu vo veci samej, pretože je
predpoklad, že už len vydaním tohto neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi
účastníkmi a v prípade, že na to budú splnené podmienky je možné v súlade s § 334 CSP neodkladné
opatrenie zrušiť, ak dopadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Zároveň má za to, že v tomto prípade
chýba hmotnoprávna úprava, na základe ktorej by bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Žalobkyňa
si mieni podať jednak návrh na úpravu práva a povinností k mal. dieťaťu do rozvodu, ako aj samotný
návrh na rozvod manželstva.

14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná



podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

15. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

16. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala
k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

19. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša



istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

22. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

23. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná
sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v
blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa 1/ (zároveň aj zákonná zástupkyňa
žalovanej 3/) odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie
nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického
násilia žalovaným voči nej a mal. N., jednak z tvrdenej okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho
práva žalovaného ako jej manžela k rodinnému domu a priľahlým pozemkom v bezpodielovom
spoluvlastníctve.

25. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom
možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza
tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Dôvodné podozrenie žalovaného z
násilného správania sa voči žalobkyniam bolo osvedčené Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia
zo dňa 20.07.2018, na základe ktorého bol žalovaný podľa § 27a ods. 1 zák .č. 171/1993 Z.z. dňa
20.7.2018 o 22.00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne 1/. Vykázanie
zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor rodinného domu ul. T. XXX/X, B. a na priľahlé priestory
patriace k rodinnému domu na dobu 10 dní. Z podania OOPZ v Senici zo dňa 21.07.2018 vyplýva,
že trestné oznámenie žalobkyne 1/ podané na žalovaného dňa 20.07.2018 týkajúce sa prečinu týrania
blízkej a zverenej osoby, pričom tieto útoky trvajú už dlhšiu dobu a intenzita a frekvencia týchto útokov
sa stále stupňuje bol odstúpený z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na OKP OR PZ v Senici. Z
Lekárskej správy - nález MUDr. D. M., pediatra, zo dňa 20.7.2018 vyplýva, že mal. N. H. bola dňa
20.7.2018 ošetrená na chirurgii v B. z dôvodu pohmoždenia ľavého kolena po napadnutí nevlastným
otcom. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej MUDr. V. D. dňa 23.07.2018 vyplýva,
že B. V. je od 22.07.2018 práneschopná. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného
hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení
§ 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyniam
dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne
1/ a žalobkyne 3/.



26. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez
riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z
násilia, ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené, vychádzajúc najmä zo skutočnosti,
že žalovaný bol políciou dňa 20.7.2018 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby podľa §
27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., ako aj vychádzajúc z lekárskej správy o ošetrení mal. N. zo dňa
20.7.2017 a z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne 1/. Súd teda v tomto konaní neskúma
a neposudzuje, či zo strany žalovaného skutočne došlo k násilnému správaniu voči žalobkyniam a preto
nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovaného. Preukázanie násilného správania sa žalovaného
môže byť predmetom iba trestného, resp. priestupkového konania.

27. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia,
ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené, ktoré zákonné ustanovenie zároveň predstavuje určité
časové obmedzenie trvania právnych účinkov nariadeného neodkladného opatrenia. Ak teda žalovaný
hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyniam,
má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. Keďže zo strany žalovaného
nebola podaná odvolacia námietka ohľadne uloženia povinnosti žalobkyni 1/ podať žalobu vo veci samej
v zmysle § 336 ods. 1 CSP a ani ohľadne povinnosti v zmysle § 337 CSP, odvolací súd sa touto
skutočnosťou v rámci odvolacieho konania v zmysle ust. § 380 CSP nemohol zaoberať.

28. Odvolací súd nepovažuje za neodôvodnene ohrozené právo žalovaného na obydlie, nakoľko v
danom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, je dôvodné vylúčiť žalovaného z užívania dotknutých
nehnuteľností, pričom z doposiaľ zistených skutočností nijako nevyplýva, že by žalovaný nemal
objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie.

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd konštatuje, že žalobkyne 1/ a 3/ v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej
miere preukázali dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je za daných skutkových okolností bezodkladne poskytnutá
ochrana ich subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä
naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred
požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie
potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na
strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyniam ujma (obava žalobkýň z násilného správania sa
žalovaného), čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie
tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu
práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná.
Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v
podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

30. Odvolací súd preto považuje za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému, aby
dočasne nevstupoval do rodinného domu, s.č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape ako parc.č. 3472/60, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre okres B., obec B., katastrálne územie B. - prístrešku postaveného
na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parc.č. 3472/78, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 63 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, pre okres B., obec B., katastrálne
územie B. - pozemky - parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. 3472/4, druh
pozemku - orná pôda o výmere 386 m2, parc.č. 3472/78, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 63 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pre okres B., obec B., kat. úz. B. .

31. Keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa 1/ v časti
zákazu vstupu žalovaného do dotknutých nehnuteľností splnené boli a súd prvej inštancie návrhu
správne vyhovel, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako vecne
správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

32. Vo vzťahu k uloženej povinnosti nepribližovať sa k žalobkyniam 1/a 3/ na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov (výrok II. a IV.), v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, považuje odvolací súd za dôvodné



uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkýň súvisiacej
s dôvodným podozrením z násilia žalovaného voči ním, vzdialenosť 50 metrov však odvolací súd
považuje za neprimeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a za primeranú a dostatočne
ochraňujúcu vzdialenosť považuje vzdialenosť 10 metrov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje sa situácie,
keď sa majú žalobkyne a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
Odvolací súd preto vo výroku II. a IV. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP
zmenil tak, že žalovanému uložil, aby sa k žalobkyniam 1/ a 3/ nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov.

33. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Vzhľadom na to, že návrhu žalobkyne 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené len
čiastočne, zohľadniac tak čiastočný úspech aj neúspech oboch sporových strán, odvolací súd rozhodol
o náhrade trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).