{"guid": "00143249-6cb9-4f17-bff1-bbef2239889d:56f7303c-f056-4be7-845e-9d5ecdeee8a1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2", "spisova_znacka": "8CoP/146/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/146/2017 z 29. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. novembra 2017, sp. zn. 8CoP/146/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2", "identifikacne_cislo": "7615219688", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56f7303c-f056-4be7-845e-9d5ecdeee8a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/146/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615219688.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.
Q. nar. X.X.XXXX a A. Q. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves Odborárov 53 detí rodičov F. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. Z. V.
Z. Č. XXXX/XX a F. Q. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. Z. V. Z. X. XXXX/XX zastúpeného advokátkou
JUDr. Danicou Holkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej 7
v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z
24.1.2017 č.k. 16P 321/2015-261 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 24.1.2017 č.k. 16P 321/2015-261 zmenil rozsudok Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 29/2012-138 z 22.1.2013 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletého
A. Q. nar. X.X.XXXX z 90 Eur na 105 Eur mesačne za obdobie od 4.11.2015 do 31.10.2016 a na 120
Eur mesačne od 1.11.2016 do budúcna a na maloletú Q. Q. nar. X.X.XXXX z 90 Eur mesačne na 105
Eur mesačne za obdobie od 4.11.2015 do 31.10.2016 a na 120 Eur mesačne od 1.11.2016 do budúcna,
ktoré výživné je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu.
Dlžné výživné 268,50 Eur pre maloletého A. a 268,50 Eur pre maloletú Q. za obdobie od 4.11.2015
do 31.1.2017 zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí v mesačných splátkach po 15 Eur pre každé
dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP s poukazom na § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Vyjadril názor,
že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom súdu pre vynesenie rozsudku, súd nesprávne zhodnotil,
čo malo za následok to, že po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že vedie nadštandardný
spôsob života, resp. udržiava si značný životný štandard, čo však v konaní nebolo preukázané. V tejto
súvislosti uviedol, že súd nezohľadnil skutočnosť, že rodinný dom, ktorého je vlastníkom, je založený
hypotékou a spolu s úhradou všetkých poplatkov nevyhnutne spojených s bývaním, stravovaním a
platením hypotéky mu v prevažnej miere pomáha jeho priateľka a jej dcéra, ako ani to, že na zaplatenie
zaostalého výživného z predchádzajúceho rozhodnutia si musel požičať finančné prostriedky. Vo vzťahu
k jeho každoročným pobytom v zahraničí uviedol, že ide o Chorvátsko a ubytovanie má poskytované
zdarma priateľom, ktorý v zimných mesiacoch chodieva na dovolenku k nemu na Slovensko. Náklady
spojené počas pobytu v Chorvátsku znáša v prevažnej miere jeho priateľka. Skutkové zistenia, ktoré
boli podkladom súdu pre rozhodnutie, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a tým, že sa súd zaoberal



nesprávnymi skutkovými zisteniami, došlo k vytvoreniu chybného právneho názoru, v dôsledku ktorého
súd zisťoval iné skutočnosti než tie, ktoré bolo skutočne potrebné zistiť. Vytkol konajúcemu súdu, že
počas dokazovania prakticky vôbec, resp. iba v nepatrnom rozsahu sa zaoberal zisťovaním skutočného
zárobku a celkovej finančnej situácie matky maloletých detí a vôbec nebral do úvahy, že po rozvode
manželstva vyplatil bývalú manželku (matku maloletých detí) sumou vyššou než 3.500.000 Sk (116.179
Eur), pričom musel založiť svoj rodinný dom hypotekárnym úverom vo výške 62.000 Eur, ktorý spláca
po 299,70 Eur mesačne, a to len preto, že matka o rodinný dom nemala záujem, pričom však nadobudla
chatu, ktorú hneď predala za 34.400 Eur. Matka márnotratne míňala peniaze na osobné potreby,
dovolenky a značkové autá, preto sa dostala do zlej finančnej situácie, čo je skutočným dôvodom
podania jej návrhu na zvýšenie výživného. Poukázal aj na to, že v súčasnosti sú proti nej vedené mnohé
exekúcie a 1.1.2017 pozastavila svoju živnostenskú činnosť týkajúcu sa prevádzkarne detských odevov,
ktorú v súčasnosti vykonáva a je zapísaná na jej matku V. A.. Podľa jeho názoru súd všetky vykonané
dôkazy hodnotil len v prospech matky maloletých detí, jeho tvrdenia v odôvodnení rozsudku prekrútil,
hodnotil zaujato voči jeho osobe a už na začiatku konania podal námietku zaujatosti. Poukázal na to,
že v období od 4.11.2015 do 31.10.2016 bol nezamestnaný a súd ho zaviazal platiť výživné po 105 Eur
mesačne pre každé dieťa, hoci jeho pracovný pomer vo firme X. U., s.r.o. F. XX Spišská Nová Ves bol po
mesiaci ukončený, keďže zamestnávateľ nezískal na neho dotáciu od príslušného úradu. Teda v tomto
období nemal žiaden príjem a bol evidovaný na úrade práce. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu ani o určení
výživného po 120 Eur mesačne pre každé dieťa od  1.11.2016, pretože výživné 90 Eur mesačne považuje
za dostatočné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dospelého syna
F. Q. 130 Eur mesačne, ktorý podal návrh na zvýšenie výživného vedené na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 2C 477/2015. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku (bod 2), že nereflektuje na
zvýšené nároky detí, pretože vždy keď môže, dáva im vreckové, kupuje potrebné oblečenie, darčeky na
ich sviatky a Vianoce a rovnako ich berie na výlety na už spomínaný pobyt do Chorvátska. Nesúhlasil
s odôvodnením rozsudku (bod 6), že napriek nezamestnanosti si udržiaval značný životný štandard a v
tejto súvislosti opätovne poukázal na dohodu o vyporiadaní BSM, z ktorej vyplýva, že matka maloletých
detí po rozvode manželstva mala dostatok finančných prostriedkov, z ktorých si po rozvode pre seba
a deti kúpila síce byt, ktorý pre jej novovzniknuté značné dlhy bola nútená predať a len z jej pričinenia
ostali deti bez vlastného bývania a museli bývať v podnájme. Vzhľadom na príjem, ktorý matka uvádzala
v priebehu konania, nemohla byť spôsobilá mesačne uhrádzať nájomné, ale napriek tomu bola schopná
naďalej chodiť na dovolenky, predať svoje auto F. H. a kúpiť si B. Y čo vzhľadom na ňou uvádzané
takmer nulové príjmy považuje za vysoký štandard. Vytkol konajúcemu súdu, že tieto okolnosti vôbec
nezohľadňoval. K svojim osobným pomerom uviedol, že žije v rodinnom dome so svojou priateľkou,
ktorá má príjem 494,78 Eur a s jej dcérou B., ktorej mesačný príjem je 164 Eur  a po zaplatení všetkých
nevyhnutných výdavkov, ktoré realizuje jeho priateľka s dcérou, pretože on nemá z čoho platiť, žijú
skutočne skromne. No napriek tomu si vždy poctivo platil výživné na svoje deti a iba raz sa dostal
do omeškania s platením splátky zaostalého výživného, čo matka ihneď využila a podala proti nemu
exekúciu, v dôsledku čoho si musel požičať od priateľa F. V. 13.000 Eur, z ktorých zaplatil dlh na výživnom
4.000 Eur a trovy exekúcie a zostatok 9.000 Eur mu vrátil späť, preto nemožno považovať za pravdivé
konštatovanie súdu (bod 61), kde je úplne prekrútený obsah jeho výpovede vo vzťahu k tejto pôžičke
a v jeho neprospech. K bodu 16 odôvodnenia uviedol, že kontaktoval zamestnávateľov, na ktorých v
priebehu konania dostal kontakt od súdu, avšak na týchto telefónnych číslach mu opakovane nikto
nedvíhal, resp. bolo neexistujúce, teda  vyvinul potrebnú súčinnosť pri hľadaní práce počas obdobia,
kedy bol nezamestnaný. Vždy spolupracoval s úradom práce pri hľadaní zamestnania a zohľadnení jeho
kvalifikačných predpokladov a predkladal o tom potvrdenia.

3. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu opakovane poukázala na nadštandardný spôsob života
otca, ktorý každoročne chodí na zahraničné dovolenky, denne využíva motorové vozidlo V. H. (EVČ SN-
XXXBG), ktoré mu ostalo po rozvode a účelovo prepísal na kamaráta. Z titulu vyporiadania BSM jej
musel vyplatiť 3.500.000 Sk, a to 2.500.000 Sk v hotovosti a k tomu nadobudla chatu. Takto dohodnutú
sumu na vyporiadanie BSM jej vyplácal po čiastkach a chatu užíval ešte dva a pol roka, teda na svoje
vlastné bývanie musela zobrať úver. Po rozvode jej ostalo auto značky F. H. a splátky 23 x 890 Eur. Otec
zobral deťom zariadenie detských izieb a všetok ich majetok. Hneď v roku 2008 sa rozhodol nedodržiavať
riadne platenie zákonom stanovenej výšky výživného a svojvoľne začal platiť výživné 105 Eur mesačne
na všetky tri deti. Otcovi detí ostalo po rozvode dom s garážou v hodnote 8.000.000 Sk kompletne
zariadený nábytkom a čiernou aj bielou technikou, motorové vozidlo V. H., ktoré kúpili v hotovosti počas
trvania manželstva, kým jej ostalo motorové vozidlo F. H. na leasing, 2.500.000 Sk jej vyplatil v priebehu
troch rokov po kúskoch, chatu dostala s právnou pomocou až po 2,5 roku po rozvode a v neposlednom



rade jej zaslal dlh za nezaplatené faktúry z ich spoločného podnikania v hodnote 1.980.000 Sk (ku dňu
rozvodu). Dlh z nezaplatených faktúr v BSM neriešila, keďže si bola vedomá, že firma je „jej“, otec detí
v nej v živote nepracoval, „má svoje podnikanie“, napriek tomu, že nielen majetok ale aj spoločné dlhy
za manželstva sú predmetom BSM. Po rozvode ostal otec nezamestnaný a nepotreboval sa zamestnať
ani ďalších osem rokov, ani nemusel. Mal a stále má príjem z inej činnosti „svojho podnikania“ - vyrába
a predáva na čierno alkohol, tlačí si svoje falošné kolky a predáva pašované cigarety. Tento príjem mu
zabezpečuje nadštandardný spôsob života. Toto robil počas trvania ich manželstva a v tejto súvislosti
poukázala aj na policajnú raziu v decembri 2006, keď našli v dome čierny alkohol, dostal podmienečný
trest na tri roky a zaplatil vysokú pokutu colnému úradu. Keďže s touto činnosťou nechcel skoncovať,
tak v júli 2007 sa s ním rozviedla, aby deti neboli v tomto smere ohrozené. V konečnom dôsledku už má
priateľku, ktorú finančne podporoval, keďže táto bývala v nájomnom byte s dlhmi a túto si nasťahoval
do ich spoločného domu v auguste 2007, dva mesiace po rozvode. Pri vyporiadaní BSM si vzal len
jedený úver 62.000 Eur, z ktorého musel vyplatiť spoločnú hypotéku a vtedajších 1.200.000 Sk poslal
jej. Ostatné peniaze na vyplatenie BSM 1.300.000 Sk mal z tejto nelegálnej činnosti. Tento príjem má
dodnes, dôkazom sú aj jeho výdavky. V tejto súvislosti poukázala na zjavný nesúlad medzi príjmami
a výdavkami otca detí. Okrem toho chodí na dovolenky, tankuje auto a má ďalšie iné výdavky na svoj
život, nehovoriac o opravách domu a ostatných nákladoch na život. Opakovane uviedla, že v roku 2007
kúpila holobyt za 92.000 Eur, keď mala k dispozícii len prostriedky z BSM 33.000 Eur a na zbytok si
zobrala úver  a následne ho až v roku 2010 dokončila a prerobila na mezonet spolu v hodnote 135.000
Eur. Tento byt dokázala predať v roku 2014 len za 85.000  Eur uvedomujúc si, že v čase krízy si nemohla
dovoliť udržiavať vysoký štandard bývania. Vyplatila hypotéku v banke a dlhy z podnikania. Po splatení
leasingu motorového vozidla F. H., hodnota ktorého v čase kúpy bola 1.250.000 Sk zaplavilo v roku 2010
v Smižanoch, následne ho predala za zostatkovú hodnotu 5.000 Eur, ktoré použila ako akontáciu na kúpu
B. Y ktoré má na leasing doteraz. Svoju situáciu vyhodnotila tak, že sa osud s ňou zahral. Nesúhlasila
s tvrdením, že otec detí si hľadá zamestnanie, pracoval vo firme X. U., s.r.o. u svojho kamaráta, ktorý
bol tiež súdne stíhaný za tú istú nelegálnu činnosť ako otec, čiže aj toto zamestnanie bolo účelové a
záhadne vzniklo v čase, kedy podala návrh na zvýšenie výživného. Účelová kamarátska výpomoc od
najlepšieho kamaráta F. J., ktorý spolupracoval s otcom na „obchode s alkoholom“ a tiež s výťažkom z
tohto biznisu poopravoval svoj dom. Je si vedomá, že nelegálna činnosť otca nie je predmetom tohto
konania, ale rozhodla sa o tom povedať v dôsledku objasňovania skutočností.  Rovnako pôžička od F. V.
13.000 Eur je účelová kamarátska výpomoc formou zmluvy o pôžičke (nikto  predsa nepožičia peniaze
osobe, ktorá osem rokov nepracuje a nemá ani Euro príjem), pričom táto osoba vlastnila krčmu, kde sa
tiež predával nelegálny alkohol a navyše vdova, by si určite nárokovala na peniaze, pretože ostala sama
s jedným príjmom. Vyjadrila názor, že súd sa dostatočne venoval dokazovaniu jej skutočného zárobku a
celkovej finančnej situácie, boli predložené peňažné denníky za roky 2014 až 2016 a daňové priznanie
za roky 2014 a 2015. Čo sa týka vzťahu otca k deťom, so starším synom nekomunikuje a nestretáva
sa s ním už od rozvodu (dôvodom bol mimomanželský vzťah jeho otca) a dvojčatá k nemu chodili v
nepravidelných intervaloch a na Vianoce dostali od neho prvýkrát darček až v januári 2017, čo bolo tiež
účelové. Od posledného pojednávania v januári 2017 sa s deťmi nestretol, nezavolal a nezaujímal sa o
nich. Dokonca ich videl, ako idú pešo, bol po svoju priateľku na aute (V. H.) v práci v domove dôchodcov
a nezastavil im, neopýtal sa, či nepotrebujú odviesť. Deti úplne odignoroval. Toho roku bude desať rokov,
čo deti vychováva sama, platí im všetky potreby aj za cenu vlastných problémov a takto to bude ešte
ďalších desať rokov, kým nebudú samostatné. Čakajú ju stužkové slávnosti, vodičské preukazy a ďalší
bežný každodenný život. Pre ňu sú deti priorita, miluje ich nadovšetko, stará sa o nich s láskou a snaží
sa, aby mohli dôstojne študovať a žiť napriek všetkým prekážkam, ktoré jej otec detí robí. Ohovára ju,
poškodzuje jej dobré meno, v bežnej komunikácii na ňu kričí, vyhráža sa a vulgárne jej nadáva. Záverom
uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu vyšších nákladov na stredoškolské vzdelanie
maloletých detí a plnoletý syn  z dôvodu vysokoškolského vzdelania a nie pre jej zlú finančnú situáciu,
o ktorú sa zaslúžil v konečnom dôsledku aj sám otec detí.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.



6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav
veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho
obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom Q.  a A.. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho
ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by
bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že
by zásadne poprel ich účel alebo význam. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne
vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho
skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a
len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení
rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

7. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že maloleté deti Q. a A. sú študentmi
strednej školy, teda sa pripravujú na budúce povolanie a sú odkázané svojou výživou na rodičov, preto
vyživovacia povinnosť rodičov k nim naďalej trvá.

8. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný  usmerňovať
svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Odvolací súd porovnaním pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej
inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletých
detí odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 105 Eur mesačne (3.5 Eur na jeden deň) za obdobie
od 4.11.2015 do 31.10.2016 a 120 Eur mesačne (4 Eur na jeden deň), od kedy je otec maloletých detí
samostatne zárobkovo činná osoba, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca, ktorý má vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletému synovi F. (k tomuto dieťaťu má rovnako
vyživovaciu povinnosť aj matka) a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletej Q. a maloletého A.
do výšky reálneho príjmu otca. Odvolací súd poznamenáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva,
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného na 105  Eur, resp. 120 Eur mesačne,
pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie
výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy najmä časové obdobie (4 roky, ktoré uplynuli od
predchádzajúcej úpravy výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie), počas ktorého si otec plnil
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v rozsahu 90 Eur (výživné 3 Eur na jeden deň). Odvolací
súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť,
ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd spôsob určenia
výživného so zreteľom na odôvodnené potreby maloletých detí a vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre zmenu
rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej



strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca
odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí
vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nevyvážene a
dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť
rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Rovnako vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že výživné 105 Eur mesačne,
resp. 120 Eur mesačne pokrýva životné náklady maloletých detí iba v minimálnom rozsahu a je
nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletým deťom musí byť výrazne vyšší, ako podiel
otca, aby zabezpečila aspoň základné životné potreby maloletých detí, preto sú bez právneho významu
pomery matky, na ktoré otec poukazuje vo svojom odvolaní, nota bene ani odvolací súd nepovažoval
za potrebné bližšie verifikovať pomery matky, resp. príjem matky z hľadiska výšky príjmu. V kontexte
zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd námietky otca za účelovú
obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ako na to vo svojej úvahe poukazoval aj súd
prvej inštancie. Ostatnými odvolacími námietkami otca, resp. tvrdeniami matky vo vyjadrení k odvolaniu
sa odvolací súd nezaoberal, pretože vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom sú irelevantné.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom otca, teda zamietnuť návrh
matky na zvýšenie výživného pre maloletú Q. a maloletého A., by v tomto prípade znamenalo posunúť
zodpovednosť za zdravie, resp. zdravý psychický a fyzický  vývoj maloletých detí výlučne na matku, ktorá
sa navyše osobne stará o maloleté deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim aj výkonom
osobnej starostlivosti o deti a bolo by nepochybne v rozpore so všetkými relevantnými ustanoveniami
Zákona o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

10. Vo vzťahu k ostatnej odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že po dôslednom
oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu a porovnaním každého dôkazu jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení zhrnul všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z výpovedí účastníkov a nezistil, že by súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek
závažnú skutočnosť tvrdenú otcom, resp. že by zhrnul podstatný obsah jeho výpovede do formy, ktorá
by nezodpovedala prednesu. Na základe uvedeného teda nie je možné uzavrieť, že by úvaha súdu v
rámci vyhodnotenia dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/321/2015", "guid": "f7a4d6e1-416c-4b6a-a751-392c1e8caf45:b3fc9c62-a004-4442-903f-da723751902c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}