Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/134/2017 z 21. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. februára 2018, sp. zn. 20Co/134/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115226736.2 Krajský súd Prešov | 20Co/134/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8115226736.2 | 2018-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d82a1d0-c86c-4db8-8171-f213ec0383e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115226736.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226736
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226736.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: L. L., O.. XX.X.XXXX, V. U. Š. XXX,
XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 19C/427/2015-112 zo dňa 29.6.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok 100 % na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: Žalovaný
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 30.10.2013 k zmluve o
spotrebiteľskom úvere z 30.10.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov z 19.3.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere z 19.3.2015 a priznal žalobkyni
nárok na 100% náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2015 domáhala voči
žalovanému zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 30.10.2013
a zo dňa 19.3.2015 a náhrady trov konania, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere z 30.10.2013 a 19.3.2015. Považuje zmluvy za problematické a nesúladné so
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ). Poukazuje na neprijateľnú podmienku,
chýbajúci rozpis plátok, chýbajúcu konečnú splatnosť úveru, chýbajúcu výšku RPMN.

3. Žalobkyňa je spotrebiteľka.

4. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný
ako veriteľ dňa 30.10.2013 Zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že „Veriteľ poskytuje dlžníkovi úver v
sume 200 eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
196 eur t.j. celkovo zaplatí čiastku 396 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc dňom 19.11.2013
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

5. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný
ako veriteľ dňa 19.3.2015 Zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že „Veriteľ poskytuje dlžníkovi úver v
sume 300 eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
288 eur t.j. celkovo zaplatí čiastku 588 eur.



6. Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa dňa 30.10.2013 a dňa 19.3.2015.

7. Listom zo dňa 11.6.2015 a dňa 8.6.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy.

8. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Zmluvný vzťah obsahuje niekoľko už judikovaných neprijateľných podmienok.

10. Pokiaľ uzavretie dohody bolo nevyhnutnou súčasťou tzv. podpisovacieho balíka listín, o ktorých
existencii ani žalobkyňa poučená nebola a dôkaz o opaku žalovaný nepredložil, nie je možné k tejto
dohode ako platnej prihliadať, lebo bola výsledkom konania veriteľa, ktorý použil tieto dohody na výkon
práv, ktoré mu nepatria a od počiatku zmluvného vzťahu nevyhnutne vedel, že koná úžerne a v zjavnom
rozpore so spotrebiteľskou legislatívou.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP.

12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá
platne v zmysle § 551 občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje osobitnú
listinu., žalobkyňa mala možnosť si ju preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie podpisom. Namietal
neprípustnosť žaloby a nesprávne správne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

15. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

16. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Častou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o úvere uzatvorené
medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňajú, ide o tzv. štandardné, formulárové
zmluvy. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalovaným preukázané, aby úvery poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti žalobkyne. Žalovaný nepreukázal, že úvery boli žalobkyni poskytnuté za účelom
výkonu jej zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované
pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Ako



vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa je zamestnaná v nemocnici, pričom úver si brala pre
osobnú spotrebu. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že zmluvy o úvere predstavujú spotrebiteľské
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň ide o zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretej zmluve o
úvere, o uzavretie ktorého len mala záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý
žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi
určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania opaku zo
strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

19. Dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, pričom umožňujú siahnuť spotrebiteľovi
na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.

20. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

23. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve



o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

24. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka
vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka
odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich
voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné
ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE
Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

26. Vzhľadom na potencionálne nebezpečenstvo možnosti vymoženia úžerného plnenia vyplývajúceho
z preskúmavaných zmlúv (309 % RPMN z 30.10.2013 a 68 % úrok a 28 % RPMN z 19.3.2015) je žaloba
žalobkyne prípustná a nutná.

27. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. V
spojení s neprijateľnými podmienkami je podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana,
ktorú vykonal súd prvej inštancie.

28. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).