Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/2/2010 z 20. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. decembra 2012, sp. zn. 38Sp/2/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2010200234.4 Krajský súd Trnava | 38Sp/2/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2010200234.4 | 2012-12-20 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: OSP, § 250m ods. 1 OSP, § 250m ods. 2 OSP, § 250p OSP, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., SP, § 54 ods. 1 SP, § 54 ods. 2 SP, § 54 ods. 3 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/294f7720-f177-4bd6-8fd8-ed385cba02c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2010200234.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/2/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200234
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200234.4

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Z. E., bytom O. X, XXX XX S. J. I., proti
odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Trnave, Vajanského 2, 917 01 Trnava, o žiadosti na preskúmanie
rozhodnutia o reštitučných nárokoch t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh na preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave sp. zn. 216-92/148/1991 zo dňa
20. januára 1992 o d m i e t a .

Súd návrh na preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave č.j. 65/94 zo dňa 7. apríla 1994
o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním došlým súdu dňa 03.01. 2008 v znení doplnenia zo dňa 26.06. 2011 sa navrhovateľka
domáhala preskúmania rozhodnutia Pozemkového úradu v Trnave sp. zn. 216-92/148/1991 zo dňa
20.01. 1992 vo veci schválenia dohody o vydaní nehnuteľností podľa zák. č. 229/1991 Zb. medzi
oprávnenými osobami Ing. O. S., Ing. M. H. a povinnou osobou Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom.
Žiadala, aby súd uznal, že sa spáchala krivda na prídelcoch poľnohospodárskej pôdy a rozhodol o
priznaní vlastníckych a reštitučných práv po zomrelých Z. Z. a jeho manželke I., rod. E. podľa pridelenej
výmery pôdy poľnohospodárskej pôdy v k.ú. O. v súlade s právoplatne overeným zoznamom prídelcov
podľa § 6 ods.2 zákona 503/2003Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a oprávnení dedičia majú právo na pridelenie
rovnocennej poľnohospodárskej pôdy rovnakej výmery a bonity alebo môžu požiadať o finančnú náhradu
za parcelu č. 466/7 v lokalite K. S. vo výmere 1,5 ha. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu na
vydanie rozhodnutia vo veci nárokovaných a reštitučných práv k uvedenej poľnohospodárskej pôde v
súlade s právnym poriadkom.

Návrh podal v mene navrhovateľky (bez preukázania riadneho splnomocnenia) Ing. M. G. bytom O. XX,
XXX XX S. J. I.. Vzhľadom na zmätočnosť podaného návrhu, ktorý nespĺňal ani podmienky a to, aby
bol považovaný za odvolanie podľa § 250m O.s.p, ani za žalobu podľa § 249 O.s.p. bola navrhovateľka
predvolaná na deň dňa 10.09. 2009 na informatívny výsluch, na ktorom jej poverená vyššia súdna
úradníčka vysvetlila, akými prostriedkami a za akých podmienok sa môže účastník správneho konania
domáhať prieskumu rozhodnutia správnych orgánov. Navrhovateľka uviedla, že si uplatňuje nárok
podľa zák. č. 503/2003 Z.z. rovnako ako Ing. G.. Nevyužila možnosť požiadať o ustanovenie právneho
zástupcu.



Vzhľadom na zmätočnosť podania, ktoré ani po výzve na doplnenie návrhu zo dňa 14.06. 2011,
neobsahovalo zákonné náležitosti vyžadované Občianskym súdnym poriadkom, súd uznesením č.k. 38
Sp/2/2010-64 zo dňa 09.07. 2012 nepripustil zastupovanie navrhovateľky Ing. M. G., ktorý dodatočne
doložil plnú moc na zastupovanie (a predtým vo veci korešpondoval so súdom). V odôvodnení
rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08. 2012 súd poukázal na opakované zastupovanie
viacerých účastníkov Ing. M. G. bez preukázateľnej dostatočnej znalosti hmotnoprávnej problematiky
reštitúcií a rovnako procesnoprávnej úpravy konania vo veci prieskumu reštitučných nárokov súdmi.
Navrhovateľka bola opätovne poučená o možnosti v prípade potreby obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu. Navrhovateľka túto možnosť nevyužila.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľka uviedla, že je osoba
neznalá zákonov, ani súvisiacej problematiky, k splnomocneniu Ing. G., na základe ktorého bol súdu
podaný doplňujúci návrh zo dňa 27.11. 2007 došlo tak, že on sa ponúkol, že im vybaví tieto
záležitosti, nakoľko sa vyzná v danej problematike a vybavuje si reštitučné nároky aj pre seba. Pokiaľ
bolo skonštatované, že nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. bol uplatnený oneskorene, jej rodičov v tom
čase nikto neupozornil, že sa robia presuny pozemkov, ktoré im boli pridelené a potom skonfiškované,
dokonca chýbali aj zápisy údajov v katastri, preto sa nemali o čo oprieť. Po tom, čo nadobudol účinnosť
zák. č. 503/2003 Z.z. si žiadny nový reštitučný nárok neuplatnili. Na informatívnom výsluchu uviedla, že
si uplatňuje nárok podľa z.č. 503/2003 Z.z. rovnako ako Ing. G. preto, lebo danej problematike nerozumie
a mala za to, že Ing. G. tomu rozumie a všetko vybaví. Trvala na tom, aby súd na základe jej odvolania
preskúmal rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trnave sp. zn. 216/92/148/1991 zo dňa
20.01. 1992 a zároveň žiadala, aby súd na základe jej odvolania preskúmal list, ktorým bolo rozhodnuté
o žiadosti zo dňa 20.04. 1994. Ona sa vôbec nevie vyjadriť k existencii, či neexistencii žiadosti podľa
zák. č. 503/2003 Z.z., pretože bola v tom, že všetky tieto veci vybavuje Ing. G..

Prítomný zástupca odporcu k návrhu na preskúmanie rozhodnutia z roku 1992 vo veci oprávnených
osôb Ing. S. a Ing. H. uviedol, že nie je dôvod na jeho preskúmanie na základe podaného odvolania,
nakoľko na základe protestu prokurátora bolo toto rozhodnutie zrušené, v roku 1998 bolo vydané
nové rozhodnutie vo veci, kde predtým priznaná časť nárokov na vydanie nehnuteľností bola vyriešená
priznaním nároku na náhradu práve z titulu, že v predchádzajúcom konaní sa riešili oprávnené nároky
právnych nástupcov pôvodných prídelcov a právnych nástupcov po K. J.. Keďže navrhovateľka nebola
účastníčkou konania vo veci 216/92/148/1991, nebol dôvod jej doručovať toto rozhodnutie. K zákonnosti
postupu podľa zák. č. 229/1991 Zb. o nároku uplatnenom dňa 01.03. 1994 uviedol, že konanie o ňom
skončilo listom, nakoľko zák. č. 229/1991 Zb. obsahoval odlišnú úpravu režimu procesu ako zák. č.
71/1967 Zb.. Správne konanie začalo až predložením dohody na schválenie, nie podaním žiadosti. Z
toho vyplýva, že nebol dôvod na vydávanie formálneho rozhodnutia vo veci oneskorene uplatneného
reštitučného nároku. K nároku podľa zák. č. 503/2003 Z.z. uviedol, že Ing. G. síce dňa 31.12. 2004
uplatnil reštitučný nárok podľa zák. č. 503/2003 Z.z., ale nie v mene navrhovateľky.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.



Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,
tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 O.s.p.

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p.

Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil
vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca
nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti
uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250l O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250m O.s.p.

(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne,
ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 250p O.s.p.

Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá
rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie



súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne.
Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku

Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt
na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na
štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným
v § 6 ods. 1.

Podľa § 9 zák. č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku

(1) Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie
nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o
vydaní nehnuteľnosti.

(2) Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom
konaní.

(3) Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. 9d)

Podľa § 13 ods.1 zák. č. 229 /1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. 12. 1992. V prípade
uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona.
Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred
pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie
je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 54 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

(1) Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje
osobitný zákon.

(3) Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec,
podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3
mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Z obsahu vyjadrenia navrhovateľky tak na informatívnom výsluchu, ako aj na pojednávaní vyplynulo, že
od podania pôvodného návrhu sama nemala dostatočne ujasnené, čoho sa v rámci zákonných možností
v záujme o odstránenie majetkových krívd mienila domáhať.



K návrhu, aby súd na základe jej odvolania preskúmať rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v
Trnave sp. zn. 216/92/148/1991 zo dňa 20.01.1992 k tomu súd uvádza nasledovné:

Týmto rozhodnutím bola v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. schválená dohoda o vydaní nehnuteľností
podľa zák. č. 229/1991 Zb. (pozemky odňaté pôvodným vlastníkom K. J. a manželke M. J., rod.
Q. rozhodnutím podľa zák. č. 142/1947 o revízii prvej pozemkovej reformy v prospech čsl. štátu)
medzi oprávnenými osobami Ing. O. S., Ing. M. H. a povinnou osobou Roľnícke družstvo Moravany
nad Váhom. V konaní navrhovateľka, ani jej právni predchodcovia nemali postavenie účastníkov
konania. Rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora č. Pd. 4011/1996 zo dňa 03.04. 1996
zrušené rozhodnutím č.j. 189/96-J, 148/91 zo dňa 17.04. 1996, nakoľko medzi pozemkami vydanými
oprávneným osobám boli aj pozemky, ktoré sú vo vlastnícke fyzických osôb, ktoré ich nadobudli na
základe prídelového konania z majetku pôvodného vlastníka K. J., čo tvorí prekážku na vydanie v zmysle
§ 11 zák. č. 229/1991 Zb.. V ďalšom konaní bolo vydané rozhodnutie č. 148a/1991-Lazo dňa 03.06.
1996, ktorým dohoda zo dňa 28.11. 1991 nebola schválená. Pozemkový úrad cestou vyhlášky zo dňa
10.04. 1996 vyzval občanov, ktorí vlastnili pôdu nadobudnutú na základe prídelových listín po K. J. na
preukázanie nadobudnutia vlastníckych podielov. V prípadoch preukázaného nadobudnutia vlastníckych
podielov na základe platných prídelových listín (v prípade navrhovateľky a jej právnych predchodcov
nebolo preukázané) boli vypracovanými geometrickými plánmi odčlenené príslušné pozemky a za tieto
bolo Ing. H. a Ing. S. priznané právo na náhradu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, Ing. O. S. a Ing. D. H. ako oprávnené osoby v zmysle § 4 zák. č.
229/1991 Zb. si v zákonnej lehote uplatnili reštitučný nárok a postupom v zmysle § 9 zák.č. 229/1991 Zb.
uzavreli s povinnou osobou dohodu o vydaní podliehajúcu schváleniu pozemkovým úradom. V súvislosti
s navrhovateľkou je podstatná skutočnosť, že ani ona, ani jej právni predchodcovia neboli účastníkmi
správneho konania začatého na základe uplatnenia reštitučného nároku týmito dvomi oprávnenými
osobami na základe zákonného reštitučného titulu. Nie je teda osobou oprávnenou podávať odvolanie
proti rozhodnutiu sp. zn. 216/92/148/1991 zo dňa 20.01. 1992, preto jej odvolanie (podané dňa 03.01.
2008) muselo byť v zmysle § 250p O.s.p. odmietnuté. Bez ohľadu na to možno vysloviť názor, že nemá
žiaden význam podávať dodatočne odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré ešte pred podaním odvolania bolo
zrušené.

Dokonca pokiaľ by aj podanie navrhovateľky malo byť posudzované ako žaloba tvrdeného opomenutého
účastníka, v spojení s ust. § 250b O.s.p., nemohla by byť úspešná už aj len vzhľadom na to, že
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (právoplatného v období 10.03. 1992 - 17.04. 1996) o
schválení dohody uplynula doba viac ako tri roky.

Pokiaľ navrhovateľka na pojednávaní trvala na tom, že žiada na základe odvolania preskúmať list
Obvodného pozemkového úradu v Trnave sp. zn. 216/92/148/1991 zo dňa 20.01. 1992, ktorým bolo
rozhodnuté o žiadosti zo dňa 24.02. 1994, k tomu súd uvádza nasledovné:

Právni predchodcovia navrhovateľky, podaním doručeným na Pozemkový úrad v Trnave dňa 01.03. 1994
žiadali o vrátenie skonfiškovanej pôdy - reštitúciu podľa zák. č. 186/1993 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa
zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
Jednalo sa o pôdu pridelenú prídelcom po K. J. a skonfiškovanú v r. 1958 z dôvodu kolektivizácie v
poľnohospodárskej výrobe. Na túto žiadosť Pozemkový úrad v Trnave odpovedal listom zo dňa 07.04.
1994, č.j. 65/94, ktorým oznámil tvrdeným oprávneným osobám, že lehota na uplatnenie reštitučného
nároku pre oprávnenú osobu v zmysle § 6 zák. č. 229/1991 Zb. uplynula dňa 31.12. 1992. Zároveň ich
poučil, že ani keby si uplatnili nárok v stanovenej lehote, nemohol by byť úspešne uplatnený, nakoľko
je v konaní sporné vlastníctvo k predmetu tvrdeného reštitučného nároku.



Je nepochybné, že podaním žiadosti dňa 01.03. 1994 začalo správne konanie vo veci uplatnenia
reštitučného nároku, v ktorom správny orgán v prvom rade skúmal, či bol uplatnený existujúci reštitučný
nárok. V súlade s ust. § 13 zák.č. 229/1991 Zb. dospel k správnemu záveru, že o tomto nároku
nemôže rozhodovať, nakoľko nárok zanikol zo zákona neuplatnením v lehote do 31.12. 1992. Po tejto
lehote už nový reštitučný nárok úspešne uplatnený byť nemohol. Pochybením správneho orgánu je,
že o zamietnutí nároku nevydal formálne rozhodnutie, ale oznámil skutočnosť listom, ktorý na prvý
pohľad neobsahuje náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Tu
je treba pripomenúť, že napriek zákonnej úprave sa v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných
v správnom konaní akceptuje určitá miera tolerancie pri posudzovaní toho, či akt správneho orgánu
vydaný v písomnej forme je vzhľadom na jeho obsahové náležitosti možné považovať za rozhodnutie.
V danom prípade je z listu zrejmé, ktorý orgán rozhodoval, v akej veci, ako rozhodol a z akých
dôvodov. Chýba poučenie o odvolaní. Na druhej strane, od roku 1994 až do roku 2008 ani navrhovateľka,
ani jej právni predchodcovia, ani obsah, ani správnosť záverov tejto písomnosti nespochybňovali.
Dokonca aj na pojednávaní navrhovateľka v súvislosti s oneskoreným uplatnením nároku uviedla, že
jej rodičov "v tom čase nikto neupozornil, že sa robia presuny pozemkov, ktoré im boli pridelené a
potom skonfiškované". Tu treba pripomenúť, že predpokladom pre uplatnenie reštitučného nároku podľa
zák. č. 229/1991 Zb. nebola skutočnosť, že dochádzalo k zmenám vo vlastníctve majetku, ktorý bol
oprávneným osobám odňatý niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. Na základe platnej právnej
úpravy právnym predchodcom navrhovateľky vznikla možnosť, v stanovenej lehote do 31.12. 1992,
uplatniť si právo na navrátenie majetku, uplynutím tejto lehoty nárok zanikol zo zákona.

K chýbajúcemu poučeniu súd uvádza, že v tomto prípade prichádza do úvahy aplikácia § 54 ods. 3
zák.č. 71/1967 Zb., podľa ktorého, pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo
pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas,
ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Do tejto lehoty spadá aj lehota
na podanie odvolania v zmysle § 250m ods. 2 O.s.p..

Prípadný opravný prostriedok podaný po štrnástich rokoch nemôže byť považovaný za podaný včas a
je tým preukázaný dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 250p O.s.p.. Vzhľadom na nepreukázanie
efektívne využitej možnosti podať odvolanie neprichádza do úvahy ani prieskum tohto rozhodnutia
postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p..

Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj z výslovne formálnych dôvodov zrušil tento správny akt, ktorým
správny orgán oznámil svoje rozhodnutie vo veci uplatnenia reštitučného nároku rodičom navrhovateľky,
reálne by to nemalo žiaden vplyv na reštitučný nárok uplatnený dňa 01.03. 1994, pretože správny orgán
by bol zo zákona povinný návrh zamietnuť, nakoľko reštitučný nárok zanikol zo zákona, neuplatnením
v lehote do 31.12. 1992.

K nároku podľa zák. č. 503/2003 Z.z. súd uvádza, že preukázateľne zo strany navrhovateľky, ani priamo,
ani v zastúpení žiadny reštitučný nárok v lehote od 01.01. 2004 do 31.12. 2004 uplatnený nebol.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s analogickým použitím ust. § 146
ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Najvyšší súd SR.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.