Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 46Sa/4/2017 z 14. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. marca 2018, sp. zn. 46Sa/4/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200023.1
Krajský súd Trnava | 46Sa/4/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200023.1 | 2018-03-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 124 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z., § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4c456be-153e-4da9-a43e-30a11f81f585
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200023.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 46Sa/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200023.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: R.
G., adresa trvalého pobytu R. XXXX/XX, XXX XX H., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2016 a č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 07.09.2016   z r u š u j e  a vec   v r a c i a  žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd   p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 8.7.2016 doručenou žalovanej dňa 12.07.2016 požiadal o prepočítanie
dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.8.2013 odo dňa
26.06.2010, pričom žiadal, aby mu bola zohľadnená aj doba od 1.4.1969 do 31.3.1999.

2. Na základe tejto žiadosti žalovaná vydala dňa 7.9.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie), ktorým s poukazom na § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003    Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom
poistení“) zamietla žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie od 01.04.1969 do 31.03.1999
a to z dôvodu, že v období trvania služobného pomeru žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie
funkcií a dňa 1. apríla 1999 mu bol  priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok a na ktorého nárok mu bola zohľadnená doba výkonu služby zaradená do III. kategórie.

3. Prvostupňové rozhodnutie  napadol odvolaním žalobca argumentujúc tým, že žalovaná zamietla
žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, mal za to, že pôvodná výška starobného dôchodku bola vypočítaná nesprávne a
to z dôvodu, že nebola zohľadnená celá doba dôchodkového poistenia. Poukázal na to, že zásadnou
otázkou v danej právnej veci je správne určenie výšky starobného dôchodku, pričom na jeho posúdenie
je potrebné vychádzať z celkovej doby dôchodkového  poistenia, teda z doby poistenia v osobitnom
systéme a z doby poistenia vo všeobecnom systéme.

4. Podľa názoru žalobcu žalovaná mala pri určení výšky starobného dôchodku v súlade s ustálenou
judikatúrou postupovať tak, že mala zohľadniť aj dobu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté
počas služby, čím by určila sumu dôchodkovej dávky podľa zákona o sociálnom poistení a táto by
sa následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných



dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len ako „Dohovor č. 128“) mohla iba
krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcej pre výšku výsluhového dôchodku.
Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalovaná bola povinná prepočítať výšku určeného starobného
dôchodku. Poukázal aj na znenie § 61 zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje osobný vymeriavací
základ a uviedol, že v dôsledku nesprávneho postupu žalovanej bol aj nesprávne určený osobný mzdový
bod a aj priemerný mzdový bod.

5. O odvolaní rozhodoval generálny riaditeľ príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 z. z., pričom
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Z odôvodnenia je zrejmé, že žalovaná považovala napadnuté rozhodnutie za zákonné a to  s poukazom
na § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj na skutočnosť, že rozhodnutím Úradu vlády SR
bol žalobcovi od 1. apríla 1999 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č.
328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok, pričom na jeho nárok mu bola zhodnotená doba trvania
služobného pomeru v colnej správe od 1. apríla 1969 do 31. marca 1999, teda 30 rokov a 0 dní a doba
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 7. júna 1963 do 13. júna 1965, teda 2 roky
a 6 dní, celkovo mu bola na účely výsluhového príspevku zhodnotená doba 32 rokov a 6 dní. Rovnako
odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že z potvrdenia o dobe trvania služobného pomeru vystaveného
Colným úradom Nitra z 23. apríla 2012 je zrejmé, že doba pracovnej činnosti colníka od 1. apríla 1969
do 31. marca 1999 nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ale bola zaradená do III. pracovnej
kategórie. Práve túto skutočnosť zobral do úvahy na účely prepočtu výšky starobného dôchodku a to
z dôvodu, že podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neboli
splnené podmienky pre zníženie dôchodkového veku a teda na prepočet výšky dôchodku.
II. Žalobné body (dôvody žaloby)

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovanej vrátane prvostupňového rozhodnutia dôvodiac tým, že týmito rozhodnutiami, ako
aj postupom žalovanej bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške.
Tento svoj názor založil na tom, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nebrala do úvahy
celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového
dôchodku. Za nesprávny označil právny názor žalovanej, ktorý bol založený na tom, že na dobu, ktorá
bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku sa neprihliada z dôvodu, že činnosť colníka (žalobcu)
nebola zaradená do I. ani II. kategórie. Žalovaná preto pochybila, keď neprihliadala pri posudzovaní
nároku na starobný dôchodok na dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku v
dôsledku čoho bola v rozpore s právnymi predpismi určená výška starobného dôchodku v nižšej sume
ako žalobcovi patrí a to odo dňa priznania starobného dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 26.08.2013.  Z uvedeného dôvodu žalobca zastával názor, že právne posúdenie veci žalovanou je
v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60 až 63 zákona č. 461/2003 Z.z..

7. Žalobca uviedol, že nie je spornou otázka, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to či dosiahol
dôchodkový vek, ale sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posudzovala na
účely určenia výšky starobného dôchodku. V tejto súvislosti  poukázal na to, že dôchodkový vek dosiahol
dňa 29.01.2012 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 47 rokov a
6 dní (15 rokov + 32 rokov a 6 dní, ktoré boli hodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie 15
rokov a 0 dní, z ktorej doby vychádzala pri určovaní starobného dôchodku žalovaná. Citujúc rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014) poukázal na to,
že právny názor žalovanej je v rozpore s § 274 zákona o sociálnom poistení, ako aj s ustálenou
judikatúrou, v zmysle ktorej sa za celkovú dobu poistenia považuje doba poistenia vo všetkých systémov
dôchodkového poistenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd podľa § 191 písm.
c) a f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika  žalobcu, duplika žalovanej

8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobcovi bol s účinnosťou od 26. júna 2010
priznaný starobný dôchodok v sume 93,10 eur mesačne. Súčasne poukázala na to, že žalobca je od 1.
apríla 1999 poberateľom výsluhového príspevku, ktorý sa podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.
považuje za výsluhový dôchodok, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená



doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. apríla 1969 do 31. marca 1999, teda 30 rokov
a 0 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 7. júna 1963 do 13. júna
1965, teda 2 roky a 6 dní, teda spolu mu bola zhodnotená doba 32 rokov a 6 dní. V tejto súvislosti
súčasne poukázala na to, že z potvrdenia o dobe trvania služobného pomeru vystaveného Colným
úradom Nitra z 23. apríla 2012 vyplýva, že doba pracovnej činnosti colníka od 1. apríla 1969 do 31. marca
1999 nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie a
preto podľa jej názoru neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a nebolo teda možné
pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

9. Ďalej uviedla, že hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania
služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú
nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok
za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie resp.
kategórie funkcií nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

10. V súvislosti s odkazmi žalobcu na jednotlivé rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
správnych súdov žalovaná poukázala na to, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok
nie je prameňom práva dodajúc, že iba rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ďalej len ako „zbierka“) sú
zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu zastala názor, že poukazovanie na
rozsudky, ktoré nie sú uverejnené v zbierke je nedôvodné, nakoľko právny názor uvedený v citovaných
rozhodnutiach nebol doposiaľ zovšeobecnený.

11. Žalovaná preto zotrvala na svojom názore, že dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na
výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa
§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. a preto navrhla správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
zamietnuť.

12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej v celom rozsahu zotrval na dôvodoch správnej žaloby,
pričom naviac poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 481/2011 z 10. novembra
2011, ktorý sa dotýka rozhodovania súdov v obdobných a porovnateľných veciach.

13. Žalovaná dupliku nepodala.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

14. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

16. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.



18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,  ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

22. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu  a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

23. Podľa § 124 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 328/2002
Z. z.“) Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c)
zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové
príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na
ne sa posudzuje podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 200/1988 Z.z. v znení neskorších predpisov.

24. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe.

25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol
vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej
prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto
Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

26. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia
orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP),  neviazanúc  rozsahom a dôvodmi
žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci  samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

27. Správny súd z dôvodu, že u právneho zástupcu žalobcu nebola dodržaná desaťdňová lehota na
prípravu (§ 108 ods. 2 SSP), keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 8.



marca 2018, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.3.2018, postupom podľa § 108 ods. 2 SSP na
pojednávaní dopytoval účastníkov konania, či súhlasia so skrátením lehoty na prípravu. Právny zástupca
žalobcu a rovnako tiež poverená zástupkyňa žalovanej, u ktorej bola lehota na prípravu zachovaná, so
skrátením lehoty súhlasili.

28. V danej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovi bol rozhodnutím žalovanej zo
dňa 26.8.2013 priznaný starobný dôchodok a to odo dňa 26. júna 2010. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že žalobca podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol dôchodkový vek 29. januára
2008, pričom k 13. júlu 2009 získal 5 475 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 15 rokov potrebných
na vznik nároku na starobný dôchodok. Rovnako z odôvodnenia vyplýva, že dôvodom nezohľadnenia
doby trvania služobného pomeru bola skutočnosť, že žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie
funkcií, ale bol zaradený do III. pracovnej kategórie. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca opravný
prostriedok na Krajský súd v Trnave. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 43Sd/1/2014, pričom opravný
prostriedok bol odmietnutý s poukazom na ustanovenia § 250m ods. 2 vety prvej a druhej OSP v spojení
s § 250p OSP.

29.  Rovnako nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej
republiky zo dňa 16.4.1999 bol žalobcovi odo dňa 1.4.1999 priznaný výsluhový dôchodok, pričom
mu bola na účely priznania výsluhového dôchodku zohľadnená doba trvania služobného pomeru
od 01.04.1969 do 31.03.1999 a doba trvania výkonu základnej vojenskej služby od 07.06.1963 do
13.06.1965, t. j. spolu 32 rokov a 6 dní.

30. Sporná otázka v danom prípade spočívala v tom, či aj v prípade, ak žalobca nevykonával službu
colníka od 1. apríla 1969 do 31. marca 1999 vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I. a II. kategória
funkcií), ktorá skutočnosť bola potvrdená oznámením Colného úradu Nitra zo dňa 23.4.2012, sa pri
určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nemajú do doby
dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a
rovnako či nemajú byť zhodnotené aj dosiahnuté hrubé zárobky.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná za nosný argument zákonnosti
svojho rozhodnutia považuje skutočnosť, že žalobca nevykonával službu colníka v danom období vo
zvýhodnenej kategórií funkcií, neboli teda splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto
nebolo možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného
právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

32. Správny súd však považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovanej na to, že sporná otázka
uvedená v bode 30 tohto rozsudku je už vyriešená ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorú žalovaná aj rešpektuje. Táto skutočnosť vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/52/2016 zo dňa 27.09.2017. Dá sa súhlasiť s tvrdením žalovanej,
že náš právny systém nie je založený na záväznosti precedensov, avšak je potrebné v tejto súvislosti
aj dodať, že v rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu v
podobe predvídateľnosti rozhodovania v skutkovo obdobných prípadoch tak, ako to priamo vyplýva z
čl. 2 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ktorý sa cez § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku
nepochybne vzťahuje aj na správne súdne konanie. Článok 2 ods. 3 CSP prirodzene umožňuje iné
rozhodnutie súdu, avšak za podmienky presvedčivého odôvodnenia tohto odklonu.

33. Správny súd v danom prípade nenašiel dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s touto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/136/2014 z 30. novembra 2016  v
skutkovo obdobnej situácii skonštatoval nasledovné : „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia
zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom
systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie



s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u
ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom
krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku
po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí
dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava
poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí
získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.
Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.
Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15
rokov poistenia len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu
po zhodnotení dôb zamestnania v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má odporkyňa povinnosť
vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok
priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.
Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže
výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa,
vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, má postupovať v súlade
s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v
Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k
počtu skončených rokov doby trvania jeho služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa
§ 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť
vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č.
328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích
systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami
poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.
Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom
rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
Záver odporkyne, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v
potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva
ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.“

34. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobcovi boli na účely priznania výsluhového
dôchodku a rovnako na účely priznania starobného dôchodku zohľadnené všetky doby dôchodkového
poistenia. Problémom, na ktorý však poukazuje žalobca v správnej žalobe a ktorým odôvodňuje jej
relevantnosť je, že žalovaná u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. a II. kategórie považuje za
celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov a
u výsluhových dôchodkov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórií postupuje opačne a to tak, že
dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava.
Podľa názoru žalobcu má tento nesprávny postup žalovanej vplyv na osobný vymeriavací základ    (§ 61



zákona č. 461/2003 Z. z.) a následne na výšku dôchodku. Práve z uvedeného dôvodu požiadal žalovanú
o prepočet výšky starobného dôchodku (žiadosť zo dňa 8.7.2016).

35. Správny súd s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva
názor, že správna žaloba je dôvodná. Žalovaná zamietnutím žiadosti o prepočítanie starobného
dôchodku (žiadosť doručená žalovanej dňa 17.07.2016) priznaného rozhodnutím žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 26.08.2013 nerešpektovala čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj ustálenú judikatúru
najvyššieho súdu, ktorá skutočnosť má za následok, že vec nesprávne právne posúdila.

36. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovanej a nakoľko bude potrebné v zmysle právneho názoru správneho súdu uvedeného v bode 37
tohto rozsudku prepočítať výšku starobného dôchodku, považoval správny súd za dôvodné zrušiť aj
prvostupňové rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd postupom podľa §
191 ods. 4 SSP vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

37. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej pre určenie správnej výšky starobného dôchodku
najskôr zistiť tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá sa vypočíta po zohľadnení tak obdobia
dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobia výkonu služby colníka, vrátane
základnej vojenskej služby a následne bude žalovaná túto výšku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac o sumu výsluhového dôchodku.

38. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

39. Záverom správny súd uvádza, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú
Sociálnu poisťovňu, ústredie a nie generálneho riaditeľa, ktorého za žalovaného označil žalobca.
Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd
nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že
nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením generálneho riaditeľa
za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej
správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna
poisťovňa, ústredie (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30.
septembra 2010.

40. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť .
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.