Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/26/2019 z 23. 6. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. júna 2019, sp. zn. 6CoE/26/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7212233770.1
Krajský súd Košice | 6CoE/26/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7212233770.1 | 2019-06-23 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72ea0b04-4ac8-4f54-a58b-543cb04411f5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7212233770.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233770
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212233770.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: O. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XXX/X, O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom,
Exekútorský úrad so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 4562/2012,
o vymoženie 30,82 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 07.06.2018, č.k. 35Er/3687/2012-12

r o z h o d o l :

Potvrdzuje  uznesenie.

Účastníkom   nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,38 EUR do
troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.11.2012 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 30,82 EUR               s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov                     č. 1110232310 zo dňa 21.12.2011.
Dňa 06.12.2011 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu udelil dňa 09.12.2011 poverenie. Dňa 01.06.2017 doručil
súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, na základe čoho súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora a zistil,
že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou, pričom bolo zistené, že povinný
nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného
súčinnosťou s daňovým úradom,                  na základe čoho zistil, že povinný nemá vedený
žiaden účet v peňažnom ústave, lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený
ako vlastník nehnuteľného majetku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor konštatoval, že
povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, nakoľko boli vykonané
opakované lustrácie na príslušné úrady. Šetrením dospel                       k záveru, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu
trov. Súd prvej inštancie tak                           po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä
však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom
dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil.



3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov               a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 53,38 EUR podľa ust. § 3, 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22
ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.                       o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na
ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu  podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zmenil, tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, resp. napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie            pre nemajetnosť v tomto štádiu konania
považuje za predčasné a citoval                       uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016.
Poukázal na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden
majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom
zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku,
ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v
budúcnosti. V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že
predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu
a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Rovnako
bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného
dôkladne. Súd v uznesení iba konštatoval, že „ nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora a
zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené, že povinný
nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného
súčinnosťou s Daňovým úradom, na základe čoho súdny exekútor zistil že povinný nemá vedený žiaden
účet v peňažnom ústave.  Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako
vlastník nehnuteľného majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor konštatoval, že povinný
nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, nakoľko boli vykonané opakované
lustrácie na príslušné úrady. Šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov “, bez akejkoľvek
konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel exekútor
a následne aj súd k záveru, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Oprávnený
poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv,
ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia
zatavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím
sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka
predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu,
ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v
systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného,
pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO,
zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti
platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018  zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec



nemuseli nastať a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad. Rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie                       pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj  na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch                     a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol            (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.                       V prípade, že má súd preukázateľne splnené
predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, je povinný                 pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu
zastaviť                          s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené
podmienky                na jej zastavenie.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel              k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny
exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

13. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 35Er/3687/2012-12 zo dňa 07.06.2018 je zrejmé, že súdny
exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom
motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností a nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave.

14. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov                   pre
zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom
prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného                  zo strany súdneho exekútora, bolo
zistené, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších



úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov
exekučného konania.

15. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad
z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú preto bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani                na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje
na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené majetkové pomery
povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedená len
o prechodný stav.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP      v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok     na náhradu trov odvolacieho konania a
povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0         (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).