Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/438/2013 z 18. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2013, sp. zn. 43CoE/438/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6713200217.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/438/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6713200217.1 | 2013-12-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65239a46-cd6c-46c7-b6a3-d1fa8309c702 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6713200217.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/438/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200217
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6713200217.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o.,
so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnému T. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX/XX, XXX XX X., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.412,49 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonóra Nosková, Exekútorský úrad so Robotnícka 4, 974 01
Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 47/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 9Er/12/2013-28 zo dňa 2. apríla 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9Er/12/2013-28 zo dňa 2. apríla 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom -rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
v Bratislave, Trnavská cesta 7, IČO 35 862 882 pod spis. značkou IBB12100032 zo dňa 20.01.2012.
Z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 13.12.2007 bola medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere, v ktorej si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na
povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia zmluvy o úvere, ale aj s poukazom na ust.
§ 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008 a tiež poukazom na znenie
ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým bola
prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicou Rady 87/102/EHS zo dňa 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú spotrebiteľského úveru v znení smernice Rady 90/88/EHS zo dňa 22. februára 1990 a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 98/7/EHS zo dňa 16. februára 1998. Z uvedených dôvodov na daný
právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
zmluvy. Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a skúmal, či rozhodcovská
doložka nespôsobuje v rámci podmienok štandardnej zmluvy hrubý nepomer v právach a povinnostiach



v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Súd uviedol, že zmluva o úvere je
v danom prípade pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje.
Spotrebiteľ z uvedených dôvodov nemal v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa zo zmluvnými
podmienkami oboznámiť, a teda ani žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah.

Využitie inštitútu dojednania rozhodcovskej doložky, ktoré je právnym úkonom vo všeobecnosti právom
dovoleným a predvídaným viedlo v prejednávanej veci v konaní pred rozhodcovským súdom k tomu,
že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smerníc Rady ES
93/13/EHS a 87/102/EHS, pričom práve dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky sú nežiaduce,
nepredpokladané a zakázané. Dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu
je preto právnym úkonom, ktorý obchádza zákon a z toho dôvodu je sankcionovaný absolútnou
neplatnosťou, k čomu musí konajúci súd prihliadať ex offo. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol ho zmeniť tak, že súd vydaná
poverenie pre súdneho exekútora alebo uznesenie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho postupom mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. S poukazom na § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Účinky
rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a
neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.

Oprávnený uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie
exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako
aj materiálnej. Namietal, že v rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Ďalej tvrdil, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, pokiaľ
ide o úverové zmluvy, len ak je daný dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z..
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na
to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v
Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu
Národnej Banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.

Na záver oprávnený uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k
rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou ,,rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákon č.
244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.



Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, odvolaniu sudca nemienil
vyhovieť, a preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.01.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 07.01.2013 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. vydaný pod sp. zn.
IBB12100032 dňa 20.01.2012, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 2.412,49 Eur spolu s úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy
2.412,49 Eur od 02.06.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne 2.412,49 Eur od
02.06.2010 do zaplatenia, ďalej vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu splatnosti úveru v sume
495,70 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti celého úveru do
dňa 01.06.2010 v sume 562,60 Eur, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania v sume 138,83 Eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného L. X., a.s. ako veriteľ a povinný ako
dlžník uzavreli dňa 13.12.2007.

V článku 11 bode 2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a
rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh L. X. na riešenie vzájomných
sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ
a.s., IČO: 35 962 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu
podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského
konania si strany určili Bratislavu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal
predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,



majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
( Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 13.12.2007 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. 88l)

Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že vzťah, ktorý vznikol medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným je vzťahom spotrebiteľským a že uzavretá zmluva je
zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci
svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou
Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient
nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný
návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.
Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky,
vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane obchodných podmienok pre
úver, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,



je neprijateľná. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný
titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné
vykonať.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.