Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/207/2011 z 27. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2016, sp. zn. 26Sd/207/2011, ECLI:SK:KSBB:2016:6011200847.6 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/207/2011 | ECLI:SK:KSBB:2016:6011200847.6 | 2016-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293ax ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293ax ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8673583b-4879-45b0-ba1e-f62a3ef68067 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6011200847.6 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/207/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200847 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6011200847.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. W., nar. XX.U. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, X. P., zast. súdom ustanoveným opatrovníkom - Mesto Banská Štiavnica, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 15.mája 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 1. októbra 2010 v znení rozhodnutia totožného čísla z 15.mája 2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a čl. 48 Nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok napriek tomu, že bol od 1. januára 2010 uznaný za invalidného so 71%-nou mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti preto, že nezískal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky a v inom členskom štáte, resp. 1 rok dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky, ale len 3 roky a 51 dní na území iného členského štátu a 350 dní na území Slovenskej republiky. Zmenovým rozhodnutím, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v zrušujúcom uznesení z 29.októbra 2013, doplnila citáciu zákonných ustanovení, týkajúcich sa prípadného vzniku invalidity navrhovateľa pred dovŕšením veku, v ktorom skončil povinnú školskú dochádzku, tj. podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Konštatovala, že jeho invalidita pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádzka nevznikla. Medicínske kritéria pre vznik invalidity splnil najskôr 16.novembra 2004, tj. v čase, keď dovŕšil 23 rokov veku. S ohľadom na dosiahnutý fyzický vek bol v tom čase potrebný počet rokov dôchodkového poistenia pre možnosť priznania invalidného dôchodku najmenej 2 roky. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, uznanú invaliditu a s tým súvisiacu nemožnosť a neschopnosť pracovať. Poukázal tiež na to, že získal viac ako 2 roky dôchodkového poistenia. Na pojednávaní pred krajským súdom najskôr matka ako splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ je psychiatricky chorý od 12. roku veku, od uvedeného obdobia bol hospitalizovaný na psychiatrii 2-3x ročne. Pri jeho duševnom stave nie je uňho predpoklad trvalej práce. V roku 2004 sa jeho stav zhoršil natoľko, že bol uznaný za invalidného so 71% poklesom pracovnej schopnosti, ale invalidný dôchodok mu nebol priznaný. Navrhovateľ nie je schopný a nemôže pracovať, pričom ona mu môže poskytovať starostlivosť len pokiaľ žije. Neskôr súdom ustanovený opatrovník nesvojprávneho navrhovateľa žiadal vo veci rozhodnúť v súlade so zákonom s tým, že nemá informácie ani dôkazy o jeho živote a pracovných vzťahoch. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože navrhovateľ napriek vzniku invalidity nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia pred jej vznikom, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul zástupcov účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s písomným vyjadrením opatrovníka navrhovateľa, s dávkovým spisom odporkyne, najmä s opakovanými žiadosťami navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s posúdením jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s evidenčnými podkladmi ohľadom obdobia jeho dôchodkového poistenia, s ostatným relevantným obsahom spisu, a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 72 ods. 1 písm. d) citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej 5 rokov. Podľa § 293ax ods.1,2,3 citovaného zákona poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znova posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31.decembri 2009 je poistenec uznaný invalidným, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1.januára 2010. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31.decembri 2009. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly V., položka 2, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažkú formu schizofrénie, floridný proces, ťažké postprocesuálne formy vyjadriť v rozpätí 50 - 80 %. Podľa čl.48 ods.1 Nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, inštitúcia členského štátu nie je viazaná priznať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa započítavajú v čase vzniku poistnej udalosti, ak celková dĺžka týchto dôb nedosahuje jeden rok a pri započítaní týchto dôb nevzniká nárok na dávky iba na základe ustanovení týchto právnych predpisov. Podľa čl. 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, druhá veta, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľovi bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.810 928 8363 z 15.1.2005 zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z 29.10.2004, napriek tomu, že dňom 16.11.2004 bol uznaný invalidným so 71 % mierou zníženej pracovnej schopnosti, pretože v období od 16.11.1994 do 16.11.2004, (10 rokov pred vznikom invalidity) nezískal potrebné 2 roky dôchodkového poistenia, ale len 294 dní. Navrhovateľ v zastúpení matkou opätovne, po zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010, požiadal dňa 31.05.2010 o priznanie invalidného dôchodku. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom bol uznaný za invalidného s počiatkom od 1. januára 2010 so 71 % mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia od 1. septembra 1997 do 21. júna 1998, od 12. októbra 1998 do 6. decembra 1998 (spolu 350 dní). Navrhovateľ pracoval na území Talianska v období od 1.augusta 1998 do 15. októbra 1998, od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999, od 24. júna 2000 do 29. mája 2002 (spolu 3 roky a 51 dní). Odporkyňa zároveň uplatnila žiadosťou adresovanou Národnému ústavu sociálneho zabezpečenia -Krajské riaditeľstvo v Terni, nárok na invalidný dôchodok navrhovateľa z dôchodkového poistenia Talianskej republiky. Vyššie uvedenej žiadosti však nebolo možné vyhovieť z dôvodu neuhrádzania týždenných odvodov požadovaných talianskymi právnymi predpismi v posledných 5-tich rokoch pred podaním žiadosti, a to ani po prípadnom započítaní odvodov uhrádzaných v Slovenskej republike. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri prvom určení vzniku invalidity navrhovateľa dňom 16.novembra 2004 mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože nezískal v tom čase potrebné 2 roky dôchodkového poistenia (vzhľadom na vek 23 rokov v čase vzniku invalidity), ktoré sa zisťovali z obdobia posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 15.1.2005, ktorým bola jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom v zákonom stanovenej lehote. Po zmene právnej úpravy od 1. januára 2010 požiadal o priznanie invalidného dôchodku opätovne. Aj napriek tomu, že bola jeho invalidita naďalej konštatovaná od 1. januára 2010 (v súlade s ust. § 293ax ods. 2 zákona o sociálnom poistení) so 71 % mierou jeho zníženej pracovnej schopnosti, invalidný dôchodok mu opäť napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny priznaný nebol, pretože ani pri posudzovaní jeho žiadosti podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010 nesplnil ekonomickú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok tým, že nezískal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia (vzhľadom na vek 29 rokov v čase vzniku invalidity), ktoré sa zisťovalo z neobmedzeného obdobia pred vznikom invalidity. Na účely dôchodkového poistenia mu bolo započítaných 350 dní v Slovenskej republike a v Taliansku získal 3 roky a 51 dní dôchodkového poistenia. V súlade s citovaným čl. 48 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č.1408/71, ako predpisom nadriadeným zákonom Slovenskej republiky, nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi nevznikol, pretože nezískal aspoň jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, preto bolo právne bezvýznamné, či dosiahol 5-ročné obdobie dôchodkového poistenia aj podľa právnych predpisov iných členských štátov. Na základe uvedených skutkových okolností, s poukazom na citovanú právu úpravu krajský súd v rozhodnutí 26Sd/207/2011-27 zo 7.júna 2012 uzavrel, že odporkyňa o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku od 1. januára 2010 rozhodla vecne správne, preto jej rozhodnutie ako zákonné potvrdil. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok zákon vyžaduje okrem vzniku invalidity poistenca i splnenie ekonomickej podmienky, tj. vykázané dôchodkové poistenie v zákonom predpokladanom rozsahu, čo u navrhovateľa splnené nebolo. Na základe odvolania podaného v mene navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7So 130/2012 z 29.októbra 2013 označené rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že posudok posudkového lekára, ktorý bol podkladom pre určenie dátumu vzniku invalidity navrhovateľa nebol podložený úplným zistením jeho zdravotného stavu, pretože sa posudkový lekár nezaoberal otázkou, či invalidita navrhovateľa nevznikla s ohľadom na jeho zdravotný stav už pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Nariadil krajskému súdu doplniť dokazovanie za účelom overenia časového hľadiska vzniku invalidity navrhovateľa a v prípade zistenia, že u navrhovateľa nejde o tzv. invaliditu z mladosti, nariadil krajskému súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok v minulosti (rozhodnutie odporkyne z 15.januára 2005) aj z hľadiska, či nešlo o neprávom odopretú dávku. V ďalšom konaní krajský súd doplnil dokazovanie, zaobstaral zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa z jeho školského veku, ktorej obsah následne vyhodnotil posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici v posudku z 27.apríla 2015. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa vykonal v jeho neprítomnosti, za účasti jeho vtedajšieho opatrovníka, brata G. W.. Zohľadnil prepúšťaciu správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v W. z decembra 2002, z apríla 2004, z januára 2006, z marca 2007, zo septembra 2008, z júna 2010 a z decembra 2013 a psychiatrické vyšetrenie z 2.decembra 2008 a konštatoval, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. pre účely ustanovenia § 33 ods. 2 cit. zákona, tj. že jeho invalidita vo veku pred ukončením povinnej školskej dochádzky nevznikla. Naďalej ho uznal invalidným od 1.januára 2010 v súlade s ust. § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil reziduálnu schizofréniu, ťažkú formu ochorenia s floridným procesom a s ťažkým defektom osobnosti so zaradením pod kapitolu V., pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril naďalej 71 %. V posudku uviedol, že 33-ročný navrhovateľ so základným vzdelaním, ktorý sezónne pracoval ako robotník v Taliansku bol v starostlivosti psychiatra od roku 1994 pre poruchy osobnosti a poruchy správania a symptomatický abúzus psychoaktívnych látok. Od roku 1994 do roku 1997 bol celkovo 12x hospitalizovaný na pedopsychiatrickom oddelení pre socializované poruchy správania, ktoré vyplývali z dysfunkčnej rodiny. V anamnéze bola závislosť od psychoaktívnych látok. V tom čase bola osobnosť navrhovateľa psychiatrom hodnotená ako abnormne štrukturovaná. V roku 1997 sa pokúsil o sebevraždu, bol hospitalizovaný na oddelení akútnej intenzívnej medicíny v mozgovej kóme s generalizovanou kŕčovou aktivitou po požití amitryptilínu a nevylučovalo sa ani požitie marihuany. Prvýkrát bol stav hodnotený ako iná akútna prechodná psychotická porucha v roku 2002. Diagnózu nediferencovanej schizofrénie psychiater popísal až v roku 2004, kedy bol ním stav hodnotený ako dlhodobo nepriaznivý, s počínajúcim defektom v oblasti emočnej, sociálnej i pracovnej, s poklesom jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvádzal tiež nepriaznivú prognózu ochorenia do budúcna. Posudkový lekár konštatoval, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie, prepúšťacích správ z hospitalizácii na psychiatrickom oddelení nebol u navrhovateľa znížený jeho pracovný potenciál na úroveň invalidity pred ukončením povinnej školskej dochádzky, pretože v tom čase išlo uňho len o poruchu osobnosti a poruchu správania u abnormne štrukturovanej osobnosti, čo nespĺňalo medicínske kritériá pre uznanie invalidity podľa § 29 ods. 3 pre účely § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tj. invaliditu z mladosti. Jeho zdravotný stav bol prvýkrát hodnotený ako iná akútna psychotická porucha až v roku 2002, avšak ani pri akútnom psychotickom stave neboli splnené kritériá invalidity. Až v roku 2004 bolo v prepúšťacej správe z psychiatrickej hospitalizácie popísané psychické ochorenie navrhovateľa ako nediferencovaná schizofrénia s postprocesuálnym defektom osobnosti, tj. taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bolo potrebné riešiť invaliditou. Tá bola uňho konštatovaná dňom 16.novembra 2004 so 71 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Invalidný dôchodok mu nebol priznaný, pretože ku dňu vzniku invalidity nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Opätovne si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podal v roku 2010, jeho invalidita bola opäť konštatovaná so vznikom dňom 1.januára 2010, tj. dňom nadobudnutia účinnosti zákonného ust. § 293ax zákona o sociálnom poistení. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa v spojení s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydala odporkyňa 15.mája 2015 rozhodnutie, ktorým v časti odôvodnenia zmenila skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 1.októbra 2010. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o vzniku invalidity navrhovateľa najskôr dňom 16.novembra 2004, a po doplnení právnej úpravy o ustanovenie § 293ax zákona o sociálnom poistení od 1.januára 2010 bol prijatý na podklade dostupných odborných lekárskych nálezov, ktoré posudkoví lekári zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov a v súlade so zákonnými možnosťami. Posudkové stanovisko posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 27.apríla 2015, po doplnení skutkových a medicínskych argumentov ohľadom dátumu vzniku invalidity navrhovateľa bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívne preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a posudkovými a zákonnými kritériami. Krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by závery posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 27.apríla 2015 spochybnila. Posudkový lekár logicky a presvedčivo, v súlade s objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa podľa jeho zdravotnej dokumentácie konštatoval, že jeho invalidita pred dovŕšením vekum v ktorom sa končí povinná školská dochádzka nevznikla a s ohľadom na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bolo možné jej vznik konštatovať najskôr dňom 16.novembra 2004 tak, ako to bolo v predchádzajúcom konaní konštatované. Krajský súd si preto posudkové závery osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď po podaní opakovanej žiadosti navrhovateľa z 31.mája 2010 o priznanie invalidného dôchodku v súlade s ust. § 293ax zákona o sociálnom poistení opätovne posúdila jeho zdravotný stav, pretože na základe prvého určenia vzniku jeho invalidity dňom 16.novembra 2004 mu invalidný dôchodok nebol priznaný, pretože nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Správne posúdila jeho zdravotný stav opätovne s tým, že jeho invalidita pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka nevznikla. V súlade s ust. § 293ax znovu určila vznik jeho invalidity dňom 1.januára 2010. Potrebné obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa zisťovala správne z obdobia pred dňom, od ktorého bol novo určený dátum vzniku jeho invalidity, tj. pred 1.januárom 2010. Pri určení vzniku jeho invalidity dňom 1.januára 2010 správne konštatovala, že k uvedenému dňu navrhovateľ dosiahol fyzický vek 29 rokov čomu, v súlade s ust. § 72 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení zodpovedá potreba obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 5 rokov. Z prvotných evidenčných podkladov správne zistila, že do dňa vzniku invalidity dňom 1.januára 2010 navrhovateľ získal 350 dní dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a v Talianskej republike 3 roky a 51 dní, tj. celkom 4 roky + 36 dní dôchodkového poistenia. Správne poukázala na čl. 48 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva a správne konštatovala, že ani ku dňu vzniku invalidity dňom 1.januára 2010 navrhovateľ nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia, pretože na území Slovenskej republiky nezískal min. 1 rok dôchodkového poistenia, preto nebolo možné započítať ani obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal v cudzine. Ani po spočítaní uvedených dôb by mu však nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ani spočítaním dôb dôchodkového poistenia získaných v Slovenskej republika a v cudzine nezískal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia. Súd nemal pochybnosti o správnosti prvého určeného dátumu vzniku invalidity navrhovateľa dňom 16.novembra 2004, pretože pred uvedeným dňom nedosahoval jeho zdravotný stav taký stupeň závažnosti, ktorý by odôvodňoval vznik jeho invalidity. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z 8.apríla 2004 vyplynul počínajúci defekt osobnosti navrhovateľa v oblasti emočnej, sociálnej i pracovnej v dôsledku nediferencovanej schizofrénie. Až v neskoršom období sa u navrhovateľa ochorenie vyvinulo do ťažkej formy, s floridným procesom a ťažkými postprocesuálnymi zmenami. Ani k 16.novembru 2004, ku dňu prvého určenia vzniku jeho invalidity navrhovateľ nezískal 1 rok dôchodkového poistenia v Slovenskej republike, preto mu nebolo možné započítať obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine, hoci v tom čase by postačovalo obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 2 rokov, čo by spočítaním získaných dôb dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a v cudzine bolo splnené. Z uvedených dôvodov nepovažoval zamietnutie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku rozhodnutím odporkyne z 15.januára 2005 za rozhodnutie, ktorým by mu bola dávka odopretá neprávom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.